Meditácia na 24.04.2013
Meditácie Ľubomíra Stančeka
sv. Juraj, mučeník; sv. Fidél zo Sigmaringenu | Jn 12, 44-50
Ježiš zvolal: „Kto verí vo mňa, nie vo mňa verí, ale v toho, ktorý ma poslal. A kto vidí mňa, vidí toho, ktorý ma poslal. Ja som prišiel na svet ako svetlo, aby nik, kto verí vo mňa, neostal vo tmách. Ak niekto počúva moje slová a nezachováva ich, ja ho nesúdim, lebo som neprišiel svet súdiť, ale svet spasiť. Kto mnou pohŕda a neprijíma moje slová, má svojho sudcu: slovo, ktoré som hovoril, bude ho súdiť v posledný deň. Lebo ja som nehovoril sám zo seba, ale Otec, ktorý ma poslal, ten mi prikázal, čo mám povedať a čo mám hovoriť. A viem, že jeho príkaz je večný život. Čo teda hovorím, hovorím tak, ako mi povedal Otec."
Jeho príkaz je večný život
Pri bežnej komunikácii medzi sebou sa niektorí z nás ohradia vetou: „To je tvoj názor, tvoj pohľad na vec." Týmto akoby svojím oponentom vzali vietor z plachiet. A naozaj. Každý z nás má v určitom zmysle svoj pohľad, svoju perspektívu, svoje ružové alebo čierne okuliare, cez ktoré sa díva na svet, na život. A Ján nám dnes nasadzuje na oči Božiu optiku, cez ktorú by sme sa mali dívať na veci okolo seba. A nie je to názor alebo prianie. Je to príkaz. Jeho príkaz je večný život. Boh chce, aby sme večnosť začali žiť už tu na Zemi. Aby sme už v čase žili s perspektívou večnosti. „Kto verí vo mňa, nie vo mňa verí, ale v toho, ktorý ma poslal." (Jn 12,44).
Zdá sa, že my ľudia tretieho tisícročia, by sme mali oprášiť pradávnu životnú múdrosť - všetko v živote hodnotiť v zornom uhle večnosti ( sub specie aeternatis). Ak sa plne sústredíme iba na zhromažďovanie majetku, budovanie kariéry a popularity, budeme žiť svoj život vo veľmi obmedzenej perspektíve. Ba dokonca nám hrozí, že nebudeme schopní plne prežiť prítomnosť - ako to môžeme častokrát pozorovať okolo seba. Náš život sa premení na horúčkovité dosahovanie
cieľov, ktoré sú iba dočasné a nikdy nás plne neuspokoja. Nebeská ekonomika sa totižto odlišuje od tej trhovej. V nej je neúprosne pravidlo - máš iba to, čo si
veľkodušne dal. Niekoľko generácií pred nami žilo v určitom existenciálnom napätí, pretože ľudia zomierali v priemere okolo štyridsiatky. To ich prirodzene
viedlo k tomu, aby mysleli skôr na smrť a večnú budúcnosť. My sme s rozvojom medicíny a iných odvetví začali akosi viac nádejí investovať do pozemských
nádejí. Chceme sa dožiť osemdesiatky i viac, žiť čo najdlhšie na tejto Zemi. Ako by sme ani nemysleli na to, že treba prestrihnúť pupočnú šnúru aj so zemeguľou, aby sme mohli žiť plnohodnotnejšie - večne. Ako keby nevera a konzumizmus úplne naleptali pravdu, že budeme žiť aj za horizontom pozemského, že budeme žiť v nekonečnom živote s Bohom.
Ježiš dnes opätovne hovorí tónom, v ktorom sa chveje najhlbšie tajomstvo večnosti a času - Otcovej vôle i lásky Syna, ktorý chce všetkých zachrániť. Ten, ktorý nám povedal: „Kde je tvoj poklad, tam bude i tvoje srdce", povedal túto vetu i sám za seba. Veď aj my sme v určitom zmysle pokladom jeho srdca. Toto srdce
pre nás bije, bolo pre nás prebodnuté. Toto srdce miluje tak, že robí všetko pre to, aby sme i my boli s ním v nebi. Jediné, čo nás môže odtrhnúť od tohto milujúceho srdca, je naše slobodné `nie!`. Nie, ktoré môže z krásnej večnosti spraviť peklo. Aj preto je dnešný Ježišov príkaz výkričníkom, ktorý platí. Ktorý sa
nepokriví v otáznik pre našu neveru.
Ak by nás niekto pozval do vyššej spoločnosti, určite by sme využili túto šancu. Ponuka by nebola bremenom, ale výzvou. Ježiš dnes trasie naším otupeným
vedomím, lebo ide o život. O život nekončiaci, život plný. A ak nejde o to, nejde o nič. Práve táto chvíľa môže znamenať obrat v našich životoch. Náš život môže
nabrať ten správny smer – večnosť. Tento obrat nás vie oslobodiť od pozemského kŕčovitého prežívania a otvoriť nám novú perspektívu života už tu na Zemi.
Prajem Vám i sebe životnú múdrosť starca, ktorý vidí z vrcholu svojho života zasľúbenú zem, do ktorej kráčal celý život, na ktorú sa celý život tešil a v ktorej ho čaká milujúci Boh. Amen.