Meditácia na 30.07.2013
Meditácie Ľubomíra Stančeka
sv. Peter Chryzológ, biskup a učiteľ Cirkvi | Mt 14,1-12
Zastať si svoje miesto
Mať priateľa znamená prijať od neho pravdu, i keď je tvrdá. Rovnako naša viera je vtedy správna, keď nám skutočne ide o spásu, a nie o vonkajšie ohľady.
Ján, predchodca Pána Ježiša, si svedomite plní svoje povinnosti. Vidíme to aj na jeho správaní, keď sa nebojí Herodesovi povedať pravdu: „Nesmieš žiť s Herodiadou, manželkou svojho brata Filipa" (Mt 14,3-4).
Oženiť sa so ženou brata, ktorému porodila aj dieťa, bolo podľa izraelského zákona (por. 3 Moj 20,21) krvismilstvo, odhliadnuc v tomto prípade aj od dvojnásobnej manželskej nevery. Herodes si však nechcel dať rozkazovať a Herodiada ešte menej. A tak dal Herodes Jána Krstiteľa najprv uväzniť. Podľa Jozefa Flávia to urobil zo strachu pred Jánovým vplyvom na ľud. Je možné, že spolu pôsobili obida dôvody. S tým súhlasí aj to, že Herodes sa zo strachu pred ľuďmi dlho nevedel odhodlať k poprave, pretože uväznil Jána ešte v zime pred druhou Veľkou nocou Ježišovho verejného života. Ján bol pravdepodobne vyše roka vo väzení. Väzenie pre Jána Krstiteľa, ktorý bol navyknutý na tvrdý život, nebolo príliš tvrdé, pretože sa mohol stretávať aj so svojimi učeníkmi. Herodes mal rozporné správanie k Jánovi. Na jednej strane ho dal uväzniť a na druhej strane sa rád s ním rozprával. Je to však prejav Herodesovej slabošskej povahy, nerozhodného vladára a zmyselníka, ktorého Ján udivoval svojím silným a jasným charakterom. Herodiada však šla za svojím cieľom. Smrť Jána. Tanec Salomy jej pomohol v nenávisti voči Jánovi.
Ján si zastal svoje miesto. Nesklamal a nezradil svojho Boha. Tento príklad je hodný nasledovania aj dnes. Vždy bolo ťažké povedať pravdu a najmä tomu, kto ju nechcel prijať a ešte mal moc. Je správne, keď vo výchove sa stavia na pravde. Rodina získava silu, ktorá ju viac obohacuje, pretože sa spolunažívanie stavia na láske.
Vieme, že keď sa napomínanie deje v duchu pokory a lásky, sme ochotnejší prijať túto službu. Príklad nachádzame vo sv. Petrovi Chryzológovi.
Dostal prímenie „zlatorečník". Vynikal veľkou láskou. O jeho jazyku si mnohí povrávali, že je pozlátený láskou ako najrýdzejším zlatom. Vždy, keď mal niečo podniknúť v oblasti služby blížnemu, najprv sám seba skúmal, modlil sa, a až potom šiel a splnil poslanie, ktoré mal. Ako biskup v Ravenne vedel aj rázne a ostro vystúpiť, najmä keď sa jednalo o bludára Eutycha. Robil to však tak, že aj bludára prijal do Cirkvi. Tí, ktorí počúvali jeho slová, odchádzali presvedčení, že tento kňaz, to čo hovorí, to aj celkom verí a zachováva.
Dnešný svet potrebuje takýto príklad od každého z nás. Príklad vernosti Bohu vždy a za všetkých okolností. Cítime, že sa to týka každého z nás. Nebolo by na škodu urobiť si revíziu svojich slov. Radšej menej hovoriť a viac sa držať lásky ako kritiky, odsudzovania a urážok. Tiež však nemlčať, keď je potrebné hovoriť.
V našom okolí máme širokú možnosť realizovať svoje kresťanstvo. Aj keď hneď nemôžeme napomenúť, všetci môžeme sa modliť, prinášať obety, a tak sebe i iným pripraviť pôdu, aby mohli obrátiť hriešnika.
Ján Krstiteľ žil roky prísnym životom a vidíme, že táto jeho činnosť sa páčila Bohu. Ján splnil svoje poslanie, čo patrične ohodnotil aj Pán Ježiš.
Modlime sa aj sami za seba, aby sme vedeli prijať slovo napomenutia, pokarhania od tých, ktorí nás skutočne majú radi a chcú len naše dobro. Amen.