Meditácia na 24.06.2018
Narodenie svätého Jána Krstiteľa | Lk 1, 57-66. 80
Alžbete nadišiel čas pôrodu a porodila syna. Keď jej susedia a príbuzní počuli, že jej Pán prejavil svoje veľké milosrdenstvo, radovali sa s ňou. Na ôsmy deň prišli chlapca obrezať a chceli mu dať meno Zachariáš po jeho otcovi. Ale jeho matka povedala: „Nie, bude sa volať Ján.“ Povedali jej: „Veď v tvojom príbuzenstve sa nik takto nevolá.“ Dali znak otcovi, ako ho chce nazvať on. Vypýtal si tabuľku a napísal: „Ján sa bude volať.“ A všetci sa divili. Vtom sa mu rozviazali ústa a jazyk i prehovoril a velebil Boha. Všetkých ich susedov zmocnil sa strach a všade po judejských horách sa hovorilo o týchto udalostiach. A všetci, čo to počuli, vštepili si to do srdca a vraveli: „Čím len bude tento chlapec?“ A vskutku Pánova ruka bola s ním. Chlapec rástol a mocnel na duchu a žil na púšti až do dňa, keď vystúpil pred Izrael.
Príslovie hovorí: „Komu česť, tomu česť, pastierovi trúba."
Stálo by to dnes na zamyslenie, akú úctu šírime k sebe samému. Prípadne, prečo znehodnocujeme svoje meno. Chceme, prajeme si, aby si nás okolie vážilo, uctilo, a predsa náš osobitný prístup k sebe samému je často opovrhnutiahodný. Na túto tému sa môžeme zamyslieť i pred sviatkami pokoja a radosti, keď si pripomíname i narodenie Ján Krstiteľa. Evanjelista Lukáš hovorí: „Na ôsmy deň prišli chlapca obrezať a chceli mu dať meno Zachariáš po jeho otcovi. Ale jeho matka povedala: „Nie, bude sa volať Ján" (Lk 1, 59-60). A po ďalšom úžasnom priebehu, kedy prehovoril i Zachariáš, ľudia si hovoria? „Čím len bude tento chlapec?" (Lk 1, 66). Narodenie dieťaťa, najmä prvorodeného a ešte k tomu tak túžobne očakávaného, spôsobí v rodine i v okolí veľkú radosť. Narodenie Jána Krstiteľa je zvlášť radostné, pretože všetci cítia, že je to Bohom požehnané dieťa, ktoré zaiste má pred Bohom veľké poslanie. Toto v nádhernom hymne hovorí pod vplyvom Ducha Svätého i Zachariáš.
Ďakuje Bohu za započaté dielo vykúpenia a svojmu synovi predpovedá úlohu, ktorá ho čaká ako predchodcu Mesiáša. Tieto udalosti sa rozniesli po júdskych horách a keď ich ľudia počuli, cítili zároveň radosť i bázeň. Ľudia toto zázračné dieťa pozorne sledovali. Nevideli na ňom nič hriešneho. Ján odišiel ako mladý muž na púšť, dozrieval v ňom duch najväčšieho proroka. Tieto udalosti sa odohrali v mestečku kňazskej triedy, ktorej úlohou bolo viesť národ k prisľúbenému Mesiášovi. Zachariáš i Alžbeta mali úctu k menu Božiemu. Tak si to priam sám Boh, a tak nariaďoval i Mojžišov zákon. Aj Boh mal úctu k Zachariášovi a Alžbete. Veď práve ich si vyvolil, aby priviedli na svet ohlasovateľa, predchodcu svojho Syna. Ján, vedený svojimi rodičmi, cez ktorých hovoril ešte utajený Duch Svätý, prijíma začiatky svojho poslania a neskoršie na púšti dokazuje svoju oddanosť Bohu slovami i skutkami. Je pokorný: „Ja nie som hodne rozviazať mu remienok na obuvi" (Lk 3, 16). Nezakladá si na pýche a sláve. Ján nám svojím životom hovorí o veľkej úcte k Bohu. Zároveň cítime, že je nám príkladom i v úcte k svojmu menu: „Som hlas volajúceho na púšti..." (Jn 1, 23).
Tieto fakty majú nájsť odozvu i v našom živote. Máme si uvedomiť, že i od nás si Boh želá úctu k nemu a zároveň, aby sme cítili zodpovednosť i za svoje meno. To znamená, aby sme sa neznížili a neprepožičali svoje meno hriechu. Pán má s našimi menami svoj plán, ako to čítame napríklad v Liste Filipanom, že naše mená sú zapísané v knihe života (por. Flp 4, 3). Je to dojímavé, keď sledujeme športové podujatia a naši športovci robia dobré meno národu a vlasti. Akú radosť cítia rodičia, keď ich deti robia dobré meno národu a vlasti. Akí sme hrdí na dobré meno svojich rodičov. Ale to nestačí. Musíme sa snažiť o dobré menou Boha. Za dobrým menom sa skrýva odmena a za pokazeným sa skrýva trest. Dobré meno – je dobrý, čestne prežitý život a naopak, za zlým menom sa skrýva hriešne prežitý život. To si vyžaduje čas a ten nám určil Boh. Využime preto svoje schopnosti, talenty, nadanie na oslavu Boha, ktorý nás odmení, keď prežijeme svoj život podľa jeho príkazov. Nebojme sa, keď nám svet zoberie dobré meno. Tešme sa, keď naše mená budú zapísané v knihe života. Aj Kristovo meno svet tupí, a predsa vieme, že Kristovo meno zvíťazilo a zvíťazí. Potešme sa, že keď vytrváme až do konca, zvíťazíme aj my. Amen.