Meditácia na 26.07.2022

Ježiš rozpustil zástupy a vošiel do domu. Tu k nemu pristúpili jeho učeníci a vraveli mu: „Vysvetli nám podobenstvo o kúkoli na roli.“ On im povedal: „Rozsievač dobrého semena je Syn človeka. Roľa je svet. Dobré semeno sú synovia kráľovstva, kúkoľ sú synovia Zlého. Nepriateľ, ktorý ho zasial, je diabol. Žatva je koniec sveta a ženci sú anjeli. Ako teda zbierajú kúkoľ a pália v ohni, tak bude aj na konci sveta: Syn človeka pošle svojich anjelov a vyzbierajú z jeho kráľovstva všetky pohoršenia a tých, čo pášu neprávosť, a hodia ich do ohnivej pece. Tam bude plač a škrípanie zubami. Vtedy sa spravodliví zaskvejú ako slnko v kráľovstve svojho Otca. Kto má uši, nech počúva!“

Po spáchaní dedičného hriechu sa na veci, udalosti i ľudí môžeme dívať z viacerých strán. Spôsobuje to však mnohé ťažkosti.
Dnes, na sviatok sv. Joachima a Anny, rodičov Panny Márie, sa na poslanie rodičov ináč pozerajú rodičia a ináč často ich deti.
Pán Ježiš nás poúča: „Kto má uši, nech počúva“ (Mt 13,43).

Iste všetci, ktorí počúvali Pána Ježiša, mali uši a podobenstvo počuli. Tieto slová však majú hlbší význam. Ježiš upozorňuje na to, že tu ide o takzvané „vnútorné ucho“. Bez vnútorného počúvania nám podobenstvo nič nepovie. Práve naopak, možno sa nad tým prostým príbehom usmejeme. Možno sa dokonca na Pána Ježiša aj namrzíme, že nám predkladá taký nič nehovoriaci príbeh. Takto, alebo podobne možno rozmýšľali ľudia v Kafarnaume, keď počúvali podobenstvá. Ježiš teda pozná rozdiel medzi poslucháčmi so „sluchom“ a bez „sluchu“.
Požehnaný je človek, ktorému sa otvorí sluch. Dávid ďakuje Pánovi, že mu otvoril uši. Izaiáš vyznáva: „Pán mi otvoril ucho“ (Iz 50,5). Preto môžeme povedať, že táto veta zohráva dôležitú vec v našej viere.

Vieme si predstaviť život v rodine bez počúvania, čiže bez „ duchovných uší“? Asi nie. Rodičia majú svoje práva a tiež i svoje povinnosti, a rovnako aj deti. Tak jedna i druhá strana musí sa navzájom rešpektovať. Rodičia sa starajú o svoje deti, a práve preto majú právo, aby boli deťmi počúvané. Deti tiež majú právo, aby ich rodičia rešpektovali. Pri tejto vzájomnej spolupráci môže zohrať významnú úlohu viera. Tam, kde sa rešpektuje a plní Božie slovo, tam nie sú ťažkosti, ktoré pri troche dobrej vôle by sa nedali splniť.

Rodičia vidia vo svojich deťoch hlas Boha, ktorý ich vyzýva nielen k spolupráci pri vzniku nového života, ale tiež pri realizácii života detí. Viera rodičom dáva silu v ťažkých chvíľach, keď je dieťa choré, keď sa tak nedarí, ako by si to sami priali, alebo keď prichádza smrť dieťaťa skôr, ako smrť otca či matky. Deti, vedené a vychovávané v duchu viery, vidia vo svojich rodičoch hlas Boha, ktorý im prikazuje po Bohu na prvom mieste prijímať rodičov. Rodičia majú právo na svoje dieťa a deti si majú uvedomiť, že vo všetkom okrem hriechu majú svojich rodičov milovať, ctiť a poslúchať.

Kolobeh výchovy je veľmi vážna vec. Áno, mnohí sa na výchovu pozerajú svojím pohľadom. Pre nás veriacich je výchova prostriedkom k splneniu vôle Boha. Preto vidíme, že keď jedna strana zanedbá svoje povinnosti, druhá často dopĺňa, čo je zanedbané.
Spomína sa príbeh, že bol odsúdený na popravu mladý muž. Všetko bolo pripravené, len sa čakalo na hlas zvona, ktorý mal dať katovi znamenie, aby ukončil život mladého muža. Sudca dal znak zvonárovi, aby začal zvoniť. Zvonár poťahuje povraz, ale zvon vydáva akési zvláštne zvuky. Pomocník kata vyšiel na vežu a čo vidí? Skrvavené ruky matky odsúdeného mladého muža držia srdce zvona! Chcela tak aspoň o niekoľko minút predĺžiť život svojmu synovi.

Vieme, že matka vie milovať aj vtedy, keď dieťa na lásku zabúda. Chráňte sa však, rodičia, toho, aby ste nespôsobili škodu na duši svojim deťom! Príslovie hovorí: „Slová hýbu, ale príklady priťahujú“. Pamätajte preto na vzor modlitby, účasti na sv. omši a sviatostiach.
To nás vedie k jednému cieľu a dáva všetkým nádej na prežitie spoločného večného života. Amen.