Meditácia na 06.04.2012
Meditácie Ľubomíra Stančeka
Veľký piatok | Jn 18, 1 - 19 , 42
Ježiša chytili a zviazali
Ježiš vyšiel so svojimi učeníkmi za potok Cedron. Tam bola záhrada. Vošiel do nej on i jeho učeníci. O tom mieste však vedel aj jeho zradca Judáš, lebo Ježiš sa tam často schádzal so svojimi učeníkmi. Judáš vzal kohortu a sluhov od veľkňazov a farizejov a prišiel ta s lampášmi, fakľami a zbraňami. Ale Ježiš, keďže vedel všetko, čo malo naňho prísť, popodišiel a opýtal sa ich: „Koho hľadáte?"
Odpovedali mu: „Ježiša Nazaretského."
Povedal im: „Ja som." Bol s nimi aj zradca Judáš.
Ako im povedal: „Ja som," cúvli a popadali na zem. Znova sa ich teda opýtal: „Koho hľadáte?"
Oni povedali: „Ježiša Nazaretského."
Ježiš odvetil: „Povedal som vám: Ja som. Keď teda mňa hľadáte, týchto nechajte odísť!" Tak sa malo splniť slovo, ktoré povedal: „Z tých, ktorých si mi dal, nestratil som ani jedného."
Šimon Peter mal meč. Vytasil ho, zasiahol ním veľkňazovho sluhu a odťal mu pravé ucho. Sluha sa volal Malchus. Ale Ježiš Petrovi povedal: „Schovaj meč do pošvy! Azda nemám piť kalich, ktorý mi dal Otec?!"
Ježiša priviedli najprv k Annášovi
Kohorta, veliteľ a židovskí sluhovia Ježiša chytili, zviazali ho a priviedli najprv k Annášovi; bol totiž tesťom Kajfáša, ktorý bol veľkňazom toho roka. A bol to Kajfáš, čo poradil Židom: „Je lepšie, ak zomrie jeden človek za ľud."
Za Ježišom šiel Šimon Peter a iný učeník. Ten učeník sa poznal s veľkňazom a vošiel s Ježišom do veľkňazovho dvora, Peter však ostal vonku pri dverách. Potom ten druhý učeník, čo sa poznal s veľkňazom, vyšiel, prehovoril s vrátničkou a voviedol ta Petra. Tu vrátnička povedala Petrovi: „Nie si aj ty z učeníkov toho človeka?"
On vravel: „Nie som."
Stáli tam sluhovia a strážnici, ktorí si rozložili oheň, lebo bolo chladno, a zohrievali sa. S nimi stál aj Peter a zohrieval sa.
Veľkňaz sa vypytoval Ježiša na jeho učeníkov a na jeho učenie. Ježiš mu odpovedal: „Ja som verejne hovoril svetu. Vždy som učil v synagóge a v chráme, kde sa schádzajú všetci Židia, a nič som nehovoril tajne. Prečo sa pýtaš mňa? Opýtaj sa tých, ktorí počuli, čo som im hovoril! Oni vedia, čo som hovoril."
Ako to povedal, jeden zo sluhov, čo tam stál, udrel Ježiša po tvári a povedal: „Tak odpovedáš veľkňazovi?"
Ježiš mu odvetil: „Ak som zle povedal, dokáž, čo bolo zlé, ale ak dobre, prečo ma biješ?!" A tak ho Annáš zviazaného poslal k veľkňazovi Kajfášovi.
Nie si aj ty z jeho učeníkov? Nie som
Šimon Peter tam stál a zohrieval sa. I pýtali sa ho: „Nie si aj ty z jeho učeníkov?"
On zaprel: „Nie som."
Jeden z veľkňazových sluhov, príbuzný toho, ktorému Peter odťal ucho, vravel: „A nevidel som ťa s ním v záhrade?!"
Peter znova zaprel a vtom zaspieval kohút.
Moje kráľovstvo nie je z tohto sveta.
