Meditácia na 13.06.2020

Sobota 10. týždňa v Cezročnom období | Mt 5, 33-37

Ježiš povedal svojim učeníkom: „Počuli ste, že otcom bolo povedané: ‚Nebudeš krivo prisahať, ale splníš, čo si Pánovi prisahal!‘ No ja vám hovorím: Vôbec neprisahajte – ani na nebo, lebo ono je Božím trónom, ani na zem, lebo ona je podnožkou jeho nôh, ani na Jeruzalem, pretože je mestom veľkého Kráľa, ani na svoju hlavu neprisahaj, lebo ani jediný vlas nemôžeš urobiť bielym alebo čiernym. Ale vaša reč nech je ‚áno – áno‘, ‚nie – nie‘. Čo je navyše, pochádza od Zlého.“


Príležitosťou porušiť ôsme prikázanie je mnohovravnosť. Pretože pri mnohovravnosti sa rozmýva, rozplýva, rozrieďuje podstata veci čiže stráca na hodnote samotná pravda. Sami sme si všimli, že čím dôležitejšia vec, čím dôležitejší obsah máme niekomu odovzdať, tým menej slov potrebujeme. Preto, keď chceme dobre vybaviť vec, treba vedieť nielen čo povedať, ale aj čo nepovedať. Používame veľa slov, aby sme niekoho presvedčili o nejakej pravde; ak však niekto je úprimne otvorený pre pravdu, nepotrebuje veľa slov, aby ho o nej presvedčili; ak ale je voči pravde uzavretý, tak aj najväčšie množstvo slov sa ukáže zbytočné. Samozrejme, potrebné sú priateľské či kamarátske rozhovory.

Avšak človek, ktorý rozsieva slová neopatrne, často to bude ľutovať. Lebo kto hovorí všetko, čo chce, môže počuť niečo, čo nechce. Najvznešenejšia vec, Kristova obeta - aká je skúpa na slová! Amen.

Herbár myšlienok Ľubomíra Stančeka