Meditácia na 12.08.2020
Streda 19. týždňa v Cezročnom období | Mt 18, 15-20
Ježiš povedal svojim učeníkom: „Keď sa tvoj brat prehreší proti tebe, choď a napomeň ho medzi štyrmi očami. Ak ťa počúvne, získal si svojho brata. Ak ťa nepočúvne, priber si ešte jedného alebo dvoch, aby bola každá výpoveď potvrdená ústami dvoch alebo troch svedkov. Keby ani ich nepočúvol, povedz to cirkvi. A keby ani cirkev nechcel poslúchnuť, nech ti je ako pohan a mýtnik. Veru, hovorím vám: Čo zviažete na zemi, bude zviazané v nebi, a čo rozviažete na zemi, bude rozviazané v nebi. A zasa vám hovorím: Ak budú dvaja z vás na zemi jednomyseľne prosiť o čokoľvek, dostanú to od môjho Otca, ktorý je na nebesiach. Lebo kde sú dvaja alebo traja zhromaždení v mojom mene, tam som ja medzi nimi.“
Keď chceme súdiť, všimnime si svoje zlé sklony; chyby ktorých sme sa my dopustili, alebo čo nás stojí námahy, aby sme sami premohli sami seba. Pán Ježiš napomínal hriešnikov s veľkou láskou. Robil to preto, lebo mu záležalo na druhých. Týmto svojim konaním nám dal príklad, aby sme vedeli pochopiť blížneho a jeho stav, v ktorom sa nachádza. Konajme veľmi opatrne, aby sme to s napomínaním neprehnali a aby sme nemíňali cieľ nášho napomínania, ktorým je zmena blížneho. Ak sa nám to podarí, získali sme svojho brata späť. Ak sa nám to na prvýkrát nepodarilo, snažme sa byť vytrvalí. Ježiš nás však aj vystríha. Pred čím? Že často mlčíme pri hriechu blížnych. Ospravedlňujeme hriech blížneho slovami: je dospelý, slobodný, má svoj rozum, je strojcom svojho šťastia.
Ale inde je pravda. Bojíme sa napomenúť. Máme podobné prehrešky a nechceme so svojimi hriechmi urobiť poriadok, zriecť sa ich, zmeniť svoj život. Dokonca sa tešíme z prehrešení, vtipkujeme z hriechov iných, skôr o nich bez potreby rozprávame, ohovárame, posudzujeme, dokonca až osočujeme... Sme pyšní. Chýba nám pokora. V takom prípade, ak nie sme horší, tak sme aspoň takí hriešni ako ten, ktorému nechceme pomôcť, alebo už nemôžeme pre svoj hriech pomôcť?
Ježišove slová nemajú nič spoločné s našimi ľudskými snahami a prázdnymi slovami. Ježiš jasne a rázne učí, čo proti prehrešeniu robiť. Ježiš učí: ak milujeme toho, kto sa prehrešuje, nesmieme mlčať. „Choď a napomeň ho medzi štyrmi očami“ (Mt 18,15). Slovom „choď“, žiada Ježiš od nás naše osobné zaangažovanie sa na odstránení prehrešenia. Nie je to často jednoduché, ľahké či príjemné podniknúť. Čakať, odkladať s napomenutím alebo sa spoliehať na iných, že to urobia, je škodlivé, nečestné, je to prejav našej nelásky. Ak skutočne milujeme Boha, konáme. V texte evanjelia tým Ježišovým slovám predchádza poučenie o pokore. Kto chce napomínať, musí napomínať v duchu pokory. Amen.