D U C H O V N Ý R A S T
- Fenomén rastu duchovného života musí rešpektovať rast zo zeme, kde je naše videnie ohraničené, kde majú svoje miesto prirodzené sklony, kde nie je všetko zlé a nečisté, ale je to etapa, kde nemožno podceniť sympatie i antipatie, aby sme mohli rásť k nekonečným horizontom, k univerzálnej láske, keď sa dokážeme neskôr otvoriť hodnotám určeným i doporučeným pre radosť osobnú zo všetkých z okolia.
- Možno sa nám zdá čudná prosba „a neuveď nás do pokušenia“. Ako nás Boh môže uviesť do pokušenia? Je to vtedy, ak naša pýcha je veľká. A to do takej miery, že si namýšľame, že všetko zvládneme bez Boha. Vtedy Boh dopustí pokušenia, aby sme si uvedomili, že bez Božej pomoci nič nedosiahneme.
- Nepochybujme o tom, že duchovný život môže byť aj dobrodružstvom.
- Bolesť a často aj smrť sú v nadprirodzenom poriadku dôvodom plodnosti. Uvedomujeme si to ako spoločenský paradox. Na rozdiel od iných, všetci sme tí, čo žijú medzi ľuďmi ako obetovaní, ktorí patria všetkým: verejný otrok na používanie pre spoločenstvo. Vteľuje sa v ňom spoločenský paradox kresťanstva, v ktorom najponíženejší je najvyšším a ten, kto najviac rozkazuje, najviac slúži.
- Nebolo by správne, pri pohľade na svoje chyby upadnúť do zmätku; môžu nám byť dokonca na úžitok, napríklad: poznať svoju ničotu.
- Stelesňujúc v prítomnom okamihu svoj ideál, svätci žijú život, ktorý sa realizuje vo svojej podstate.
- Medzi pokrytcov je oprávnene zaradený ten, kto iba predstiera, že nosí v srdci disciplínu. Mení tak službu dušiam na nástroj moci, ale hriech je ešte ťažší, ak nie sme voči darebákom v disciplíne prísni a robíme si starosti, ako sa im prispôsobiť.
- Sme pánmi svojich slov, ale keď ich vypovieme, musíme za ne niesť aj zodpovednosť.
- Mnohí ľudia zabudli, že jestvuje spôsob, ako prekonať nečakané púšte citov a krutú suchopárnosť, ktoré niekedy zatarasia pokojný tok života - na to je tu duchovný život.
- Pre koho Božia vec nie je hodná každej obety, ten nikdy nepochopí vzácnosť perly; vzácna perla je nezničiteľná, nemožno ju stratiť a získame ju už tu na zemi, aby tiahla naše srdce do neba.
- Svätci nezačali všetci dobre, ale všetci dobre skončili.
- Pokora je základom duchovného rastu a jej cieľom je oslobodiť človeka od seba samého; nič iné nerobí kontemplácia, ona z nás vyháňa naše zaplnenie vlastným „ja“, aby mal v našom srdci miesto Boh.
- Zamyslime sa: ak je toto vrchol, z toho vyplýva, že mu niečo musí prechádzať a niečo nasledovať. Je to ako kopec, alebo hora; najprv musím vyliezť hore - tak som v najvyššom bode a potom musím zísť dole - možno aj druhou stranou kopca.
- Prázdno núti človeka zamýšľať sa nad duchovnými vecami.
- Nezabúdajme aj na to, že dobré i zlé slovo, keď ich vypovieme, môžu mať rovnako dlho odozvu, ale jedno spôsobuje radosť, obohacuje a druhé ničí, ubližuje, zraňuje.
- Problém, prečo človek stagnuje a neposúva sa dopredu, je v tom, že zostáva stáť v polovici cesty a uspokojí sa s tým, čo už dosiahol, čo už vie, lebo má málo odvahy, lebo sa bojí; bojí sa "zatiahnuť na hlbinu."
- Disciplína a milosrdenstvo totiž strácajú svoju hodnotu a vážnosť, keď sú vykonávané nezávisle od seba.
- Koho skutočne zasiahne Božie slovo, ten vytriezvie z hriechu. Ilúzie sa rozplynú, najmä tie o sebe samom, o svojich schopnostiach, svätosti - Božie slovo robí človeka triezvym.
- Citový život človeka je často ohrozený, devastovaný a vyprázdňovaný; je odkázaný na svoje najhlbšie vnútro a zapĺňa ho tým, čo mu nahradí toto prázdno - prázdno po Bohu, túžbu po ňom.