Od Kajfáša viedli Ježiša do vládnej budovy. Bolo už ráno. Ale oni do vládnej budovy nevošli, aby sa nepoškvrnili a mohli jesť veľkonočného baránka. Preto vyšiel von za nimi Pilát a opýtal sa: „Akú žalobu podávate proti tomuto človeku?"
Odpovedali mu: „Keby tento nebol zločinec, neboli by sme ti ho vydali."
Pilát im povedal: „Vezmite si ho vy a súďte podľa svojho zákona!"
Židia mu odpovedali: „My nesmieme nikoho usmrtiť." Tak sa malo splniť Ježišovo slovo, ktorým naznačil, akou smrťou zomrie.
Pilát opäť vošiel do vládnej budovy. Predvolal si Ježiša a spýtal sa ho: „Si židovský kráľ?"
Ježiš odpovedal: „Hovoríš to sám od seba, alebo ti to iní povedali o mne?"
Pilát odvetil: „Vari som ja Žid? Tvoj národ a veľkňazi mi ťa vydali. Čo si vykonal?"
Ježiš povedal: „Moje kráľovstvo nie je z tohto sveta. Keby moje kráľovstvo bolo z tohto sveta, moji služobníci by sa bili, aby som nebol vydaný Židom. Lenže moje kráľovstvo nie je stadiaľto."
Pilát mu povedal: „Tak predsa si kráľ?"
Ježiš odpovedal: „Sám hovoríš, že som kráľ. Ja som sa na to narodil a na to som prišiel na svet, aby som vydal svedectvo pravde. Každý, kto je z pravdy, počúva môj hlas."
Pilát mu povedal: „Čo je pravda?"
Ako to povedal, znova vyšiel k Židom a vravel im: „Ja na ňom nenachádzam nijakú vinu. Je však u vás zvykom, že vám na Veľkú noc prepúšťam jedného väzňa. Chcete teda, aby som vám prepustil židovského kráľa?"
Oni znova kričali: „Toho nie, ale Barabáša!" A Barabáš bol zbojník.
Buď pozdravený, židovský kráľ!
Vtedy Pilát Ježiša vzal a dal ho zbičovať. Vojaci uplietli z tŕnia korunu, položili mu ju na hlavu a odeli ho do purpurového plášťa. Prichádzali k nemu a hovorili: „Buď pozdravený, židovský kráľ!" A bili ho po tvári.
Pilát znova vyšiel a povedal im: „Pozrite, privádzam vám ho von, aby ste vedeli, že na ňom nijakú vinu nenachádzam."
Ježiš vyšiel von s tŕňovou korunou a v purpurovom plášti. Pilát im povedal: „Hľa, človek!"
Len čo ho zazreli veľkňazi a ich sluhovia, kričali: „Ukrižuj! Ukrižuj ho!"
Pilát im povedal: „Vezmite si ho a ukrižujte. Ja na ňom nenachádzam vinu."
Židia mu odpovedali: „My máme zákon a podľa zákona musí umrieť, lebo sa vydával za Božieho Syna."
Keď to Pilát počul, ešte väčšmi sa naľakal. Znova vošiel do vládnej budovy a spýtal sa Ježiša: „Odkiaľ si?" Ale Ježiš mu neodpovedal. Pilát sa ho spýtal: „So mnou sa nechceš rozprávať?! Nevieš, že mám moc prepustiť ťa a moc ukrižovať ťa?"
Ježiš odpovedal: „Nemal by si nado mnou nijakú moc, keby ti to nebolo dané zhora. Preto má väčší hriech ten, čo ma vydal tebe."
Preč s ním! Preč s ním! Ukrižuj ho!
Od tej chvíle sa Pilát usiloval prepustiť ho. Ale Židia kričali: „Ak ho prepustíš, nie si priateľom cisára. Každý, kto sa vydáva za kráľa, stavia sa proti cisárovi."
Keď Pilát počul tieto slová, vyviedol Ježiša von a sadol si na súdnu stolicu na mieste zvanom Lithostrotus, po hebrejsky Gabbatha. Bol Prípravný deň pred Veľkou nocou, okolo poludnia. Tu povedal Židom: „Hľa, váš kráľ!"
