Meditácia na 03.02.2013
Celý román MAMA A SYN si môžete vypočuť/prečítať tu.
Meditácie Ľubomíra Stančeka
sv. Blažej, biskup a mučeník; Oskár, biskup | Mk 16,15-20
Starosť aj o telo
Tak, ako platí o materiálnych veciach: „Dajte cisárovi, čo je cisárovo a čo je Božie, Bohu" (Mt 22,21), platia aj slová: Lekár lieči a Pán Boh uzdravuje. Dnes si máme pripomenúť, že kresťan sa má starať tak o dušu, ako aj o telo. Kto by podceňoval jednu či druhú stranu, nepočínal by si správne. Dnešní dvaja svätí sú toho dôkazom. Ich životné postoje sú v zhode so slovami Pána Ježiša.
„Iďte do celého sveta," (Mk 16,15) oni sa rozišli a všade ohlasovali evanjelium. Pán im pomáhal a ich slovo potvrdzoval znameniami, ktoré ich sprevádzali.
Ježiš posiela svojich učeníkov do sveta, aby rozniesli jeho učenie všetkým ľuďom. Každý človek je predsa Božie dieťa. Všetci máme jedného Otca a za všetkých zomrel Ježiš. Každý človek má spoznať hodnotu tohto učenia a následne každý sa môže rozhodnúť, či prijme učenie Krista, alebo ním opovrhne, a tak sám rozhodne o svojej večnosti: „Kto uverí a dá sa pokrstiť, bude spasený; ale kto neuverí, bude odsúdený" (Mk 16,16). Ježiš často svoje slová dokazoval znameniami a zázrakmi.
Tak dával dôkazy o moci, svojom poslaní a pravovernosti svojho učenia. Uzdravil chorú dcéru Sýrofeničanky, desať malomocných, chromého, ktorého dali pred neho na nosidlách a ďalších. Tiež mal moc nad smrťou. Evanjeliá spomínajú tri vzkriesenia mŕtvych - Lazára, Jairovú dcéru a naimského mládenca. Podobnú moc prisľúbil apoštolom pri ohlasovaní evanjelia - radostnej zvesti. Moc, o ktorej sa apoštoli mohli presvedčiť po prvom rozposlaní ešte počas Ježišovej školy. Už vtedy sa ich rukami diali znamenia. Keď im zveruje trvalé poslanie, znova im pripomína, že okolo prijatia viery sa budú diať zvláštne znamenia. Keď na apoštolov zostúpil Duch Svätý, vieme, že sa prísľub splnil. Peter a Ján pri bráne chrámu v Jeruzaleme uzdravili chromého.
V prvých dobách kresťanov sa tieto dary moci prejavovali častejšie. Postupne sa viera upevňovala a dnes naša viera nespočíva na zázrakoch a znameniach, ale na sile a účinnosti pravdy učenia Ježiša Krista, ktorú hlása Cirkev.
To však neznamená, že dnes nie je platné Ježišovo slovo. Aj dnes, a nie je to zriedkavosťou, sa dejú znamenia, ktoré jednoducho lekárska veda nevie a nemôže vysvetliť. Len sa konštatuje, že dnešná veda nemá vysvetlenie pre tieto javy. Stačí, keď si prečítame o uzdraveniach, ktoré sa udiali v Lurdoch, vo Fatime, alebo na iných pútnických miestach. To je pre nás zároveň dvojitá výzva. Prvá, aby sme nepodceňovali svoju vieru a na druhej strane, aby sme vieru nezneužívali. Boh dal ľuďom rozum, a teda kresťan katolík má svoje telo zveriť aj do rúk odborníkov, lekárov. Nesmie sa spoliehať len na vieru. A taktiež chýba nám dôvera v Boha. Viacerí lekári konštatujú, že hlboko veriaci kresťan sa skôr vylieči ako neveriaci. Viera v Boha zohráva vážnu úlohu aj v ozdravujúcom procese pacienta. Veriaci kresťan vkladá svoje telo do rúk lekárov, ale zároveň sa modlí a prosí Boha za týchto odborníkov, riadi sa ich pokynmi a svoj duchovný život, ktorý je vyrovnaný, vyvážený, vie rýchlejšie uspokojiť človeka. Nejeden vedec hovorí o harmónii duše a tela.
Zo životopisov svätých máme viac dôkazov, čo dokázala viera pre telo človeka. Chorý človek s chatrným telesným zdravím, ale silnej viery, priam udivuje svoje okolie.
Cirkev preto sprostredkúva svojim veriacim cez sviatosť pomazania chorých nielen posilu pre dušu, ale aj pre telo. Na druhej strane Cirkev nepodceňuje vedomosti a zručnosť lekárov a farmaceutov. Dobrý lekár zas neopovrhuje činnosťou kňaza u svojho pacienta.
Možno aj viacerí z nás by vedeli povedať svoj osobný zážitok, podeliť sa s nami o svoju skúsenosť.
Tieto slová Pána Ježiša si dnes chceme dokumentovať na príkladoch dnešných svätcov. Na záver sv. omše vám dnes bude vyslúžené „svätoblažejské požehnanie". Je to vec dobrovoľná. Toto požehnanie nemusíte prijať. Požehnanie má dlhú históriu.
Traduje sa, že biskup Blažej, ktorý pôsobil v Arménsku, bol pre svoju vieru uväznený. Pôvodne bol lekárom. Keď bol vedený na popravu sťatím, zachránil život dusiacemu sa chlapcovi, ktorému sa v hrdle spriečila kostička z ryby. Stal sa ochrancom pred chorobami hrdla a jedným zo 14 pomocníkov v núdzi. To neznamená, že ten, kto dnes prijme požehnanie, už nebude chorý celý rok na hrdlo. Pán Ježiš nám pripomína myšlienku o viere, ktorá by mala byť aspoň taká veľká ako horčičné zrnko. Spolu so sv. Blažejom podľa tradície zomrelo aj päť matiek a traja chlapci, ktorí keď videli Blažejovo správanie, verejne sa prihlásili ku Kristovi.
Druhý svätec je svätý Oskár, biskup. Aj on konal divy, no nie na zdraví, ale na zmýšľaní ľudí. Pochádzal z Francúzska, ale jeho domovom sa stalo dnešné Dánsko aj Švédsko. Tam hlásal napriek mnohým ťažkostiam evanjelium. Založil viac cirkevných obcí, postavil prvé kostoly a zriadil hambursko-brémske biskupstvo. Jeho viera je pre nás dôvodom k zamysleniu.
Často kapitulujeme pred ťažkosťami, ktoré nám kladie prostredie, ktoré nevie pochopiť náš rozum. Dnes si máme viac uvedomiť potrebu dôverovať v pomoc Božiu. To však neznamená, že chceme sa opovážlivo spoliehať na Boha, ale práve naopak, využívať veci a prostriedky na to, aby bolo Božie meno oslávené aj naším pričinením v našom živote a prostredí. Ľudové príslovie hovorí, že nádej zomiera posledná. Áno, Boh je Prvý a Posledný a mal by byť aj v našom živote. Zrelý kresťan nie je slaboch, zmäkčilý samovrah, vypočítavec...
Zrelý kresťan je ten, ktorý na prvom mieste má Boha, ktorému verí a využíva všetky dostupné prostriedky tak pre svoju dušu, ako i telo.
Modlime sa dnes s vierou v srdci k Bohu za našich chorých. Modlime sa za tých, ktorí sa starajú o naše zdravie. Modlime sa za vzrast viery v pomoc Božiu. Amen.