Meditácia na 21.11.2014

Meditácie Ľubomíra Stančeka

Obetovanie Panny Márie | Mt 12,46-50

separator.png

Kým Ježiš hovoril zástupom, vonku stála jeho matka a bratia a chceli sa s ním rozprávať. Ktosi mu povedal: „Vonku stojí tvoja matka a tvoji bratia a chcú sa s tebou rozprávať." On však odvetil tomu, čo mu to vravel: „Kto je moja matka a kto sú moji bratia?" Vystrel ruku nad svojich učeníkov a povedal: „Hľa, moja matka a moji bratia. Lebo každý, kto plní vôľu môjho Otca, ktorý je na nebesiach, je môj brat i sestra i matka."

separator.png

Počúvanie

Upozornenie na Božiu rodinu.
Reklama - ópium chudobných. Presne takto parafrázoval Marxove slová biskup zo sicílskeho mesta Cefalú - Mons. Rosario Mazzola. Reklama podľa neho vážne poškodzuje dôstojnosť človeka, znepokojuje ľudskú myseľ a narúša svornosť medzi ľuďmi. Reklama umelo prebúdza v ľuďoch túžbu po veciach a tie vášne, ktoré otriasajú základmi jeho ľudskosti. Nástojčivo presviedča, že ľudia si musia zadovážiť všetko, čo reklama ponúka a ospevuje, za každú cenu. V dnešnej dobe sa neraz rozbíja hodnota rodiny.

Ježiš nám v dnešnom evanjeliu jasne a striktne hovorí: „Lebo každý, kto plní vôľu môjho Otca, ktorý je na nebesiach, je môj brat i sestra i matka" (Mt 12,50). Nepoznali by sme vlastný účel tejto návštevy, keby Markova správa v tomto, ako aj vo viacerých iných prípadoch, nedopĺňala správy ostatných synoptikov. Podľa evanjelistu Marka sa k Ježišovým bratom dostal chýr o tom, že Ježiš koná zázračné skutky, a tak ho chceli jeho príbuzní zobrať domov (Mk 3,21). Aj u Jána - podobne ako u Marka, vidíme, že Ježišovi príbuzní zaujímajú voči nemu postoj pochybností. Pozrime sa do evanjelia. Ježiša prerušili v reči a ohlásili mu, že jeho matka a bratia stoja vonku a želajú si s ním hovoriť. Ježiš ihneď pochopil význam tohto posolstva, pochopil význam týchto slov. Pozrel na svojich učeníkov, ktorí sedeli okolo neho a slávnostne povedal: "Každý, kto plní vôľu môjho Otca, ktorý je na nebesiach, je môj brat i sestra i matka."

Rozmýšľali ste už niekedy, prečo Ježiš položil takúto otázku: „Kto je moja matka a kto sú moji bratia?" (Mt 12,48). Samozrejme, že poznal svoju rodinu. Chcel však upozorniť, že príslušnosť do Božej rodiny nemá nič spoločné s pokrvným príbuzenstvom, ale je založená na kajúcnosti, viere a každodennej poslušnosti voči nemu. Ľudia sa nestanú členmi Božej rodiny tým, že sa jednoducho pripoja ku kresťanom. Každý sa musí stať Božím dieťaťom skrze "osobnú" odpoveď na Božiu milosť. Rodina či kultúrne zázemie nenahrádzajú osobnú vieru v Boha. Nemôžeme sa predsa vyhlasovať za členov Ježišovej rodiny len preto, lebo naša rodina je katolícka, či preto, že sa zúčastňujeme náboženských podujatí.

V krste je nám daná Božia milosť zadarmo. Avšak osobná viera v Krista, skutočné bratstvo s ním, prinášajú milosť, vďaka ktorej sa naučíme žiť v poslušnosti Bohu. Ježiš nás vystríha, že nie každý, kto mu hovorí `Pane, Pane, vojde do jeho kráľovstva`. Vojde tam len ten, kto ho prijíma ako Pána a zachováva jeho slová. (Porov. Mt 7,21). Ježiš taktiež povedal, že jeho bratov budú poznať podľa toho, že sa budú navzájom milovať tak, ako ich on miloval (Porov. Jn 13, 34-35). Život členov Ježišovej rodiny zahŕňa v sebe zrieknutie sa starých chýb a hriechov a zároveň premenu v obraz nášho Pána, keď sa podriadime jeho milosti. Ovplyvňuje to spôsob nášho každodenného života. Ako často sa pýtame Pána: „Čo mám robiť v takejto situácii?", alebo: „Ako by si to vyriešil ty, Ježišu?" Poslušnosť sa nám môže zdať niekedy ťažká, ale pre nás bude veľkým požehnaním, ak sa staneme bratmi a sestrami Krista. Ježišu stvor vo mne poslušné srdce. Amen.

