Meditácia na 20.08.2022
Svätého Bernarda, opáta a učiteľa Cirkvi Mt 23, 1-12
Ježiš povedal zástupom i svojim učeníkom: „Zákonníci a farizeji zasadli na Mojžišovu stolicu. Preto robte a zachovávajte všetko, čo vám povedia, ale podľa ich skutkov nerobte: lebo hovoria, a nekonajú. Viažu ťažké až neúnosné bremená a kladú ich ľuďom na plecia, ale sami ich nechcú ani prstom pohnúť. Všetko, čo robia, konajú iba preto, aby ich ľudia videli: rozširujú si modlitebné remienky a zväčšujú strapce na šatách, radi majú popredné miesta na hostinách, prvé stolice v synagógach, pozdravy na uliciach a keď ich ľudia oslovujú Rabbi. Vy sa nedávajte volať Rabbi, lebo len jeden je váš Učiteľ, vy všetci ste bratia. Ani Otcom nevolajte nikoho na zemi, lebo len jeden je váš Otec, ten nebeský. Ani sa nedávajte volať Učiteľmi, lebo len jediný je váš Učiteľ, Kristus. Kto je medzi vami najväčší, bude vaším služobníkom. Kto sa povyšuje, bude ponížený, a kto sa ponižuje, bude povýšený.“
Tieto Ježišov slová nie sú tak namierené na farizejov ako skupinu ľudí, ktorí sú voči Ježišovi nepriateľskí a cudzí, ale poukazuje na farizejizmus, ako na nebezpečenstvo prebývajúce priamo v Cirkvi, v nás, pred ktorým sa nemôžeme chrániť nijakým vonkajším oddeľovaním, ale iba tak, že sami seba budeme skúšať či nekonáme ako farizeji. Pýcha ovláda vnútro farizeja. A vtedy dochádza k rozdeleniu učenia a konania. Oni učia prikázania ako prikázania Božie, ale ich konanie je konaním len pre oči ľudí. V evanjeliách najčastejšie sledujeme Ježiša plného lásky a milosrdenstva. V "Magnifikat" Panna Mária hovorí: „Rozptýlil tých, čo v srdci pyšne zmýšľajú" (Lk 1,51).
Opak pýchy vyzdvihuje apoštol Jakub: „Priblížte sa k Bohu a on sa priblíži k vám...Pokorte sa pred Pánom a on vás povýši" (Jak 4,8.10). Pokora u ľudí pred Pána je zdrojom mnohých požehnaní. Nedajme sa pomýliť! Pretože farizejstvo ako také nevymrelo. Nie je len v našom okolí, ale nie je aj v nás?
Pokoru žije aktívnym spôsobom. Keď prijíma potlesk za svoje úspechy, dáva zaznieť vo svojich ušiach aj smiechu, ktorý vyvolali jeho neúspechy. Je zdravo nespokojný sám so sebou, čo mu pomáha rásť v apoštolskej práci. Nezabúda, že aj priemerní ľudia môžu hrešiť prehnaným sebavedomím. Pokorný človek si je vedomý, že svoj smútok, ak ho nezaženie, môže byť plášťom jeho pýchy. Kto je pyšný, nevíťazí nad sebou a neumŕtvuje sa. Pýcha vzdiaľuje od Ježiša a pokora robí blízkym Ježišovi. Je správne, že sa chceme a vieme vzdať svojej mienky. Je to ťažké, ale milé Bohu. Pokorný človek nepozerá na to akí sú iní, ale na seba, aký má byť on. Pokorný nie je podobný k "obielenému hrobu", pretože jemu záleží na vzťahu k Bohu a tiež na tom, aby čím viac duší patrilo Bohu. Nedáva sa za vzor a príklad. Svoju vieru žije nielen v slovách, ale aj v skutkoch. Pokorný človek si uvedomuje, že je potrebné zachovať si objektívny pohľad. Pýcha, zvlášť u prchkých ľudí, budí agresivitu. Pýcha je počiatok iných hriechov.
Je správne, že si uvedomujeme moc pýchy, ktorá budí klamstvo, je pri zrode nepravdy a ničí objektívny pohľad. Pýcha spočíva na tom, že človek si pripisuje zásluhy a zabúda, že všetko dobré dostal od Boha. Pýcha sa protiví Bohu. Lucifer a jemu podobní, dostali všetko od Boha a vieme, že vzbúrili sa proti Bohu. Amen.