Meditácia na 15.08.2022

Nanebovzatie Panny Márie Lk 1, 39-56

V tých dňoch sa Mária vydala na cestu a ponáhľala sa do istého judejského mesta v hornatom kraji. Vošla do Zachariášovho domu a pozdravila Alžbetu. Len čo Alžbeta začula Máriin pozdrav, dieťa v jej lone sa zachvelo a Alžbetu naplnil Duch Svätý. Vtedy zvolala veľkým hlasom: „Požehnaná si medzi ženami a požehnaný je plod tvojho života. Čím som si zaslúžila, že matka môjho Pána prichádza ku mne? Lebo len čo zaznel tvoj pozdrav v mojich ušiach, radosťou sa zachvelo dieťa v mojom lone. A blahoslavená je tá, ktorá uverila, že sa splní, čo jej povedal Pán.“ Mária hovorila: „Velebí moja duša Pána a môj duch jasá v Bohu, mojom spasiteľovi, lebo zhliadol na poníženosť svojej služobnice. Hľa, od tejto chvíle blahoslaviť ma budú všetky pokolenia, lebo veľké veci mi urobil ten, ktorý je mocný, a sväté je jeho meno a jeho milosrdenstvo z pokolenia na pokolenie s tými, čo sa ho boja. Ukázal silu svojho ramena, rozptýlil tých, čo v srdci pyšne zmýšľajú. Mocnárov zosadil z trónov a povýšil ponížených. Hladných nakŕmil dobrotami a bohatých prepustil naprázdno. Ujal sa Izraela, svojho služobníka, lebo pamätá na svoje milosrdenstvo, ako sľúbil našim otcom, Abrahámovi a jeho potomstvu naveky.“ Mária zostala pri nej asi tri mesiace a potom sa vrátila domov.

Prečítajte si tiež pútavé rozhovory: PETER ŠIMKO /O čo by sme prišli, keby sme Pannu Máriu v svojom živote vynechali?

Bruno Donoval / Boli sme hluchí k výzve Panny Márie v Lurdoch + výroky o Panne Márii

 

Život Panny Márie nebol prechádzkou v kvetinovej záhrade, ale bol plný bolestí, odriekania a obetí. Preto môžeme v nej vidieť skutočne každý svoj vzor a príklad hodný nasledovania. Aj keď ju Boh pre zásluhy svojho Syna ochránil od dedičného hriechu, Mária musela tvrdo znášať ľudskú zlobu, aby spolu so svojím Synom sa stala pre nás spoluvykupiteľkou. Cirkev si je vedomá jej významného postavenia a úcty Boha voči nej a na jej príhovor už obdržala nejednu milosť a požehnanie. Aj napriek tomu sa jej neklaniame ako Bohu, ale si ju len uctievame. Jej Syn ju vzal do neba s telom i dušou, bola „nanebovzatá“.

Hoci dnešný sviatok je novšieho dáta, keď pápež Pius XII. v roku 1950 na sviatok Všetkých svätých ju vyhlásil za „nanebovzatú“, je pre nás veriacich ako záväzný článok viery. Vtedy v dogmatickej bule Munificentissimus Deus Sv. Otec zdôvodnil, že celé učenie Písma sa opiera o to, že Panna Mária bola s telom i dušou vzatá do neba. Kto dobre pozná Sväté písmo, nemôže sa zbaviť dojmu, že Panna Mária stojí veľmi blízko Ježiša a je s ním úzko spojená. Preto sa zdá priam nemožnosťou, že tá, ktorá žila len a len pre neho a slúžila mu svojím životom, že by bola od neho odlúčená. Pán Ježiš ukončil svoje poslanie zmŕtvychvstaním a nedovolí, aby telo tej, ktorá mu dala život, podľahlo zákonu rozpadu.

Keď sa zahľadíme na sochu Panny Márie, máme vo svojom vnútri pocit, že jej oči a ruky, ktoré sú zdvihnuté mierne do výšky, akoby chceli osloviť i nás: Pozri aj ty viac hore! Nájdi si čas viac sa dívať za hranicu svojho života... Často sme snáď Panne Márii i ublížili svojou nevšímavosťou, povrchnosťou, neláskou. Koľko urážok vypovedali ústa človeka na adresu našej Matky, a to často bez príčiny. 

Naša nebeská Matka nám odpúšťa. Znova a znova. Je ochotná ako jej Syn znova nám uveriť, keď jej sľubujeme, že sa polepšíme, vrátime sa na správnu cestu života. A my sme Často ako otec tohoto dieťaťa. Ubližujeme jej, mrzačíme jej čistotu, jej lásku a pritom vrháme sa do nešťastia, z ktorého vidíme ten najhroznejší koniec. Zadívajme sa preto na našu Matku správnym pohľadom. Dôverujme jej príhovoru, zverme jej svoje plány i bolesti. Nasledujme jej živý príklad. Zamyslíme sa a prežime slová: Nebolo ešte počuť, že by ten, kto sa pod jej ochranu utiekal a o pomoc prosil, alebo o príhovor žiadal, že by bol opustený... Slúžme si navzájom medzi sebou. Slúžme si vo vedomí, že táto naša námaha bude raz odmenená, a to vstupom do večnej blaženosti s osláveným telom a dušou. Tešme sa, že patríme k verným synom a dcéram Cirkvi. Amen.