Meditácia na 24.10.2014

Meditácie Ľubomíra Stančeka

Piatok 29. týždňa v Cezročnom období | Lk 12,54-59

separator.png

Naša správna orientácia v čase. Poznaj svoje miesto vo svojej dobe

Starší, pri rozhovore s mladšími, si povzdychnú: Za našich čias to tak nebolo. Teraz je zlá doba. Najväčšou múdrosťou človeka je: Prežiť čestne a zodpovedne svoj život. Áno, to, čo bolo včera, nemôžeme zmeniť, len sa snažíme z toho poučiť. A to, čo bude zajtra, nad tým sa nemusíme trápiť, keď to, čo prežívame teraz, prežijeme tak, ako máme.

Pán Ježiš nám hovorí: „Ako to, že terajší čas posúdiť neviete? Prečo sami od seba neusúdite, čo je spravodlivé?" (Lk 12,56). Pán Ježiš si nás povolal do tohto sveta, za týchto okolností. Keby si bol prial, aby sme žili v minulosti alebo v budúcnosti, bol by sa o to postaral. Z toho sa dá vycítiť aj nesprávne vyučovanie niektorých náboženstiev o prevteľovaní. O tom však na inom mieste. Staroba, choroba, rast rokov, toto všetko je znamením doby pre nás, že sa blíži stretnutie s Bohom. Pravda, toto si nechceme pripomenúť. Pán Ježiš povedal: „..Pokrytci, vzhľad neba a zeme viete posúdiť. Ako to, že terajší čas posúdiť neviete? Prečo sami od seba neusúdite, čo je spravodlivé?" (Lk 12,56). Tieto slová hovoria o našej častej nezodpovednosti k Božím veciam. Máme starosť o pominuteľné veci, ale o večné nie. A predsa večné veci sa nedajú odkladať. Na to nám poukazuje Ježiš v podobenstve o ceste s protivníkom na súd. Dlžník je obžalovaný na súde, pretože nechce platiť. Jediná možnosť je využiť cestu na súd a dať si to ešte cestou do poriadku, pretože je isté, že súdny spor prehrá a ocitne sa vo väzení až dovtedy, kým nezaplatí dlh do posledného haliera. Zmysel podobenstva je v tom, že dlžníkmi sme my všetci a ten, čo nás pozýva na súd, aby sme mu vrátili dlh, je Ježiš Kristus. V tomto kontexte sudcom je Pán Boh. Boh nám dáva poslednú príležitosť, aby sme využili vážnosť prítomnej hodiny a vyrovnali sa s ponukou Pána Ježiša žiť pre neho a s ním. Náš súd sa blíži, preto je potrebné rýchlo konať, a to pokiaľ sme ešte na ceste, čiže tu na zemi, ináč nám hrozí väzenie.

Čo je znamením našej doby? Čo od nás žiada Boh v tejto hodine? Život, do ktorého sme sa dostali, nemá obdobu v dejinách ľudstva. Úžasný vedecko-technický pokrok nesie so sebou ťažkosti, ktoré boli v minulosti neznáme. Dnes sa často hovorí o ekológii, znečistení našej planéty, a to nielen pevniny, že vysychajú stromy, zväčšuje sa neúrodnosť, narastá púšť, ale zamorujeme si rieky, oceány, moria. Ovzdušie je nedýchateľné. Vedci zistili ozónovú dieru, ktorá spôsobuje rast teploty v ovzduší, takzvaný skleníkový model, a ešte jedno a to najpodstatnejšie: človek stratil nielen svoju tvár a jeden druhému sa stáva cudzím, ale stratil aj pohľad na svoju dušu, prestal sa zaujímať o to najpodstatnejšie: Načo som vlastne na svete?

Preto toto evanjelium bije na poplach, aby sme využili všetky svoje schopnosti, danosti, aby sme teraz, a nie zajtra, vedeli spoznať to, čo od nás na prvom mieste žiada a chce Boh. Doba a ťažkosti nás upozorňujú, aby sme sa zamysleli aj nad svojou budúcnosťou, aby sme sa zamysleli nad svojou smrťou. Amen.

YT | GTV