Meditácia na 03.07.2013

Meditácie Ľubomíra Stančeka

sv. Tomáš, apoštol | Jn 20, 24-29

separator.png

Tomáš, jeden z Dvanástich, nazývaný Didymus, nebol s nimi, keď prišiel Ježiš. Ostatní učeníci mu hovorili: „Videli sme Pána." Ale on im povedal: „Ak neuvidím na jeho rukách stopy po klincoch a nevložím svoj prst do rán po klincoch a nevložím svoju ruku do jeho boku, neuverím." O osem dní boli jeho učeníci zasa vnútri a Tomáš bol s nimi. Prišiel Ježiš, hoci dvere boli zatvorené, stal si doprostred a povedal: „Pokoj vám!" Potom povedal Tomášovi: „Vlož sem prst a pozri moje ruky! Vystri ruku a vlož ju do môjho boku! A nebuď neveriaci, ale veriaci!" Tomáš mu odpovedal: „Pán môj a Boh môj!" Ježiš mu povedal: „Uveril si, pretože si ma videl. Blahoslavení tí, čo nevideli, a uverili."

separator.png

Božie milosrdenstvo prameň pokoja
 

Žijeme v neľahkej dobe. Poviete si: „Nič nové, veď kto z nás by si to neuvedomoval?" Zhon od rána do večera, stres, napätie, dni plné nepokoja, často obáv a strachu zo zajtrajška. Určite to poznáme zo svojho každodenného života. Ak sa k tomu ešte pridajú krízy, spory v rodine, konflikty vo vzťahoch so známymi, alebo na pracovisku, tak sami napokon vnímame, že máme toho dosť. Cítime, že nám chýba kľud, pokoj. Vtedy si často povzdychneme a samých seba sa pýtame, kedy už budem mať pokoj?

Do tejto našej neľahkej životnej situácie prichádza Kristus a hovorí nám to, čo povedal aj učeníkom v dnešnom evanjeliu: „Pokoj Vám." (Jn 20,19b).

Ježiš sa po svojom zmŕtvychvstaní zjavuje svojím najbližším. Zjavil sa Márii Magdaléne a teraz sa zjavuje aj tým, ktorí s ním trávili celý čas jeho verejného účinkovania. Uboleným a ustráchaným učeníkom, ktorí sa zo strachu radšej zamykali, sa teraz Ježiš zjavuje a jeho prvé slová, ktoré im adresuje, sú: „Pokoj Vám" (Jn 20,19b). Ježišovo prekvapivé zjavenie sa učeníkom, a jeho prítomnosť uprostred nich, mení ich obavy a strach na radosť. A Ježiš im znova hovorí: „Pokoj Vám." Zmŕtvychvstalý Pán prvé, čo priniesol svojím učeníkom ako veľkonočný dar, je: pokoj. Tento pokoj však Kristus nepriniesol len úzkemu kruhu učeníkov, ale celému svetu, aj nám. Objavuje sa tu ako ovocie jeho utrpenia a je poznávacím znakom nového života. Nie je to však povrchný, plytký pokoj v zmysle: dajte mi už konečne pokoj. Je to pokoj, ktorý preniká celé naše vnútro a srdce. Najplnšie to môžeme zakúsiť vo sviatosti zmierenia, keď nám Kristus odpúšťa naše hriechy. Jeho odpustenie je dôkazom veľkej Božej lásky a predovšetkým veľkého Božieho milosrdenstva. Milosrdenstvo nášho Pána je najväčšia Božia vlastnosť, ako nám o tom hovorí veľká apoštolka Božieho milosrdenstva svätá Faustína Kowalská. Ju si Pán Ježiš vyvolil, aby celému svetu zvestovala jeho milosrdenstvo.

Sama o tom hovorí takto: „Keď mi raz spovedník kázal opýtať sa Pána Ježiša, čo znamenajú dva lúče na obraze, povedala som, že dobre, opýtam sa Pána. Počas modlitby som vo svojom vnútri počula slová: „Tie dva lúče znamenajú krv a vodu - svetlý lúč predstavuje vodu, ktorá omilosťuje duše, červený lúč znamená krv, ktorá je životom duší... Tieto dva lúče vyšli z hĺbky môjho milosrdenstva vtedy, keď moje zomierajúce srdce bolo kopijou prerazené na kríži. Tie lúče zakrývajú dušu pred hnevom môjho Otca. Šťastný, kto bude žiť v ich tieni, lebo spravodlivá Božia ruka ho nezasiahne. Túžim, aby druhá veľkonočná nedeľa bola sviatkom Milosrdenstva. Pros môjho verného služobníka, aby v tento deň povedal celému svetu o mojom veľkom milosrdenstve. Kto v tento deň pristúpi k prameňu života, dosiahne úplné odpustenie hriechov aj trestov. Ľudstvo nenájde pokoj, kým sa neobratí s dôverou k môjmu milosrdenstvu. Ó, ako veľmi ma zraňuje nedôvera duše. Taká duša vyznáva, že som svätý a spravodlivý, ale neverí, že som Milosrdenstvom, nedôveruje v moju dobrotu... Povedz, že milosrdenstvo je najvznešenejšou vlastnosťou Boha. Všetky diela mojich rúk sú korunované milosrdenstvom."

