Meditácia na 26.09.2013

Meditácie Ľubomíra Stančeka

sv. Kozma a Damián, mučeníci | Mt 21,28-32

separator.png

Kedy máme radosť?
 

Dnes sa čím ďalej tým viacej hovorí o devalvácii slova a následne aj o ľudských charakteroch. Stretávame sa, že „áno" vzápätí stáva sa „nie" a „nie" sa povie aj vtedy, keď pri troche dobrej vôle môže sa povedať aj „áno". S týmito odpoveďami je spojené aj vnútro ľudí. Keď človek nie je naplnený láskou a pokojom, skôr povie „nie" ako „áno", keď sa jedná o dobro blížneho a ten čo aj povie „áno", a nie je naplnený láskou a pokojom, rýchlo svoje „áno" zmení, často bez výčitky svedomia, na „nie". Naše odpovede sú teda odpoveďami nášho vnútra. Sám Pán Ježiš nám radí: „Ale vaša reč nech je „áno-áno," „nie-nie." Čo je navyše, pochádza od Zlého" (Mt 5,37).

A tak aj my sami, dáme si odpoveď na otázku Ježiša v evanjeliu: „Kto z týchto dvoch splnil otcovu vôľu?" (Mt 21,31).

Ježiš svojim poslucháčom nenanucuje svoje učenie. Počína si skutočne majstrovsky. Pomocou malého podobenstva o dvoch synoch, ktorých človek osloví, aby išli pracovať do vinice a jeden povie: Nechce sa mi, a predsa ide a druhý povie: Idem, pane, ale nejde, až do konca čias Ježiš bude oslovovať ľudí. Nielen tí zo zástupu, ale aj my dnes a všetci do konca čias dáme zhodnú odpoveď: „Ten prvý" (Mt 21,31). Je to správny názor. Ježiš však neostáva len pri konštatovaní. Týmto podobenstvom nás Ježiš oslovuje, aby sme sa nesprávali opačne. Na inom mieste nás Ježiš upozorňuje: „Nie každý, kto mi hovorí: Pane, Pane, vojde do nebeského kráľovstva, ale iba ten, kto plní vôľu môjho Otca, ktorý je na nebesiach. Mnohí mi v onen deň povedia: Pane, Pane, či sme neprorokovali v tvojom mene? Nevyháňali sme v tvojom mene zlých duchov a neurobili sme v tvojom mene veľa zázrakov? Vtedy im vyhlásim: Nikdy som vás nepoznal; odíďte odo mňa vy, čo páchate neprávosť!" (Mt 7,21-23). Syn, ktorý povedal veľmi rýchlo: Idem, pane, čiže „áno", v Ježišovom podobenstve zastupuje farizejov a učených v Písme, teda hierarchiu, židovských kňazov. Neboli totiž verní v živote tomu, čo vedeli. Vedeli o proroctvách o budúcom Mesiášovi. Keď Ján Krstiteľ ho predstaví a on ich svojimi divmi a znameniami o svojom božstve presvedčí, oni svoje „áno" menia na „nie". Prvý syn, ktorý povie „nie" a potom toto svoje správanie oľutuje a ide, v Ježišovom podobenstve predstavuje colníkov, mýtnikov a iných hriešnikov. títo totiž pod vplyvom svojich slabostí a hriechov povedia svoje „nie" Bohu, ale keď sa stretnú s Ježišom, spoznajú jeho lásku a pokoj, uznajú ho za svojho Boha a Pána, a tak svoje „nie" menia na „áno". Ježiš správne hovorí, že nie učení v Písme a farizeji pôjdu do jeho kráľovstva, ale mýtnici a neviestky, ktorí mu uverili. Pre všetkých, ktorí si myslia, že stačí Ježišovi len povedať „áno", a nezachovať ho, platia slová: „A vy, hoci ste to videli, ani potom ste sa nekajali a neuverili ste mu" (Mt 21,32) a budete predbehnutí tými, ktorými ste opovrhovali.

Ježišove slová sú aktuálne aj dnes. Či nie je dnes veľa takých, ktorí ľahko aj vo viere hovoria „áno"? býva to pod vplyvom kázni, po účasti na nejakej slávnosti, kde boli pekné spevy, ale tiež nehoda, smrť blížneho... Sľubujú a nasľubujú. Keď však príde v konkrétnom živote svoju vieru prejaviť, zastať sa jej a zriecť sa niečoho pre ňu, už je to pravý opak toho, čo sľubovali. Jakub apoštol píše: „Tak aj viera: ak nemá skutky, je sama v sebe mŕtva" (Jak 2,17). Nestačí len povedať – verím, a nezúčastňovať sa svätých omší, neprijímať sviatosti, nenájsť si čas na modlitbu... Tomu Ježiš hovorí: „Predídu ťa tí druhí do Božieho kráľovstva."

