Meditácia na 28.06.2013

Meditácie Ľubomíra Stančeka

sv. Irenej, biskup a mučeník | Jn 17,20-26

separator.png

Snaha o jednotu
 

Koniec XX. storočia, najmä na Východe, sa vyznačuje množstvom ťažkostí, až vojnových konfliktov. Spomeňme si na bývalú Juhosláviu, či Zväz sovietskych socialistických republík. Desiatky rokov sa myslelo, že je všetko v najlepšom poriadku. Diktatúra nikdy neprinesie radosť, pokoj a požehnanie. Pluralita je potrebná. Je však potrebné ju správne chápať a realizovať. To isté platí aj o Cirkvi. Stretávame sa často s nepochopením, a to aj v Cirkvi medzi veriacimi. Mnohí veriaci sa stávajú ľahostajnými, a práve toto využívajú dnes sekty, ktoré sa chytajú iniciatívy, a to tiež kresťanom škodí.

Ježišove slová nestrácajú na aktuálnosti ani dnes. sú rovnako aj pre nás zaväzujúce: „Aby všetci jedno boli..." (Jn 17,21).

Medzi tajomstvá našej viery patrí aj tajomstvo Najsvätejšej Trojice. Ježiš svojim učením nám dostatočne jasne vysvetlil a pre našu spásu objasnil toto tajomstvo. Jednota a zhoda medzi bohom Otcom, Synom a Duchom Svätým sa má stať inšpiráciou aj pre nás, ktorí sme stvorení na obraz Boží. Otec nechce nič, čo by nechcel Syn. Vidíme to z toho, že keď sa Syn rozhodne vykúpiť človeka a stať sa nám podobný vo všetkom okrem hriechu, Otec súhlasí. A Syn, keď nás zmieruje s Otcom, chce len to, čo si praje Otec. Pri Poslednej večeri, keď Ježiš-Syn vie, že sa končí jeho poslanie na zemi ako človeka, keď sa rozhodne zanechať nám sám seba pod spôsobmi chleba a vína, poukáže na potrebu budovania jednoty medzi tými, ktorí uveria v jeho učenie.