Tak ako pokoj, aj Božie milosrdenstvo je veľkým darom Zmŕtvychvstalého Krista. Ježiš chce zahrnúť každého človeka svojím milosrdenstvom. Nie je len pre vyvolené duše, ako si často mylne myslíme, ale je pre každého jedného hriešnika, teda pre každého jedného z nás. Svätý Augustín to hovorí veľmi jasne: „Boh, ktorý ťa stvoril bez teba, neospravodlivuje ťa bez teba." Žijeme v technickej a digitálnej dobe, ktorá v nás budí dojem, že mnoho skutočností sa deje samo. Sme už zvyknutí, že všetko sa dá kúpiť v obchode, mnohé veci za nás vykonávajú počítače či výkonné automaty, takmer všetky informácie sú na webe. Musíme si však uvedomiť, že bez našej spolupráce, bez našej ochoty a želania byť v nebeskom kráľovstve, nás Boh nemôže spasiť. Milosrdenstvo hovorí o veľkej túžbe nášho Pána, aby bol spasený každý človek. Ježišovi záleží na každom jednom z nás. Ak chceme nájsť pokoj v našom živote, musíme sa s dôverou obrátiť k jeho milosrdenstvu. Ježiš sa v dnešný deň prihovára osobitne nám všetkým, preto slová ktoré adresoval sv. Faustíne, sú určené aj nám.
Pokoj, ktorý tak veľmi hľadá tento svet, môže nájsť len v Božom milosrdenstve. Klameme samých seba, ak si myslíme, že ho nájdeme v peniazoch, v slobode, ktorú často stotožňujeme s neviazanosťou, v pôžitkoch, či chvíľkových rozptýleniach rôzneho druhu. Áno, na nejaký krátky čas nás to môže uspokojiť, ale potom príde prázdno, sklamanie a nechuť do života. Ľudské srdce túži po svojom Stvoriteľovi a nedá sa oklamať falošným šťastím, či ligotavým pozlátkom, ktoré nám svet ponúka.

Preto ak hľadáme pravý a hlboký pokoj, otvorme svoje srdce Božiemu milosrdenstvu. Ježiš sestre Faustíne povedal: „Túžim sa dávať dušiam, túžim po dušiach, dcéra moja. V deň môjho sviatku - na sviatok Milosrdenstva, prejdeš celý svet a budeš privádzať zomdlené duše k prameňu môjho milosrdenstva. Ja ich vyliečim a posilním". Ježiš je tu s nami, je tu pre nás a čaká, kedy prídeme k nemu, aby nás mohol vyliečiť a posilniť. A čo musíme urobiť my? Od nás sa vyžaduje len jedno, a to dôverovať Bohu, jeho milosrdenstvu. Dôvera má byť základným postojom nášho srdca, keď sa obraciame na Boha. „Ježišu dôverujem v teba!", toto zvolanie, túto strelnú modlitbu, čítame aj na obraze Božieho milosrdenstva. Ježiš sa zveril sv. Faustíne: „Ó ako veľmi milujem duše, ktoré mi úplne dôverujú - urobím pre ne všetko." Je to veľké prisľúbenie pre každého jedného z nás. Ježiš spraví pre nás všetko, len mu s dôverou odovzdajme svoj život, svoju minulosť, prítomnosť aj budúcnosť. Vďaka tejto oddanosti budeme svoj život prežívať v pokoji, aj keď naše životné okolnosti nebudú vždy pre nás priaznivé, nebudú podľa našich predstáv. Predovšetkým sa nebojme pristupovať k Božiemu milosrdenstvu, keď naše svedomie trápi nejaký hriech. Buďme si istí, že Boh nám ho určite odpusti. Pekne nám o to rozpráva nasledujúci príbeh:

Mocný kráľ Milinda si zavolal starého kňaza: „Ty tvrdíš že človek, ktorý sa sto rokov dopúšťal všetkého možného zla a pred smrťou poprosí Boha o odpustenie, sa znovu narodí v nebi. Ale ten, kto sa dopustí len jedného zločinu a neľutuje toho, skončí v pekle. Je to spravodlivé? Či sto zločinov je ľahších ako jeden?" Starý kňaz odpovedal: „Keď vezmem do ruky malý kamienok a položím ho na hladinu jazera, potopí sa, alebo ostane na hladine?" „Potopí sa." „A keď vezmem sto veľkých kameňov, naložím ich na loď a postrčím ju na jazero, potopí sa, alebo stane na hladine?" „Ostanú na hladine." Je teda sto kameňov i s loďkou ľahších, než jeden kamienok?" Kráľ nevedel čo na to povedať. A tak mu to starý kňaz vysvetlil: „To isté platí i pre ľudí, kráľ. I človek, ktorý síce veľmi hrešil, ale opiera sa o Boha a dôveruje v jeho milosrdenstvo, nepadne do pekla. Zatiaľ čo človek, ktorý sa len raz dopustil zla a nežiada o Božie milosrdenstvo, bude zatratený."

Pristupujme preto bez obáv a strachu k prameňu milosrdenstva a Boh nás očistí, uzdraví a naplní naše srdcia svojím pokojom a láskou.

Ak chceme v tomto neľahkom a nepokojnom svete zažiť skutočný pokoj, zverme sa Ježišovi a zasväťme dnes dôverujúc v Božie milosrdenstvo seba, naše rodiny a blízkych, ale aj celý svet Bohu. Modlime sa teraz spoločne, tak ako sa modlil Ján Pavol II. roku 2002 v Krakove - Lagiewnikach: „Bože, milosrdný Otče, ktorý si zjavil svoju lásku vo svojom Synovi Ježišovi Kristovi a vylial si ju na nás v Duchu Svätom Tešiteľovi, zverujeme ti dnes osud sveta i každého človeka. Skloň sa k nám hriešnym, vylieč našu slabosť, premôž každé zlo, dovoľ, aby všetci obyvatelia zeme zakúsili tvoje milosrdenstvo, aby v tebe, Trojjediný Bože, vždy nachádzali prameň nádeje. Večný Otče, pre bolestné umučenie a zmŕtvychvstanie tvojho Syna, maj milosrdenstvo s nami i s celým svetom!" Amen.

Meditácia Ľubomíra Stančeka na dnešný deň z roku 2011/2012