Meditácia na 03.04.2013
Meditácie Ľubomíra Strančeka
sv. Richard, biskup | Jn 20,1-9
Jedinečné ráno
Čím sa líši dnešné ráno od iných rán? Snáď, že dnes o dve minúty skôr vyšlo slnko? Že dnes je nás tu v kostole pomerne viac a prišli ste aj vy, ktorí pracujete, študujete ďaleko od rodín? aj toto je pravdou.
Dnešné ráno v našich dušiach má byť iné. Dnes si pripomíname najväčší zázrak, ktorý vykonal Pán Ježiš, že na tretí deň vstal z mŕtvych.
Toto ráno bolo iné aj pre apoštola Jána, ktorý o sebe v dnešnom evanjeliu napísal: „Vtedy vošiel aj druhý učeník, ten, čo prišiel k hrobu prvý, a videl i uveril" (Jn 20,8).
Toto ráno sa stáva novým ránom aj v liturgii. To, čo pre Židov bola sobota, čiže dňom sviatočným, to je pre nás nedeľa, deň zmŕtvychvstania Pána Ježiša, ktorý máme venovať Bohu a svojej duši.
Život každého človeka na zemi sa končí smrťou. V tejto veci niet výnimky. A predsa u Jedného to bolo inak. Štyria biblickí evanjelisti, ktorí podávajú správu o Ježišovom pozemskom živote, sa zhodujú v rozhodujúcom, bezpodmienečne istom svedectve, veci inak neuveriteľnej a nepochopiteľnej, že život Ježiša sa neskončil smrťou. On vstal skutočne živý zo svojho hrobu. Každý z nich svojím spôsobom rozpráva ešte časť životného príbehu Ježiša Krista po jeho smrti, pozostávajúceho z radu zrejmých telesných zjavení Vzkrieseného na zemi medzi ľuďmi. A na tomto, všetkými evanjelistami dosvedčovanom zázračnom konci Ježišovho pozemského života, sa zakladá celé apoštolské Evanjelium o Ježišovi Kristovi. Apoštoli zvestovali vždy znovu a znovu: „Tento Ježiš, ktorého ste vy ukrižovali, vstal z mŕtvych! On bol mŕtvy, a žije! Žije naveky ako Ten, čo premohol smrť!"
Dnešné veľkonočné ráno aj nás vyzýva dať patričnú odpoveď na Kristovo zmŕtvychvstanie. Dnes sa nám sám ponúka, aby sme ho prijali a s ním budovali svoj život tak, aby sme raz mohli obdržať od neho odmenu. A pretože tvoríme Cirkev a v Cirkvi rešpektujeme príkaz lásky k Bohu a blížnemu, čo súvisí aj s tretím príkazom z Desatora, dajme sa osloviť.
Dnešné ráno nás vyzýva k novému životu. Pripomína nám, aby sme už nespôsobovali nové rany Kristovi. Práve preto si pripomeňme päť dnes veľmi citlivých bolestí.
Vážnym mementom je naša kresťanská ľahostajnosť. Nikto z nás nemôže povedať, že urobil všetko. Prijatím sviatosti krstu, birmovania, manželstva a kňazstva sme prijali na seba nielen práva, ale aj povinnosti. Práve preto cítime povinnosť splniť to, čo od nás právom žiada Boh a cirkev. Odstráňme zo svojho života ľahostajnosť, ktorá sa často prejavuje našou vypočítavosťou k duchovným veciam. Odstráňme svoju nevďačnosť, keď od Boha len pýtame a málo ponúkame. Zrieknime sa nevery, sebaklamu, namýšľania si, že je všetko v poriadku. Veď stačí len raz sa hlbšie pozrieť do svojho vnútra a budeme prekvapení. Veru, nebudeme si môcť povedať: Ježiš, musíš ma vziať do neba. Ja nie som zlý. Sú aj horší odo mňa. Dnes v toto nedeľné ráno od nás žiada zmŕtvychvstalý Ježiš zmenu.