Ale oni kričali: „Preč s ním! Preč s ním! Ukrižuj ho!"
Pilát im povedal: „Vášho kráľa mám ukrižovať?!"
Veľkňazi odpovedali: „Nemáme kráľa, iba cisára!" Tak im ho teda vydal, aby ho ukrižovali. A oni prevzali Ježiša.
Ukrižovali ho a s ním iných dvoch.
Sám si niesol kríž a vyšiel na miesto, ktoré sa volá Lebka, po hebrejsky Golgota. Tam ho ukrižovali a s ním iných dvoch, z jednej i druhej strany, Ježiša v prostriedku. Pilát vyhotovil aj nápis a pripevnil ho na kríž. Bolo tam napísané: „Ježiš Nazaretský, židovský kráľ." Tento nápis čítalo mnoho Židov, lebo miesto, kde Ježiša ukrižovali, bolo blízko mesta; a bol napísaný po hebrejsky, latinsky a grécky.
Židovskí veľkňazi povedali Pilátovi: „Nepíš: Židovský kráľ, ale: On povedal: ‚Som židovský kráľ.`"
Pilát odpovedal: „Čo som napísal, to som napísal."
Rozdelili si moje šaty.
Keď vojaci Ježiša ukrižovali, vzali jeho šaty a rozdelili ich na štyri časti, pre každého vojaka jednu. Vzali aj spodný odev. Ale tento odev bol nezošívaný, odhora v celku utkaný. Preto si medzi sebou povedali: „Netrhajme ho, ale losujme oň, čí bude!" Aby sa splnilo Písmo: „Rozdelili si moje šaty a o môj odev hodili lós." A vojaci to tak urobili.
Hľa, tvoj syn! Hľa, tvoja matka!
Pri Ježišovom kríži stála jeho matka, sestra jeho matky, Mária Kleopasova, a Mária Magdaléna. Keď Ježiš uzrel matku a pri nej učeníka, ktorého miloval, povedal matke: „Žena, hľa, tvoj syn!"
Potom povedal učeníkovi: „Hľa, tvoja matka!" A od tej hodiny si ju učeník vzal k sebe.
Je dokonané.
Potom Ježiš vo vedomí, že je už všetko dokonané, povedal, aby sa splnilo Písmo: „Žíznim."
Bola tam nádoba plná octu. Nastokli teda na yzop špongiu naplnenú octom a podali mu ju k ústam. Keď Ježiš okúsil ocot, povedal: „Je dokonané." Naklonil hlavu a odovzdal ducha.
Hneď vyšla krv a voda.
Keďže bol Prípravný deň, Židia požiadali Piláta, aby ukrižovaným polámali nohy a sňali ich, aby nezostali telá na kríži cez sobotu, lebo v tú sobotu bol veľký sviatok. Prišli teda vojaci a polámali kosti prvému aj druhému, čo boli s ním ukrižovaní. No keď prišli k Ježišovi a videli, že je už mŕtvy, kosti mu nepolámali, ale jeden z vojakov mu kopijou prebodol bok a hneď vyšla krv a voda. A ten, ktorý to videl, vydal o tom svedectvo a jeho svedectvo je pravdivé. On vie, že hovorí pravdu, aby ste aj vy uverili. Toto sa stalo, aby sa splnilo Písmo: „Kosť mu nebude zlomená." A na inom mieste Písmo hovorí: „Uvidia, koho prebodli."
Ježišovo telo zavinuli do plátna s voňavými olejmi.
Potom Jozef z Arimatey, ktorý bol Ježišovým učeníkom, ale tajným, lebo sa bál Židov, poprosil Piláta, aby mu dovolil sňať Ježišovo telo. A Pilát dovolil. Išiel teda a sňal jeho telo.
