Meditácia na 26.02.2019

Utorok 7. týždňa v Cezročnom období | Mk 9, 30-37

Ježiš a jeho učeníci prechádzali Galileou. Nechcel však, aby o tom niekto vedel, lebo učil svojich učeníkov a hovoril im: „Syn človeka bude vydaný do rúk ľudí a zabijú ho. Ale zabitý po troch dňoch vstane z mŕtvych.“ Lenže oni nechápali toto slovo a spýtať sa ho báli. Tak prišli do Kafarnauma. A keď bol v dome, opýtal sa ich: „O čom ste sa zhovárali cestou?“ Ale oni mlčali, lebo sa cestou medzi sebou hádali, kto z nich je väčší. Sadol si, zavolal Dvanástich a povedal im: „Kto chce byť prvý, nech je posledný zo všetkých a služobník všetkých.“ Potom vzal dieťa, postavil ho medzi nich, objal ho a povedal im: „Kto prijme jedno z takýchto detí v mojom mene, mňa prijíma. A kto prijíma mňa, nie mňa prijíma, ale toho, ktorý ma poslal.“

 

Malé skutky lásky dokážu robiť veľké zázraky...

Ako sa cítite, keď sa vám dlhšiu dobu darilo, alebo ste mali za sebou kus úspešne vykonanej práce? Učeníci dosť dlho vídavali Ježiša vyučovať, uzdravovať, konať zázraky a potom: oni sami dostali šancu robiť presne to isté. Poznáme svoje sklony. Úspech nám rýchlo udrie do hlavy. A tak nie div, že sa učeníci začali hádať, kto z nich je väčší. Ježiš reaguje na tento spor slovami: „Kto chce byť prvý, nech je posledný zo všetkých a služobník všetkých“ (Mk 9,35). Neobíďme tento problém, ale radšej sa poučme na skúsenosti učeníkov: oni sa učili sa na vlastných chybách. No čím väčšmi sa spoliehali na Ducha Svätého, tým väčšmi rástli v pokore a stali sa mocnými služobníkmi nebeského kráľovstva. Tajomstvo pokory nájdeme priamo u Ježiša. Od chvíle svojho vtelenia nám Ježiš ukazuje cestu.

Prijatie ľudskej prirodzenosti je samo o sebe úžasným skutkom pokory, veď vidíme, že „nepridŕžal sa svojej rovnosti s Bohom, ale zriekol sa seba samého, vzal si prirodzenosť sluhu“ (Flp 2,6–7). Neskôr, počas svojho života, urobil všetko, čo od neho Boh žiadal, nič nezanedbal (porov Jn 5,19). Nakoniec vo veľkom ponížení podstúpil smrť na kríži. Táto jeho pokora sa prejavovala po celý jeho život v službe. On neprišiel dať sa obsluhovať, ale slúžiť. A služba je prejavom lásky. Ako je nám ťažko, niekedy sa znížiť a stať sa `sluhom` pre tých najbližších. Pre tých, s ktorými denne žijeme v spoločnej domácnosti. Mnohokrát stačí len tak málo na to, aby sme svojou službou prejavili lásku. A z takejto služby má radosť nielen ten, komu slúžime, ale aj ten, ktorý slúži.

facebook_like_logo.jpg | istagram.jpg | YT | GTV | POKORA