Meditácia na 08.11.2013
Meditácie Ľubomíra Stančeka
sv. Engelbert, mučeník | Lk 16, 1-8
Neprehliadnite - NOVINKY
Ježiš povedal svojim učeníkom: „Bol istý bohatý človek, ktorý mal správcu, a toho obžalovali u neho, že mu rozhadzuje majetok. Zavolal si ho a povedal mu: ‚Čo to počúvam o tebe? Vydaj počet zo svojho šafárenia, lebo už nemôžeš ďalej šafáriť.` Správca si povedal: ‚Čo budem robiť, keď ma môj pán zbavuje správcovstva? Kopať nevládzem, žobrať sa hanbím. Viem, čo urobím, aby ma niekde prijali do domu, keď ma zbavia správcovstva.` Zavolal si po jednom dlžníkov svojho pána a vravel prvému: ‚Koľko dlhuješ môjmu pánovi?` On povedal: ‚Sto kadí oleja.` Vravel mu: ‚Tu máš svoj úpis, rýchlo si sadni a napíš päťdesiat.` Potom povedal inému: ‚A ty koľko dlhuješ?` On vravel: ‚Sto meríc pšenice.` Vravel mu: ‚Tu máš svoj úpis a napíš osemdesiat.` A pán pochválil nepoctivého správcu, že si opatrne počínal. Lebo synovia tohto sveta sú voči sebe navzájom predvídavejší ako synovia svetla.
Múdrosť života
Myslíte si, že svätí nemali na zemi nijaké ťažkosti? Že prežili svoj život bez toho, aby sa nemuseli namáhať?
Skúsme sa zamyslieť nad tým, aká bola pohnútka ich svätosti. „Pán pochválil nepoctivého správcu, že si opatrne počínal" (Lk 16,8). Toto podobenstvo je zaujímavé a líši sa od iných podobenstiev tým, že pán chváli nepoctivých ľudí. Nie je to zvláštne? Takíto ľudia by si predsa zaslúžili zavrhnutie a nie pochvalu. Uvedomme si, že to nie je skutočná udalosť. Je to podobenstvo a chce nám povedať niečo viac. Pokúsme sa teraz spoločne nájsť jeho pravý zmysel.
Pán Ježiš chce ukázať nám kresťanom, ako sa máme správať, keď ide o záchranu našej duše. Máme si pri tom počínať ako správca. Bol síce nepoctivý, to Ježiš hovorí jasne a ani ho za to evanjelium nechváli. Za svoju nepoctivosť musel opustiť svoj úrad. Pochvalu dostáva za svoju predvídavosť, ktorú preukázal vtedy, keď ho zbavovali správcovstva. Rýchlo sa snaží zaistiť si svoju budúcnosť. A tak aj my sa máme správať obozretne, keď ide o našu dušu. Nehľaďme pritom na námahu, alebo na prostriedky, ktoré je potrebné vynaložiť. Aj tak si z tých vecí nič neodnesieme na druhý svet.
Je veľa vecí, ktoré môžeme denne urobiť preto, aby sme sa nemuseli na konci časov báť o svoju dušu. A nie sú ani tak náročné. Sú to naše dobré skutky, ale aby nám pomohli ku spáse, musíme byť v stave posväcujúcej milosti - teda bez ťažkého hriechu. Tento stav bez hriešnosti je ľahké dodržiavať pár dní alebo možno mesiacov. Vytrvať stále, celý život, to už nie je maličkosť. Veľakrát sa v živote potkneme, stratíme rovnováhu, ale aj na toto máme liek. Je ním sviatosť zmierenia. Práve pri svätej spovedi môžeme napraviť svoj život. To, čo sme svojou nedokonalosťou pokazili. Núka sa nám možnosť začať niektoré veci odznova. Sám Boh nám naše previnenia odpúšťa a viac nám na ne nepoukáže.
Tento svet nás núti, aby sme sa správali opačne. Vraví nám: „Uži si tento deň a nemysli na to, čo bude zajtra." Koľkí ľudia v našom okolí takto žijú. Myslia iba na to, aké auto si kúpia, ktorý byt alebo dom je pre nich výhodnejší, ako nezaplatiť mzdu svojim robotníkom, ako najlepšie oklamať daňový úrad a podobne. Potom zrazu príde na človeka choroba alebo smrť nejakého blízkeho človeka, a ich život naraz nemá zmysel. Nevedia, ako by mali ďalej žiť. Musíme si priznať, že aj pre veriacich ľudí sú tieto nepriaznivé okolnosti života ťažké.
Máme však nádej, že život má zmysel aj vtedy, keď nie sme celkom zdraví, alebo keď nás niekto drahý predíde do večnosti. Odkiaľ berieme túto nádej? Len z Kristovho zmŕtvychvstania. Keby Kristus nevstal, márna by bola naša viera, ale Ježiš Kristus vstal z mŕtvych a je stále s nami. On vie dať silu tam, kde panuje beznádej a udeľuje radosť zarmúteným. Veľa svätých to malo na tomto svete ťažké. Boh dovolil, aby boli skúšaní mnohými trápeniami. Či už telesnými, ale hlavne tými duchovnými. Nikdy však nedávali prednosť veciam tohto sveta pred záležitosťami večnosti. Vždy majme na pamäti jedno: tam, kde Boh dopustí nejaké trápenie, určite dopraje aj milosť, aby sme ho mohli prekonať. On nikdy nedovolí, aby sa nám noha zachvela. Toto boli hlavné pohnútky ich svätého života. Amen.