- V tom "áno", ktoré sme vyslovili pri našom odovzdaní sa Bohu, sme uskutočnili toto základné zrieknutie sa túžby byť autonómnymi, "samorealizovať sa".
- Duchovný organizmus kresťana tvoria - milosť, čnosti a dary.
- Nezáleží kto sme, tieň kríža ide za nami.
- Bez toho, aby sme strácali vyrovnanosť a pokoj, uznajme za prirodzené, že tvor je tvor a hlina je hlina a skúsme zachrániť jednotu skôr ako zaspíme.
- Trpezlivosť, vytrvalosť a láska - to je sila ducha, ktorá dokáže viac ako fyzická sila a zúrivosť.
- Čistota mysle spočíva v usmernení všetkých duchovných schopností na Boha.
- Poznanie vlastného „ja“, vlastnej úbohosti, priznanie sa k nej a pohľad s dôverou upretý na Boha, nám pomáha rásť v pokore.
- Vláda nad vlastnými myšlienkami a predstavivosťou sa stáva pre človeka znakom vlády nad svojím životom a schopnosťou obetovať sa Bohu.
- Čím viac sa človek vzďaľuje od chvíle predsavzatia, tým rýchlejšie sa vzďaľuje od Boha.
- Treba sa dať pretvárať Slnkom, ktorým je Boh, a prenášať Vetrom, ktorým je Duch.
- Môžeme vyznať, že na ceste k svätosti nepoznáme nič väčšieho, ako je vernosť v maličkostiach? Časom sa z veľkých vecí stanú maličké a naopak.
- Sme oslovovaní posväcovať sa kvôli posväteniu iných; slová, ktoré 'prebodávajú'.
- Lepšími v očiach iných ľudí nás nerobia veľké slová ani naduté reči, ale len naše skutky, postoje, správanie a schopnosť iným pomôcť; keď budeme takto konať voči ľuďom, zapáčime sa aj Bohu.
- Zvyk zapráši, zanesie, zadusí aj najkrajšie veci.
- Nejestvuje svätosť bez stálej poddajnosti Duchu Svätému, bez ustavičného „áno“ jeho vnuknutiam.
- Je múdre dať sa viesť; nepodceniť, že v živote rastu môže dôjsť k cyklicky opakovaným chybám; chyby mladosti sa môžu zopakovať v starobe. Neznechucuj sa, keď sa ti nedarí; si človek, nie anjel.
- Nadšenie nemá trvácnosť.
- Ak nevyhľadávame rôzne roztržitosti a nesústreďujeme sa na ne, môžu nás cvičiť v pokore a v sústredení.
- Dokonalý kresťan prináša so sebou vždy vyrovnanosť a radosť; vyrovnanosť, lebo sa cíti v Božej prítomnosti; radosť, lebo sa cíti obklopený jeho darmi.
- Rast k dokonalosti môže byť poznačený aj omylmi.
- Cirkev je vždy v určitom napätí medzi “starým a moderným“; je pravdou, že nové ešte nemusí byť vždy dobré a staré sa nemusí báť vždy nového.
- Rast nesmie byť len túžba po dobrodružstve, len túžba zažiť napätie, ale i vyvarovať sa otroctvu.
- Dary pôsobia po celý čas na ceste dokonalosti a sú jej nutnou súčasťou.
- Rast v duchovnom živote nech sa vyvaruje nepotrebných rečí a postojov.
- Hlavnou chybou narážame u iných, a proti nej sa najčastejšie previňujeme.
- Stále sa usmievať? To nie, len blázni sa stále smejú, ale srdce je domovom našej osobnosti.
- Dokonalosť záleží na spojení s Bohom. Toho dosiahneme sebazáporom, pokorou a poslušnosťou.
- Cieľom sebazáporu nie je prirodzenosť zničiť, ale zdokonaľovať.
- Memento: chrániť sa byť chvíľkový.
- Človek dokazuje svoju osobnú a duchovnú dokonalosť v každodennom živote pri plnení povinností.
- Kto sa trápi tým, čo druhí o ňom povedia, stáva sa im rovným.
- Vytrvalosť v dobrom vytvára z duše akoby umelecké dielo, ktoré keď sa dokončí, očarúva všetkých svojou krásou.
- Skutočný pokrok vychádza z prikázaní, z tradície; je to pokrok v dobrom, v pravde, v spravodlivosti a predovšetkým v "osobnej pravde a spravodlivosti" - v osobnej dokonalosti. Všetko, čo je proti prikázaniam, je spiatočníctvom a barbarskou zaostalosťou, ktoré odsudzujú ľudstvo k zničeniu.
- Zmysel nášho života