Ježiš sa obracia na vás, mládež. Ježiš dnes právom od vás žiada vernosť pri plnení svojej viery. Viera sa neprejavuje len v účasti na svätej omši, ale v celkovom zachovávaní Božieho slova. Tak žiada od vás čistý, bezúhonný život bez hriechu. Áno, je to pre tento svet nemoderné. Svet vás oslovuje práve opačne. Ťahá vás svojimi novotami, modernosťou a často je to len pasca. Ježiš vás vyzýva, aby ste vyznali svoju vieru aj tam, kde to bude ťažké. Keď sa zastanete svojej viery, vtedy budete skutočne moderní. Váš osobný príklad na tanečnej zábave, diskotéke, škole i na ulici neostane bez odmeny. Odložte hanbu, strach, keď máte vyznať svoj vzťah ku Kristovi. Mladosť veľmi rýchlo prejde a vaše dobré návyky a vyznania sa stanú tým najlepším základom pre vašu ďalšiu existenciu života. Bez viery sa mladý človek stáva nešťastným a často si aj zúfa.
Spisovateľ Bossuet rozpráva o Anne Gonzágovej, ktorá stratila vieru.
Raz sa stretla so slepcom. Dala sa s ním do rozhovoru:
- Kedy si oslepol?-
- Som slepý od narodenia.-
- Tak nikdy si nevidel túto krásu, ktorú ja vidím? Nevidel si kvety, slnko, oblohu, oči človeka?-
- Nie! Nevidel som, ale viem, že sú to veci nevýslovne krásne.-
- Ako to môžeš vedieť?-
- Verím tým, ktorí sú šťastnejší ako ja a vidia tieto veci.-
Z tohto je pre vás mladých, poučenie. Nevidíte mnohé veci, ktoré sú zatiaľ vašim očiam ukryté. A predsa tieto veci nie sú menej krajšie ako tie, ktoré vidíte, ba práve naopak. Mnohé veci dnes ešte neviete pochopiť, predstaviť si ich, a to neznamená, že ich niet. Ak ste ešte nepocítili prítomnosť Ježiša vo svojom živote, to neznamená, že nejestvuje. Možno ste len doteraz neurobili všetko preto, aby vám povedal, že žije vo vás, že mu veľmi na vás záleží. Skúste sa dnes v tichu s ním stretnúť. Nikdy sa však nevysmievajte z vecí, ktoré hovoria o Ježišovi a nepodceňujte osvedčené veci pre vašu šťastnú budúcnosť, ako sú sviatosti, modlitba, sv. omša a podobne.
Ježiš sa obracia aj na vás, ktorý stojíte na opačnom brehu života oproti mladým. Na vás, starších, skôr narodených.
Váš život sa napĺňa. Nesmúťte! Iste ste urobili v zrelom veku všetko pre svojich drahých. Deťom ste dali nielen telesný život, ale darovali ste im aj to, čo ste poctivou prácou nadobudli. Áno, stáva sa, že to prijímali ako samozrejmosť. Odpusťte im toto sebectvo. Dnes sa však radostne pripravujte na stretnutie so zmŕtvychvstalým Ježišom. Nech vo vašich očiach nevidíme smútok, že sa čosi končí, ale radosť, že túžite po čomsi oveľa krajšom. Váš príklad viery, vaše časté návštevy kostola, čas, keď vás vidíme držať v rukách ruženec či modlitebnú knižku, je pre nás mementom vašej vernosti k Bohu a prejavom lásky.
Čítal som, ako krásny motýľ rozprával larve, že aj ona bude krásnym motýľom. Larva mu však oponovala, aby sa pozrel na ňu, aká je škaredá. Motýľ však znova opakoval svoju pravdu. A skutočne, larva sa v prvý čas mení na krásneho motýľa.
Niečo podobné hovorí zmŕtvychvstalý Ježiš aj vám. Vaša staroba, choroby a všetko to, čo dnes cítite ako kríž, v hodine smrti sa zmení na čosi krásne. Práve preto v dnešné nedeľné veľkonočné ráno ešte viac nech vaše srdcia, naši starí a chorí, patria Ježišovi. Čakáme váš príklad a vzor.
