Meditácia na 07.06.2013
Meditácie Ľubomíra Stančeka
sv. Róbert, opát; Vilibald, biskup | Mt 5,13-16
Litánie loretánske „Archa úmluvy"
Vernosť zachovať
Mladí sa berú, sobášia, vysluhujú si sviatosti. On jej chce dať modré z neba, ona všetko čo má, ale prejde čas, ani nie dlhá doba a vyslovujú slovo – rozvod.
Vernosť dnes je vraj pieseň minulosti. Škoda, veď vernosť, aj keď niekedy v slzách, bola a je obohatením. Rozvod je porážka. ak chceme, aby sme boli šťastní v manželstve, v duchovnom stave a v živote vôbec, je dôležité si pripomenúť slová:
„Vy ste soľ zeme. ak soľ stratí chuť, čím ju osolia? Už nie je na nič, len ju vyhodiť von, aby ju ľudia pošliapali" (Mt 5,13).
Sú to slová, ktorým neberie na význame čas, móda, ktoré platia vždy v kultúrnom svete a tým viac v Cirkvi. Soľ je náš život. Keď je správny, je na úžitok, radosť a spokojnosť jedinca i okolia. Pán Ježiš nás však upozorňuje na hriech. Hriech ničí život. Hriechom poznačený život je soľ bez chuti. Načo život bez Boha? Veď Boh je cieľ. Kto žije bez Boha, ten bude vyhodený, a to znamená, že sám sa vylučuje z Božieho kráľovstva.
Tak ako soľ dáva chuť jedlu, tak čistý život je nádejou na večný život. Soľ chráni pred skazou. Je tiež aj konzervačným prostriedkom. Čistý život je zárukou večnej odmeny. Soľ chráni svet pred skazou, či si to uvedomujeme, alebo nie. Tak aj učenie Pána Ježiša o vernosti je veľká vec, a to aj vtedy, keď niektorí prestupujú jeho slová. buďte soľou, svetlom, kvasom – to je výzva Pána Ježiša plniť jeho vôľu.
Aj svätci dnešného dňa – svätý Róbert a svätý Vilibald odpovedali na Pánovu výzvu kladne. Celý svoj život zasvätili plneniu Božej vôle.
Obaja boli Angličania.
Róbert pochádzal z yorského kniežatstva a Vilibald bol synom Richarda, svätca. Obaja v rannej mladosti spoznali, e sa oplatí zakladať si iba na jednom pôvode, a to, že sme deťmi nebeského Otca, - deťmi Boha, bratmi a sestrami Krista Kráľa! Preto si považovali za česť vstúpiť do služieb tohto Krista.
Nech svätý Róbert a svätý Vilibald sú pre nás vzorom, lebo vedeli využiť svoj život správne. Stali sa „opravdivou soľou", svetlom a kvasom" v svojej dobe.
Príkladom nám je aj Panna Mária, ktorej dávame prívlastok „Archa úmluvy". Boh s vyvoleným národom spravil zmluvu a Mojžišovi prikázal postaviť archu. Vieme, že po púšti kňazi niesli archu a v nej kamenné tabule – Desatoro, nádobu s mannou a Áronovu palicu. Boh nikdy neporušil zmluvu. Národ často. Aj pohľad na archu a predmety, ktoré v nej boli, často nepomáhali, a preto ich musel Boh trestať. Keď bolo zle, národ sa k Bohu navracal.
Pán Boh nám dal Pannu Máriu. Panna Mária je nám vzorom vernosti k Bohu. Dokázala zachovať svoje „fiat". Panna Mária plnila slová žalmistu: „Splním svoje sľuby Pánovi pred všetkým jeho ľudom" (Ž 116,18). Panna Mária sa stala vzorom vernosti. Preto dnes ku nej voláme: Oroduj za nás! Uvedomujeme si, že aj od nás Boh právom čaká vernosť. Sme povolaní, a aj na nás sa majú splniť slová apoštola Pavla: „Nežijem už ja, ale žije vo mne Kristus" (Gal 2,20).
Tomu nás učí Panna Mária a my cítime, že ju máme nasledovať: „Lebo viem, komu som uveril" (Tim 1,12). Cítime, že sme naklonení k hriechu. Keď však budeme nasledovať príklad Panny Márie, nestratíme prisľúbenú odmenu. ak cítime, že sme zaváhali a rana hriechu nás páli, to je ešte dobre.
Večer pred tým, ako sa mali zúčastniť na rozvodovom konaní, prišli k mladým obe matky. a každá nie za svojím dieťaťom, ale za zaťom a nevestou. Odprosiť za svoje dieťa. Boli to skutočne veriace ženy. Dlho sa modlili, pokiaľ urobili tento krok. A výsledok? Ich deti, ktorí videli riešenie len v rozvode, sa pomerili a dnes rozvod je už len smutnou spomienkou na jednu minulú etapu ich spoločného života. Ich matky majú zas väčšiu istotu, že Panna Mária ich nenechala nevypočuté.
Vernosť sa vypláca. Vidíme to aj na Panne Márii, že vernosť k Bohu jej priniesla večnú slávu. A čo chceme my viac? Len to, že túžime po pobyte na zemi získať si odmenu vo večnosti. Amen.