Máme mnoho svätých, a aj medzi nami je mnoho akých, ktorí sú podobní prvému synovi. Vidia životné ťažkosti, vidia svoje slabosti, poznajú svoje pády, to je ich „nie" Bohu, ale predsa oľutujú, odprosia, zmobilizujú svoje sily a povedia Bohu „áno". To je vtedy, keď i napriek svojim hriechom znova pristúpia ku sviatostiam, urobia všetko preto, aby si našli čas a zúčastnili sa na svätej omši; keď sú unavení či ponáhľajú sa, pozdravia Boha svojou modlitbou.

Zaiste dalo by sa teoreticky povedať, že mali by sme byť tretím synom, ktorého Ježiš nespomína. Povedať Bohu „áno" a to „áno" aj zachovať, splniť a zrealizovať.

Uvedomujeme si, že Ježiš nám dnes dáva úžasné povzbudenie. Prejavuje nám svoju lásku a dôveruje nám. Cítime, že sme hriešni. Už sme mnoho ráz Bohu svojím hriechom povedali „nie" a dnes nás oduševňuje i napriek mnohým „nie", aby sme povedali znova svoje „áno". Z podobenstva chápeme, že nie je správne, aby sme často striedali „áno" a „nie". Chceme sa chrániť nestálosti. Vieme, ako to škodí v kolektíve a v rodine, ke´d je človek nestály, keď nevieme, ako bude reagovať, čo zas vymyslí. Keď chceme duchovne rásť, musíme začať od seba a konkrétne pri sviatosti zmierenia. Vo sviatosti zmierenia sa hovorí aj o silnom predsavzatí. Preto je dobré, keď si viac a podrobnejšie všímame svoje pády po stránke príležitosti k hriechu, náklonnosti, slabého a nedostatočného boja proti hriechu. Nesmieme sa spovedať len z citového rozpoloženia, ale aj vážneho rozumového chápania tohto daru.

Muž sa vrátil od lekára. Povie žene, že má ísť na operáciu. Obaja vedia, že je to vážne. Muž vie, že už dlhšie nebol na spovedi, a aj tie predchádzajúce neboli dobré. Preto povie: - Večer pôjdem na spoveď. – Žena je dobrá kresťanka. Mužove slová ju potešia, ale svojho muža pozná dobre, a preto mu povie: - Nemám nič proti tvojmu rozhodnutiu. Teším sa, ale chcem ti niečo pripomenúť. Najprv si daj do poriadku svoj vzťah k bratovi. Hneváte sa. Odmietal si chodiť pravidelne na omšu a už som ťa dlhšie nevidela modliť sa. Porozmýšľaj pred spoveďou, ako chceš v tejto veci pokračovať. Zváž aj svoje slová, v ktorých často spomínaš meno Božie nadarmo. Podľa mňa, toto musíš si vyriešiť skôr, ako pôjdeš na spoveď. –

Správanie tejto ženy je správne. Načo pod vplyvom choroby ísť na spoveď, povedať Bohu „áno", keby mal onedlho povedať zas „nie"?
Boh sa teší z každého nášho súhlasu ku konaniu dobra. Jež o náš prospech ku spáse. Práve preto dnešné Ježišove upozornenie je pre nás oslovením, vždy dobre zvážiť svoje sily a možnosti a taktiež skôr, ako sa pozitívne rozhodneme, prosme Boha o silu vytrvať v započatom dobrom diele, vyprosiť si potrebné milosti k víťazstvu vo svojej veci a dať si dobré predsavzatie a nevzdať sa hneď.
Svätí Kozma a Damián nám môžu slúžiť za príklad pri plnení a dodržaní svojej odpovede „áno" Bohu.

Boli bratia, dvojčatá. Ich rodiskom bola Arábia. Obidvaja boli lekári, pôsobili v Sýrii a Cilícii, dnešné južné Turecko. Boli známi nielen svojimi lekárskymi úspechmi, za ktoré neprijali žiadnu odmenu – peniaze, ale aj svojím príkladným kresťanským životom. Toto ich pôsobenie priviedlo mnohých ku kresťanstvu. Za čias Diokleciánovho prenasledovania kresťanov dal ich cilícijský miestodržiteľ uväzniť, mučiť a nakoniec stať. Stalo sa to údajne v meste Aigai v roku 303.

Pri dodržaní „áno" im nezabránila ani smrť. Najväčšiu radosť už obsiahli v nebi, pri stretnutí s Ježišom.

V opačnom prípade by sme svoj žalostný stav len prehĺbili. Rozumný kresťan vie, že devalvácia našich slov a sľubov ide na účet proti nám. My predsa chceme niečo cenné, chceme dokázať niečo krásne a pre večný život sa predsa oplatí urobiť ešte viac. Amen.

Meditácia Ľubomíra Stančeka na dnešný deň z roku 2011/2012