Veľmi citlivou vecou dnešnej doby je náboženská výchova. Toto nie je len vec rodičov, ale všetkých nás. Kresťanský chlapec či dievča majú vplývať na spolužiakov a kamarátov. Učitelia, ako aj úradníci a všetci, ktorí prichádzajú úradne do styku s človekom, majú v ňom vidieť Boha. Dnes je pomaly zriedkavosťou niekomu pomôcť. Mnohí podnikatelia okrádajú, vidia len svoj zisk. Už sa nečudujeme, že aj malé deti vedia komentovať posteľné scény z filmov a postavy z časopisov.
Keď bol robený prieskum v našom okresnom meste, koľko ľudí je za výstavbu nového kostola na sídlisku vzdialenom od farského kostola, anketa vyznela v neprospech kostola. Nie kostol, ale radšej káblovú televíziu! Nie Boha, ale radšej násilie, vraždy, sex, brutalitu... Ježiš sa na nás obracia, aby sme aspoň my neboli zlým príkladom proti kresťanským zásadám viery. Preto uvážme, či je správne, keď nevieme odpustiť a sa hneváme, súdime, urážame, preklíname. Preč s ohováraním a osočovaním, a to ešte aj v prítomnosti vlastných detí! Prestaňme sa hanbiť za spoločnú modlitbu v rodine, za katolícky pozdrav, za prejav kresťanskej viery v spoločnosti.
Ťažkým problémom sa stávajú naše manželstvá.
Dnes ráno čaká od nás zmŕtvychvstalý Ježiš oživenie lásky. Nie slová: Keď som bola mladá, mala som peknú postavu. Keď som bol mladý, silný a zdravý...
Ale dnes znova kráčajte vedľa seba. Nastav rameno manželke a nech to vidí dospievajúci syn. Chyť sa manžela, nech to vidí dospievajúca dcéra. Neboj sa a nehanbi, keď aj vo vyššom veku vám Boh požehnáva dieťa. Čo do toho môže hovoriť biedny človiečik, cudzí človek, ktorý skladal sľub chrániť život a on teraz kričí a navrhuje potrat?! Taký lekár si nezaslúži titul lekára, ale vraha. Nedajte sa zviesť! Zmŕtvychvstalý dokázal aj v ťažších časoch a chvíľach sa svojich verných zaujať a zastať. Neklaďte na prvé miesto blahobyt, peniaze, ale najmä spásu svojej duše a svojich najdrahších. Nezabúdajte prosiť, pýtať si a tiež ďakovať a odprosovať. Nech naše manželstvá sú také, aké ich chce mať Ježiš, ktorého zmŕtvychvstanie si dnes pripomíname.
V divadelnej hre N á v r a t sa dej končí konštatovaním muža, ktorý načas podľahol ošiaľu cudzej ženy, myšlienkou: Vernosť ženy aj v tých najťažších chvíľach je s Božím požehnaním pokladom, ktorému sa nič nevyrovná. A preto vernosť v manželskej láske je nenahraditeľná.
Toto je dnes významným mementom pre nás všetkých. Uvedomujeme si, že zmŕtvychvstanie Krista, ktoré si dnes pripomíname, nás skutočne oslovuje a zaväzuje. A my s hrdosťou ideme za Zmŕtvychvstalým. On jediný nesklame, nezradí, ale vždy ukáže zmysel života, posilní v skúškach, dodá odvahy v úzkostiach. Tíme, že nedeľné ráno, ktoré prežívame, je nové ráno, ráno nového života, a preto ho prijímame.
Viera vo zmŕtvychvstalého Ježiša sa hlboko dotkla aj svätého Richarda. Už na univerzite v Oxforde, ako jej prvý rektor, dokázal svoj vzťah ku Kristovi. Niet sa čo čudovať, že ako biskup, keď prejavoval veľkú lásku k hriešnikom a núdznym, čerpal silu z víťazstva svojho Majstra a Učiteľa.
Prajem vám všetkým, ktorí ste prišli osláviť nedeľu zmŕtvychvstania Pána Ježiša, čo najviac jeho milostí pre vaše postavenie, povinnosti a život. On, ktorý najlepšie vi o vás, nech primerane vášmu otvorenému srdcu vás naplní pokojom, radosťou a šťastím. Amen.