Meditácia na 06.06.2020
Sobota 9. týždňa v Cezročnom období | Mk 12, 38-44
Ako Ježiš učil zástupy, hovoril im: „Varujte sa zákonníkov, ktorí radi chodia v dlhých rúchach, túžia po pozdravoch na uliciach, po prvých stoliciach v synagógach a popredných miestach na hostinách. Vyjedajú domy vdov a naoko sa dlho modlia. Takých postihne prísnejší súd.“ Potom si sadol oproti chrámovej pokladnici a pozeral sa, ako ľud hádže peniaze do pokladnice. Viacerí boháči hádzali mnoho. Prišla aj istá chudobná vdova a vhodila dve drobné mince, čo je kvadrans. Zavolal svojich učeníkov a povedal im: „Veru, hovorím vám: Táto chudobná vdova vhodila viac ako všetci, čo hádzali do pokladnice. Lebo všetci dávali zo svojho nadbytku, ale ona pri svojej chudobe dala všetko, čo mala, celé svoje živobytie.“
To, čo učia farizeji a zákonníci treba síce robiť, ale podľa ich skutkov sa riadiť neslobodno. Ich smernice majú platnosť, ale ich vlastný príklad sa zavrhuje, pretože je v rozpore s tým, čo hovoria. Na drastickom obraze, ktorý sme v evanjeliu počuli, sa ukazuje ako ľudí utláčajú, hoci sami nežijú podľa toho, čo žiadajú. Ďalšia výstraha je v tom, že všetky ich skutky sú pokrytecké. Nekonajú ich pre Boha, ktorý pozná aj to, čo je skryté, ale pre ľudí, ktorých má oslepiť zdanie vážnej zbožnosti. Ich život protirečí ich učeniu. To, čo vyžadujú od iných, sami nerobia. A to čo robia, sa deje z márnomyseľnosti a tým pádom je to pred Bohom bezcenné.
Ježiš vidí tú prázdnotu, ktorá je až odporná - je proti obrazom pravej spravodlivosti, o ktorej Ježiš tak často hovorí a ktorá by mala byť povinnosťou nás všetkých.
Vieme, že ľudská prirodzenosť je náchylná k tomu, aby sa človek ukázal v určitých situáciách v lepšom svetle, ako v skutočnosti je. Ale treba proti tomu niečo robiť a uvedomiť si, že lepší sa môžeme ukázať len tu - pred pozemským svetom. Pred Bohom darmo robíme niečo navonok. Ak to, čo robíme, nebudeme robiť zo skutočnej lásky a úprimne, nič nám to neosoží, ba naopak.
Musíme si uvedomiť, že vždy musíme byť náročnejší k sebe, ako k druhým. Nesmieme si ospravedlňovať svoje skutky slovami: „Veď on urobil ešte horšie, prečo by som ja nemohol?“ Začnime všetci, každý od seba a konajme všetko s láskou, lebo Boh naozaj všetko vidí. Nie len pre oči ľudí - aby nás chválili, lebo z toho skutočné dobro nikdy nebude. Nezostávajme len pri slove, ale svojimi skutkami dokazujme to, čo hovoríme. Prosme aj my, bratia a sestry, aby sme tak konali, ako aj vo svojom srdci cítime. Amen.