Prišiel aj Nikodém, ten, čo bol kedysi u neho v noci. Priniesol asi sto libier zmesi myrhy s aloou. Vzali Ježišovo telo a zavinuli ho do plátna s voňavými olejmi, ako je u Židov zvykom pochovávať. V tých miestach, kde bol ukrižovaný, bola záhrada a v záhrade nový hrob, v ktorom ešte nik neležal. Tam teda uložili Ježiša, lebo bol židovský Prípravný deň a hrob bol blízko.
Hodnota Kristovho kríža
V dnešnej dobe sa čoraz častejšie začína klásť otázka: "Čo z toho mám?" Študent a žiak sa pýta: Čo z toho budem mať, keď sa budem učiť, a rodičia nemajú známosť a protekciu? Robotníci sa pýtajú. Čo z toho máme? My pracujeme a iní len schôdzujú! Čo z toho mám? Častá otázka, ktorá nám neraz zatvára oči a brat nevidí brata, rúcajú sa priateľstvá, ba rozpadávajú sa i rodiny. Čo má dnes hodnotu? Život? Sláva? Bohatstvo?
Dozneli Jánove pašie. Dnes, v jediný deň roka sa neslávi svätá omša. Veriaci celého sveta si dnes pripomínajú smrť Krista. Prežívame Veľký piatok, deň, keď si máme uvedomiť, čo pre nás znamená smrť Ježiša Krista na kríži. V slovách evanjelia sv. Jána sme nepočuli otázku z úst Pána Ježiša: Čo z toho mám, keď ja idem za vás zomrieť?! Naopak, vidíme Krista, ktorý prijíma utrpenie, kríž a smrť s láskou. V Kristovom utrpení nevidíme nič, čo by hovorilo, že Pán Ježiš nechce prijať toto utrpenie. Kristus nezomiera za svoje hriechy, zomiera za hriechy sveta. Za naše hriechy. Kristovo utrpenie a smrť nás obohatila a je pre nás ziskom. Boh nemôže nič prijať, pretože on je všetko. My ľudia nemôžeme Bohu nič dať, ale ani zobrať. Môžeme len získať, alebo stratiť. To si máme uvedomiť zvlášť dnes pred Kristom na kríži. Keď vo svojom srdci skutočne vzdám úctu Kristovmu krížu, môžem len získať. Keď sa však ku nemu staviam chladno, bez záujmu, musím si uvedomiť, že Kristovi-Bohu nič nemôžem zobrať, umenšiť, ale tým len sám strácam. Ktosi povedal, že keď ide okolo kríža, pozdraví Krista, ale že ho nemiluje. Je to zvláštny postoj, ale už i to je znamenie, že má úctu k trpiacemu Kristovi. Možno už toto je začiatkom konverzie podobnej na kríži, kde jeden zo spoluodsúdených s Ježišom zvolal: „Ježišu, spomeň si na mňa, keď prídeš do svojho kráľovstva" (Lk 23,42). Kristus nikomu nenúti svoj kríž. Veď preto môže človek kríž zložiť zo steny, ale môže ho na stenu i zavesiť. Človek môže kríž odstrániť z krížovej cesty, ale môže ho tam aj umiestniť.
Obrady Veľkého piatku nás učia, aby sme sa na svoj život nepozerali len v pozemskom, materiálnom, prirodzenom zmysle, čo z toho života ešte môžem užiť. Akú hodnotu má môj život? V časopise Zdravie bol článok Čo stojí život? Autor hovorí o živote ako o hodnote, ktorá sa nedá vyčísliť. Aj keď uvádza, že naša spoločnosť následkom usmrtenia jednej osoby v cestnej premávke stráca 100 000 € Je to veľa a predsa pri počutí tejto sumy mali by sme sa zastaviť. Ježiš svojou smrťou na kríži prišiel zachrániť nielen jedného, ale všetkých ľudí. To je hodnota, ktorú si je ťažko predstaviť. Keď Boh sa podujal k takej úžasnej veci, aký vzťah mám ja k svojej duši? Ak veríme, že smrťou sa všetko nekončí a že naša duša je nesmrteľná, nemali by sme jej venovať oveľa väčšiu pozornosť? Pozeráme sa s dojatím na Krista, ako zomiera na kríži. Kristus nestojí o náš súcit. Jasne povedal ženám na krížovej ceste: Neplačte nado mnou, ale sami nad sebou a nad svojimi deťmi. To znamená, že máme sa učiť od svojho Krista a radšej máme oplákavať svoje viny, ako žialiť nad jeho mukami, ktoré sme sami zapríčinili.
