Meditácia na 04.03.2012

Meditácie Ľubomíra Stančeka

2. pôstna nedeľa | Mk 9,2-10

separator.png

Ježiš vzal so sebou Petra, Jakuba a Jána a len ich vyviedol na vysoký vrch do samoty. Tam sa pred nimi premenil. Jeho odev zažiaril a bol taký biely, že by ho nijaký bielič na svete tak nevybielil. A zjavil sa im Eliáš s Mojžišom a rozprávali sa s Ježišom.
Vtedy Peter povedal Ježišovi: „Rabbi, dobre je nám tu. Urobme tri stánky: jeden tebe, jeden Mojžišovi a jeden Eliášovi." Lebo nevedel, čo povedať; takí boli preľaknutí. Tu sa utvoril oblak a zahalil ich. A z oblaku zaznel hlas: „Toto je môj milovaný Syn, počúvajte ho." A sotva sa rozhliadli, nevideli pri sebe nikoho, iba Ježiša. Keď zostupovali z vrchu, prikázal im, aby o tom, čo videli, nehovorili nikomu, kým Syn človeka nevstane z mŕtvych. Oni si toto slovo zapamätali a jeden druhého sa vypytovali, čo znamená „vstať z mŕtvych".

separator.png

V prítomnosti Ježiša
 

Bol Ježiš turista? Keď sme dobre počúvali dnešné evanjelium, mohla nám napadnúť aj takáto myšlienka. Prečo chodil Ježiš po horách?
Už v prvej vete evanjelista Marek píše: „Ježiš vyviedol svojich učeníkov na vysoký vrch do samoty" (Mk 9,2).

Ak by Pán Ježiš pozeral na svet iba ľudskými očami, mohli by sme povedať – očami turistu, ktorý hľadá iba peknú prírodu, možno by zázrak premenenia urobil pri neďalekom a ľahko prístupnom Genezaretskom jazere. Ježiš sa však chce premeniť práve na vysokom vrchu Tábor. So svojou výškou 570 metrov nad morom, je to v Izraeli už vysoký kopec. A keď si ešte predstavíme, že Genezaretské jazero je 212 m pod úrovňou mora, tak Ježiš so svojimi učeníkmi vystúpil viac ako 700 výškových metrov až na vrchol hory Tábor. Každý z nás, ktorí sme už boli v Tatrách alebo na nejakom vyššom kopci, si vieme veľmi dobre predstaviť, čo to znamená vystúpiť do takej výšky. V Starom zákone `hora` bola miestom stretnutia sa človeka s Bohom a miestom kultu Boha JHVH. Aj v prvom čítaní dnešnej nedele Boh posiela Abraháma, aby išiel a obetoval svojho syna na vrchu, ktorý mu ukáže. Podobne Mojžišovi sa Boh zjavil na vrchu Horeb, aby ho poslal vyslobodiť Izrael z rúk Egypťanov. Mohli by sme nájsť mnoho príkladov aj v Novom zákone.

Aj Pán Ježiš vyvádza apoštolov na vrch. Týmto svojim konaním akoby chcel poukázať na jednu dôležitú vec: človek, ktorý kráča na vrchol, sa musí zrieknuť svojho pohodlia. Musí zanechať všetky zbytočnosti niekde dole na úpätí hory a na vrchol kráča iba s tými najpotrebnejšími vecami. Apoštoli videli zázrak Ježišovho premenenia a natoľko ich to oslovilo, že Peter povedal Ježišovi: „Rabbi, dobre je nám tu."
Možno si teraz niekto pomyslí: „Ak by sa Pán Ježiš tu a teraz predo mnou premenil tak ako vtedy pred apoštolmi, určite by som zmenil svoje správanie, iste by som sa už ináč správal k svojim rodičom... a potom aj ja by som mohol povedať so sv. Petrom: „Bože, je mi s Tebou naozaj dobre"... Nie sme tak trochu podobní farizejom, ktorí hovorili Ježišovi: „Zostúp z kríža"... čo vtedy znamenalo - urob zázrak, a uveríme Ti...? Veď podobný zázrak Ježišovej premeny sa deje každú sv. omšu na oltári. Keď kňaz vezme do rúk hostiu, a povie „toto je moje telo", vtedy sme aj my svedkami Ježišovho zázraku. Presne tak, ako apoštoli na vrchu premenenia.

Skúsme sa ale úprimne zamyslieť nad tým, či môžeme s Petrom povedať: „Dobre je nám tu..." Je nám skutočne pri Ježišovi tak dobre ako apoštolom? Alebo sa už nevieme dočkať, kedy kňaz na záver sv. omše povie „Iďte v mene Božom", aby sme mohli ísť za svojimi povinnosťami?

Páter Ioan Bota - rumunský kňaz, rozprával o rokoch, ktoré strávil vo väzení počas komunistickej diktatúry. S maličkými kúskami chleba a kvapkami vína celebroval svätú omšu pre svojich spoluväzňov. Keď sa ho pýtali, odkiaľ mal tú silu vydržať všetko to fyzické utrpenie vo väzení, iba pokojne odpovedal: „Boli to Boh a Eucharistia, z ktorých som čerpal silu k prežitiu."

Aj nám Ježiš každý deň ponúka svoje telo ako posilu do života. Nemusíme chodiť ani tak ďaleko, aby sme sa s ním stretli. Pozýva nás do chrámu, kde sa chce pred nami na oltári premeniť. A od nás vyžaduje len jediné: aby sme zanechali všetky „zbytočnosti", ktoré nám bránia vystúpiť do ticha, aby sme na chvíľu zanechali svoje záujmy, a tak zažili zázrak jeho prítomnosti.

Skúsme aj dnešný deň, keď budeme po sv. prijímaní ďakovať za dar Eucharistie, povedať so sv. Petrom: „Ježišu, dobre je nám tu pri tebe." Amen.

Gloria.tv | YouTube