YT | GTV

separator.png

Piatok 33. týždňa v Cezročnom období | Lk 19,45-48

Ježiš a môj život. Ježišov príklad lásky k Bohu i blížnemu hodno nasledovať.

Cirkevný rok vrcholí. Je čas zobudiť sa z hriechu? Je to realita života. Evanjelista sv. Lukáš hovorí o Ježišovi: „...Usilovali sa ho zabiť..." (Lk 19,48). Pripomíname udalosti veľkonočnými sviatkami. Je čas správne ukončiť cirkevný rok. Kto by tieto udalosti nepoznal? A predsa, aký je náš život? Je to čas horlivo žiť cestu svätosti. Pýtajme sa sebe, čo chce teraz od nás Ježiš? Vytrvalosť vytvára z duše akoby umelecké dielo, ktoré keď sa dokončí, očarúva všetkých svojou krásou. Usilujme sa napriek všetkým ťažkostiam o vytrvalé nasledovanie Božej vôle, lebo v Bohu máme nádej na život, ktorý trvá večne. Tomáš Merton raz napísal: „Pravdivými sa stávame vtedy, keď hovoríme pravdu." Pravda sa v celej svojej sile nachádza v našom bytí. Keď hovoríme pravdu, začíname budovať naše pravé ja. Srdečná Ježišova odpoveď v Lukášovom evanjeliu je ďalším potvrdením, že ponížení budú povýšení: „Veru, hovorím ti: Dnes budeš so mnou v raji" (Lk 23,43). Nezabúdame, že sme tu jeden pre druhého. Radosť rozdávame jeden druhému. Radosť rozdávajme a v radosti sa meňme.

Muž bol na ceste celú noc a ešte stále bol ďaleko od cieľa svojej cesty. Keďže ho už zmáhala únava, rozhodol sa, že si trochu pospí. Na okraji najbližšieho mesta zabočil do parku. Zaparkoval na mieste, o ktorom si myslel, že bude pokojné a teda aj vhodné na spánok. Nevedel však, že práve tade vedie obľúbená trasa tých, ktorí si ráno zvyknú trochu zabehať. Keď sa pohodlne usadil a začal sa ponárať do driemot, zrazu niekto zaklopal na okno auta. Muž v športovom oblečení sa ho spýtal: „Pane, neviete koľko je hodín?" Prebudený vodič sa pozrel na hodinky a povedal: „Je 7,30." Športovec sa poďakoval a bežal ďalej. No vodič sa dlho netešil zo spánku. O krátku chvíľu zaklopal na okno auta ďalší športovec s rovnakou otázkou. „Je 7,40!" priam zlostne povedal unavený vodič. Keď športovec odišiel, vzal papier a veľkými písmenami naň napísal: „Neviem koľko je hodín!" Papier vložil za sklo tak, aby nápis bolo zreteľne vidieť. Potom sa slastne oddal driemotám. Ale o krátky čas ho znovu zobudilo zaklopanie na okno auta. Vonku stál ďalší bežec. Keď otvoril okno, športovec mu s radosťou človeka, ktorý môže pomôcť, povedal: „Pane, je 7,50." Nie každý dobrý skutok je skutočne dobrým...

Je radosť počuť, keď sa členovia rodiny vyjadrujú, že sa tešia. Prežijú krásne chvíle medzi sebou i spoločne v kostole. Choďte domov a cíťme sa byť povolaný žiť radosť z viery. Vrcholí cirkevný rok a to je čas, kedy máme spoznať, ako a kde narušené Božie zákony v nás a okolí môžeme napraviť. Modlime sa tak aby sme sa nedali zviesť pokušením bagatelizovať niektoré slabosti, hriešne postoje a návyky. Nápravou je možná. Amen.

YT | GTV