Meditácia na 18.11.2013

Meditácie Ľubomíra Stančeka

Výročie posviacky baziliky sv. Petra a Pavla | Mt 14,22-33

separator.png

Neprehliadnite NOVINKY
sutaz_lubomir_stancek_roman.jpg

S Ježišom nemáme strach
 

Skupina psychológov si všimla rozdiel na tvárach a v správaní mnohých ľudí medzi tým, keď vstupovali do kostolov a keď z nich odchádzali. Nie však u všetkých. Zo svojho výskumu zistili, čo všetci poznáme zaiste z vlastnej skúsenosti. Odpoveď vystihol muž v stredných rokoch, keď povedal: - Lekár mi povedal, že mám sarkóm. V tej chvíli sa zmenil môj život. Čo moje plány? Nedospelé deti? Doteraz slabo žitý život kresťana? Nemohol som spávať. Nemal som nikde pokoja. Teraz odchádzam z kostola. Zastavím sa v ňom vždy, keď idem okolo. Robím to denne. Aj keď mnohé otázky stále pretrvávajú, jedno môžem dnes povedať: S Ježišom nemám strach. –

Ježiš v dnešnom evanjeliu na strach apoštolov reaguje slovami: „Vzchopte sa! To som ja, nebojte sa!" (Mt 14,27).

Apoštoli plnia príkaz Majstra. Rozkázal im preplaviť sa na druhý breh. V ich mysli a srdci je čerstvý zážitok. Nevedia si vysvetliť, čoho boli svedkami. Ježiš piatimi chlebmi a dvoma rybami nasýtil zástup, kde bolo asi päťtisíc mužov okrem žien a detí. Sú už ďaleko od brehu. Lodičkou si pohráva vietor a vlny. Sú zvyknutí takto tvrdo pracovať. Nemajú z mora strach. to, čo vidia, im oťaží ruky a nohy a vykríknu: „Mátoha!" Títo tvrdí muži vidia kráčať po vode postavu muža. Rozum im signalizuje, že takúto činnosť človek nie je schopný dokázať. Preto ten strach. Ako rýchlo sa preľakli, tak rýchlo prichádza k ďalšiemu prekvapeniu. Poznajú hlas Ježiša, ktorý ku nim hovorí: „Vzchopte sa! To som ja, nebojte sa!" (Mt 14,27). Peter so svojím sangvinickým temperamentom žiada Ježiša, aby mu dovolil prísť po vode k nemu. Ježiš odpovedá jasne, hoci krátko: „Poď!" Keď sa približuje k Ježišovi, uvedomí si situáciu. Nie, že kráča po hladine, ale uvedomuje si rozbúrenú vodu. V tej chvíli sa už topí. „Pane, zachráň ma!" (Mt 14,30), už druhý raz krátko po sebe volá Peter plný strachu. Ježiš vystiera ruku a poúča Petra: „Maloverný, prečo si pochyboval?" (Mt 14,31). Keď vstúpia do lodičky, všetci prítomní hovoria: „Naozaj si Boží Syn!" (Mt 14,32).