Tihamér Tóth v jednej svojej kázni povedal: "Keď na ceste padne kôň, desiatky rúk sa spoja, aby ho postavili. Keď však padne človek do hriechu, ruky sa nepohnú." Rodičia sa prestávajú modliť za svoje deti. Keď sa kňaz spýta manželky, či sa modlí za svojho manžela, dostane zápornú odpoveď s tým, aby sa modlil sám za seba. Stali sme sa egoistami nielen v materiálnej oblasti, ale i v duševnej. Kto sa modlí a prosí za zatvrdlivých hriešnikov, za tých, čo hanobia Cirkev, za tých, čo v našej spoločnosti urážajú Boha, vysmievajú sa z Cirkvi? Ba mnohí sa im snažia pripodobniť. Tu pod krížom si uvedomme, že najväčšia hodnota je na kríži. Za kríž sa nemáme hanbiť. Tento kríž už dvetisíc rokov hovorí o víťazstve! V tomto kríži nachádzali a budú nachádzať úprimne zmýšľajúci veriaci posilu, zmysel života, skutočné hodnoty. Kristus učí, kde je pravda, kto hovorí o skutočnom pokoji, čo je to pravá láska. Očisťme dnes vo svojich srdciach úctu ku krížu. Prejavme svoje presvedčenie, že jedine v kríži Krista je naša „cesta, pravda a život". Kristus hovoril: „Kto verí vo mňa, bude žiť, aj keď umrie" (Jn 11,25). Skutočne všetko do času, len Boh naveky. Z kríža sa Kristus prihovára mládeži. Svet vám hovorí: „Carpe diem!" – „Uži dňa!" Ja vám hovorím: „Kto chce ísť za mnou, nech zaprie sám seba..." (Lk 9,23).
Áno, svet hovorí o tom, čo sa skončí, čo tu na zemi stratí lesk, hodnotu, slávu, ja však hovorím o poklade, ktorý hrdza nezničí, moľ nezožerie a zlodej neukradne. Ja vám hovorím o láske, ktorá nekončí šedinami, vráskami, smrťou milovanej osoby. Ja vám hovorím o láske bez konca, hoci ten, kto pôjde za mnou, to bude mať oveľa ťažšie ako ten, kto žije len pre tento svet. Vám, otcovia a matky, z kríža Kristus hovorí, učí zachovávať podľa príkladu príkaz: Cti otca svojho i matku svoju. Vám hovorí: Nezabíjaj! Vás prosí: Nezosmilni a nepožiadaj manželku, manžela blížneho svojho! Oslovuje i vás, starších a chorých: Modli sa a pracuj! Uvedomte si vy všetci, že nestačia len slová, ale musíte ukázať i príklad. Modlitba, sviatosti, pokoj, láska...
Ešte sa pýtate, čo za to? Kristus hovorí: „Ale kto vytrvá do konca, bude spasený" (Mt 10,22). Kristus sľubuje svoje spoločenstvo bez konca a nielen sľubuje, ale dnes svojou smrťou i zaisťuje každému bez protekcie, konexií, podplácania, známostí. Len jedno je potrebné: Uveriť v jeho lásku. Všetko má zmysel. Niečo pre odmenu, niečo pre trest. Veríme, že Boh dobrých odmeňuje a zlých trestá. Na toto má Ježiš právo, pretože zomrel za nás. Miloval nás až do krajnosti. Jeho smrť je pre nás medzníkom, ktorý rozhodne o našej spáse, alebo o našom odsúdení.
Prosme preto dnes všetci: "Ukrižovaný Ježišu, zmiluj sa nad nami!" Amen.