Meditácia na 11.04.2020

Biela sobota - Veľkonočná vigília | Lk 24, 1-12

V prvý deň týždňa zavčas ráno prišli k hrobu ženy a priniesli voňavé oleje, čo si pripravili. Kameň našli od hrobu odvalený, vošli dnu, ale telo Pána Ježiša nenašli. Ako nad tým rozpačito uvažovali, zastali pri nich dvaja mužovia v žiarivom odeve. Zmocnil sa ich strach i sklonili tvár k zemi. Ale oni sa im prihovorili: „Prečo hľadáte živého medzi mŕtvymi? Niet ho tu. Vstal z mŕtvych. Spomeňte si, ako vám povedal, keď bol ešte v Galilei: ‚Syna človeka musia vydať do rúk hriešnych ľudí a ukrižovať, ale on tretieho dňa vstane z mŕtvych.‘“ Tu sa rozpamätali na jeho slová, vrátili sa od hrobu a toto všetko zvestovali Jedenástim i všetkým ostatným. Bola to Mária Magdaléna, Jana a Mária Jakubova. A s nimi aj iné to rozprávali apoštolom. Ale im sa zdali tieto slová ako blúznenie a neverili im. No Peter vstal a bežal k hrobu. Keď sa nahol dnu, videl tam len plachty. I vrátil sa domov a čudoval sa, čo sa stalo.


Prázdny hrob. To je celkom niečo iné, ako vykradnutý byt, vykradnuté auto, vylúpený trezor. Prázdny hrob vyvoláva radosť. Prázdny hrob sa stáva pre všetkých, ktorí uverili Kristovým slovám, nádejou. A tak aj nám sú adresované slová: „Neľakajte sa! Hľadáte Ježiša Nazaretského, ktorý bol ukrižovaný? Vstal z mŕtvych. Niet ho tu. Hľa, miesto, kde ho uložili" (Mk 16,6). Sú to slová anjela - ako mladíka oblečeného do bieleho rúcha. Strach žien je celkom pochopiteľný po tom všetkom, čo sa v posledných hodinách udialo. A tu vidia prázdny hrob, poskladané plachty, do ktorých včera zavinuli mŕtve telo Ježiša. Je zaujímavé konštatovať, ako krátko a stručne, avšak pevne a určito nasledujú v základnom texte jednotlivé anjelove výpovede ženám. Sú to tak jasné slová, že nemôže dôjsť k omylu, zámene či ďalším pochybnostiam. V krátkych pádnych vetách, vždy s najdôležitejším slovom na začiatku, nasleduje celé to neuveriteľné posolstvo tohto rána, ktoré prináša anjel. 


Pripomenuli sme si „liturgiou svetla" začiatok nového dňa éry ľudstva. Čítania zo Starého zákona nám pripomenuli prípravu vyvoleného národa na príchod Mesiáša. Radostné „Glória" a „Aleluja" urobili koniec smútku. Kristus vstal z mŕtvych. Bez pomoci kohokoľvek svojou mocou premohol smrť a skutkom potvrdil, čo slovom učil, že vstane z mŕtvych, a tak aj my sme bližšie k myšlienke, že aj my raz vstaneme z mŕtvych. To nám vždy má pripomenúť svätá omša, najmä v nedeľu a pri rozlúčke s našimi zomrelými. Aj náš hrob bude raz prázdny. Práve tu si dnes uvedomujeme význam toho, že sme uverili Kristovi. Nikto, len Kristus nám môže dať tak významnú záruku radostného života a večnosti.

Svedomité plnenie Božej vôle je nám tou najväčšou zárukou večného života. A na to sa tešme dnes pri spomienke na zmŕtvychvstanie Pána Ježiša. Michelangelo poznal, čo je to byť bez inšpirácie a pozrite, čo dokázal inšpirovaný liturgiou Bielej soboty. Dajme sa všetci inšpirovať touto liturgiou a dokážeme viac ako tento umelec. Čo to bude? Čo to má byť? Večný život s osláveným Ježišom! Amen.