Slovo strach sprevádza človeka od kolísky po hrob. Bojíme sa o dieťa, jeho zdravie, o jeho bezpečnosť. Bojíme sa skúšania v škole, ľudí, o svoju budúcnosť. Bojíme sa, že stratíme zamestnanie, bojíme sa choroby, neúspechu, sklamania a ďalších tisíc vecí. Strach je jeden z trestov, ktorý si človek pritiahol na seba za voju neposlušnosť v raji. Boh však neprestáva mať rád človeka. Ježiš nás nielen vykúpil a spasil, ale aj poučil. V evanjeliu čítame o ďalšej búrke v živote apoštola Petra. Na nádvorí u veľkňaza Peter zo strachu pred väzením tri razy zapiera Ježiša (por. Mt 26,69-75). Svätý Lukáš v Skutkoch apoštolských píše o dvoch záchranách apoštola Petra. Je vyslobodený z väzenia, keď bol doň vrhnutý veľradou (por. Sk 5,17-30) a druhý raz, keď ho do väzenia dal Herodes (por. Sk 12,5-17). Zaiste aj v iných prípadoch sa staral Ježiš o Petra. Peter však v roku 67 v Ríme vyznáva ukrižovaný dole hlavou, že patrí k Ježišovi. Už nemá strach, hoci zomiera.
Dnes sa nám dostáva dôležitého povzbudenia. Strach, ktorému sa nikto z nás nemôže vyhnúť, sa zmení v náš prospech, keď sa dáme Kristovi celí a celkom ako Peter na konci svojho života. Každá búrka, nebezpečenstvo, ktoré nám hrozia, vyznejú v náš prospech, keď sa nebudeme snažiť ich prekonať sami, ale len s Ježišom. Ježiš má výslovný záujem o každého z nás a vždy.

Je správne, keď si tu uvedomujeme tento fakt a súhlasíme s tým, že chceme akýkoľvek strach prekonávať v spojení s Ježišom. Kardinál Jozef L. Suenens na tému dnešného evanjelia povedal toto prirovnanie:

Neskoro v noci sa dom ocitol v plameňoch. Otec, matka i deti vybehli na dvor a preľaknutí pozerajú na horiaci dom. V jednej chvíli si uvedomia, že im chýba najmladší – päťročný syn. Chlapec pravdepodobne dostal strach a namiesto toho, aby utekal von, vybehol na poschodie. Do domu sa už nedá vojsť. Na poschodí sa otvára okno a v ňom syn. Otec kričí: - Vyskoč! – Chlapec však vidí iba dym a oheň a volá: - Otec, ja ťa nevidím! – Otec volá: - Ale ja ťa vidím, to stačí, vyskoč! – Chlapec naberá odvahu a skočí. Otec syna chytá do náručia.

Či tento chlapec v okne nie je obraz kresťana? Vo chvíli strachu a nebezpečenstva volá aj ku nám Boh: Nezúfaj si, ver, odovzdaj sa mi celý a celkom! Ako v tej chvíli môžeme povedať: Pane, nevidím ťa! Pane, nemám odvahu! Pochybujem o tebe! V takých dramatických chvíľach je potrebné veľa viery a odvahy ísť za Ježišom. A tak si dnes mladí môžu povedať: Pane, rozmnož moju vieru, keď sa bude moje telo búriť! Tak dnes môže ten, ktorý zápasí s alkoholom, svojimi ústami, túžbou niečo vlastniť aj za cenu nečestného spôsobu nadobudnutia, povedať: Pane, rozmnož moju vieru! A tak môžeme prosiť, keď sa nám nedaria naše čisté, šľachetné plány, keď narážame na nepochopenie, ľahostajnosť, nezáujem svojich farníkov: Pane, rozmnož moju vieru! Keď cítime, že náš opúšťajú sily, hlási sa choroba, prejavujú sa vonkajšie znamenia a my sme mladí, plní túžby ešte niečo dokázať, povedzme: Pane, rozmnož v nás vieru! Ježiš nám nepovie: „Maloverný, prečo si zapochyboval?" (Mt 14,31), pretože my chceme vždy plniť vôľu Božiu. Chceme strach premáhať podľa vzoru Ježiša: „Buď tvoja vôľa" (Mt 6,10; Lk 11, 2).

Nielen spomínaný muž, ale aj my sme už veľakrát povedali, keď sme svoj strach zverili Ježišovi: S Ježišom nemám strach! Dnes, pri spomienke na posviacku baziliky svätého Petra a Pavla v Ríme, si uvedomujeme, že naša duša je chrámom Ducha Svätého, a teda už vôbec nám v spojení s Bohom nemá ostať v duši miesto pre strach. Amen.

Meditácia Ľubomíra Stančeka na dnešný deň z roku 2011/2012