Tieto slová si dnes znova pripomíname pre ich časovosť. V dnešnej dobe chce od nás Boh, aby sa cez nás a nami tieto slová realizovali. Jednota v žiadnom prípade nie je rozkaz, ale poslanie naplnené rozumom a slobodnou vôľou. Toto umožňuje postaviť sa aj proti vôli Krista. Možno aj odmietnuť, prípadne si mylne vysvetliť po svojom. Že je to vec aktuálna, vidíme z toho, ž mnoho našich bratov a sestier si vysvetľuje ohlasovanie Evanjelia a Sväté písma po svojom. áno, všetci sme dostali príkaz; ísť a ohlasovať Evanjelium. Prijali sme Ducha Svätého, ale jedine Peter dostal hlavnú moc a jedine jeho Kristus ustanovil za hlavu, za prvého medzi Dvanástimi. A práve na toto z najrôznejších pohnútok zabúdajú a nechcú realizovať vo svojom živote mnohí bratia a sestry, ktorí sa ocitli mimo spojenia s dnešným Petrom, rímskym biskupom, pápežom. Aj oni ohlasujú Evanjelium, aj im požehnáva Duch Svätý, ale práve nejednota je prekážkou, že dnes je tak, ako je.
Jedna obec či mesto a vedľa seba stoja dva, tri i viacej kostolov. Majú toho istého Krista vo svojich bohostánkoch, a predsa nie je medzi nimi jednota. Mnohí práve pre toto odmietajú učenie Krista. Môže byť viac chrámov vedľa seba, nebolo by to na škodu. Veď v mnohých mestách máme vedľa seba kostoly rôznych rehoľných spoločenstiev; ako františkáni, jezuiti, milosrdní a veriaci človek si vyberie slobodne, kde sa zúčastní na svätej omši, kde pristúpi ku sviatosti zmierenia a kde prijme eucharistického Krista. Potrebné je, aby sme sa zjednotili nielen ako ľudia a opustili nenávisť, ale aj zjednotili svoje názory v oblasti viery, ktoré nie sú správne. Sú mylné, zaťažené ľudskými názormi a nesprávnymi postojmi cez storočia. Ježiš toto všetko pri Poslednej večeri predvídal, a práve preto sa s takou vážnosťou a zbožnosťou za nás prihováral ku svojmu nebeskému Otcovi,. Tento problém sa objavuje krátko po jeho nanebovstúpení. Nebol medzi apoštolmi. Tí rešpektovali Petra, i keď sám Peter si dá povedať v ľudských veciach napríklad od Pavla. Pavol Petrovi vyčítal nesprávny postoj k bratom, ktorí prišli k viere z pohanstva. To je pre nás poučením a povzbudením.
Prvé storočia sa z viacerých hľadísk stávajú pre mladú Cirkev ťažkými. Vznikajú prvé bludy ako arianizmus a nestorianizmus. A neskoršie sa pripájajú ďalšie; Luther, Kalvín, Wiklif, Henrich VIII., starokatolíci a v poslednom čase lefévrovci. Títo všetci však majú niečo spoločné s učením Petra. Jedni viac, druhí menej. Sú však aj iní bratia, ktorí klesli ešte hlbšie a stali sa ešte viac útoční a nepriateľskí, hoci o sebe hovoria v superlatívoch, a tak mnohých aj svojím vonkajším správaním rýchlo zvedú a pomýlia. Sú to rôzne sekty. Niektoré tak ako rýchlo vznikajú, aj rýchlo zanikajú. Niektoré však pretrvajú aj niekoľko desiatok rokov i storočí. Nebolo by správne si myslieť, že sekta Svedkov Jehovových zanikne zajtra. To, že je tu a šíri sa, je veľmi často chybou aj nás kresťanov. Slabá viera, nevedomosti, zlý príklad, ľahostajnosť a nevšímavosť nahrávajú aktivistom tejto sekty. Človek túži pre niečo žiť. Človek si uvedomuje, že nie je poslaný na ento svet ako náhoda. Boh s každým, má svoj plán. Lenže nevieme, nechceme a stratili sme záujem o plné a čisté realizovanie vôle Krista. nie je správne útočiť na tých, ktorí sa dali pomýliť, ži zviesť. Je potrebné príkladom a taktiež modlitbou sa pričiniť o to, aby spoznali omyl a chybný krok. Násilné presviedčanie nepomôže.
Rovnako je nebezpečné koketovanie, to znamená púšťanie sa do rozhovorov s nimi, pretože nikto z nich nie je otvorení na pluralitu, nikto z nich neprijme váš názor. Na začiatku, aby zapôsobili, aj dajú za pravdu, poukážu na ťažkosti, dobu a iné aktuálne veci, ale keď vidia, že majú sympatizanta, dokážu aj po psychickej i spoločenskej stránke zaútočiť, a tak sa človek zo strachu, ale aj z iných citových hľadísk dostane ešte viac do sieti, ktorú mu rafinovane nastavili. Keď sa toto udeje, už je neskoro.
A dnes sa mnohí čudujú, že dobrí katolíci sa stali sektármi. Dnes sú zapálení a zanietení novým vyznaním. Na toto máme aj odpoveď v učení Cirkvi. Prečo prví zlí anjeli boli tak potrestaní? Pre neposlušnosť a pýchu! A práve toto je dnes častou príčinou, prečo sa nemôžu mnohí vrátiť späť. Cirkev vraj je prísna, ale oni sa podriaďujú ešte prísnejším poriadkom a manierom. Cirkev vraj zle vysvetľuje svoje učenie a Písmo, bráni veriacim spoznať pravdu a krásu Písma. Kto však skutočne prenikol do ducha Krista, zistí, že keď sa v Cirkvi niečo zakazuje, je to len a len pre duchovný úžitok. Na druhej strane každému sa otvára nielen zdroj milostí z Písma, ale aj z ďalších zdrojov, ako sú sviatosti, sväteniny, odpustky, púte, spoločenstvá a podobne.

Táto skutočnosť je aktuálna aj dnes, keď máme sviatok svätého Ireneja.

Svätec bol žiakom svätého Polykarpa a ten zas žiakom svätého Jána apoštola. Misijná cesta ho priviedla do Lyonu. Počas prenasledovania roku 177 bol usmrtený biskup Potinus. Za jeho nástupcu bol jednohlasne zvolený sv. Irenej. Medzi jeho žiakov zas patril sv. Hypolit. Sv. Irenej v tom čase napísal významný dokument 5-zväzkové dielo A d v e r s u s h a e r e s e s - P r o t i b l u d á r o m. Bol tak mohol vyplývať na duchovný vzrast a očistu od ľudských bludov a názorov. Zomrel mučeníckou smrťou roku 202. Jeho meno vystihlo jeho srdce. Sv. Irenej slovansky Ľubomír, čiže milujúci pokoj. Pokoj a jednota sú brat a sestra, ktorí nás vedú cez ťažkosti a nástrahy tohto sveta. Uvedomujeme si, že toto aj od nás dnes vyžaduje Kristus.

Ak svet dnes niečo potrebuje tak to nie sú len potreby pre telo, ale aj pre dušu. Nedostatok jedla spôsobí smrť tela. Je to hanba, keď dnes niekde niekto z našich bratov a sestier zomiera na podvýživu. Oveľa horšie je, keď naším pričinením, ľahostajnosťou a nezáujmom zomiera duša pre večný život. Amen.

Meditácia Ľubomíra Stančeka na dnešný deň z roku 2011/2012