Meditácia na 28.11.2011
Meditácie Ľubomíra Stančeka
Pondelok po 1. adventnej nedeli | Mt 8,5-11
Keď Ježiš vošiel do Kafarnauma, pristúpil k nemu stotník s prosbou: „Pane, sluha mi leží doma ochrnutý a hrozne trpí." On mu povedal: „Prídem a uzdravím ho."
Stotník mu odpovedal: „Pane, nie som hoden, aby si vošiel pod moju strechu, ale povedz iba slovo a môj sluha ozdravie. Veď aj ja som podriadený človek a mám pod sebou vojakov. Ak daktorému poviem: „Choď!" - ide; inému: „Poď sem!" - tak príde; a svojmu sluhovi: „Urob toto!" - on to urobí." Keď to Ježiš počul, zadivil sa a tým, čo ho sprevádzali, povedal: „Veru, hovorím vám: Takú vieru som nenašiel u nikoho v Izraeli. Hovorím vám, že prídu mnohí od východu i západu a budú stolovať s Abrahámom, Izákom a Jakubom v nebeskom kráľovstve."
Oslovenie na začiatku cirkevného roka
Začíname prežívať nový cirkevný rok. Aký to bude rok v našom živote, rodine, farnosti, národe a na svete? Zaiste patríme medzi tých, ktorí v takýchto chvíľach začínajú s optimizmom. Chceme využiť dni nového roka na získanie nových milostí, odstránenie chýb, omylov a nedokonalostí, ktorých sme sa doteraz nezbavili. Chceme povzniesť svoju dušu k Bohu, ale zároveň si uvedomujeme, že to môže byť aj rok, kedy nás Pán povolá pred svoj súd.
Začnime preto od začiatku kráčať tou správnou cestou – celkom a celí sa darujme Ježišovi. K tomu nás povzbudzuje aj dnešné evanjelium. Je to odpoveď stotníka: „Pane, nie som hoden, aby si vošiel pod moju strechu, ale povedz iba slovo a môj sluha ozdravie“ Mt (8,8). Zaujímavá udalosť, stretnutie. Ježiš je už v Palestíne známy ako zázračný divotvorca. Uzdravuje, lieči, učí. Počína si ako taký, ktorý má zvláštnu moc. Ľudia za ním prichádzajú s rôznymi pohnútkami. Jedným stačí vidieť a počuť Ježiša. Iní, obťažení chorobou, chcú sa dotknúť aspoň obruby jeho rúcha a chcú byť zdraví. Ďalších chorých zasa prinesú rodičia či priatelia. Všetci sú však Židia.
Za Ježišom prichádza i rímsky dôstojník, pohan. Neprichádza prosiť Ježiša za seba, ale na veľké prekvapenie prosí za svojho sluhu. Zaiste, musel ho veľmi milovať, alebo mu bol za niečo zaviazaný. Nevieme. To však nie je podstatné. Podstatné je, že jeho sluha je vážne chorý. Stotník by mu rád predĺžil život, a preto prosí: „Pane, sluha mi leží doma ochrnutý a hrozne trpí“ (Mt 8,6). Ježiš sa potešil stotníkovej prosbe. Všetci okolo Ježiša sú prekvapení: Pohan prosí Ježiša? Ježiš chce potešiť stotníka a hneď odpovedá: „Prídem a uzdravím ho“ (Mt 8,7). Tu stotník svojou odpoveďou prekvapí všetkých prítomných.. Uvedomuje si, aký je rozdiel medzi ním a Ježišom, a tak povie: „Pane, nie som hoden, aby si vošiel pod moju strechu, ale povedz iba slovo a môj sluha ozdravie“ (Mt 8,8). Ježiš videl v srdci stotníka viac, ako prítomní v jeho prosbe. Stotníkove slová hovoria o čnostiach, ktoré tento pohan nosil vo svojom srdci:
Pokora – nie som hoden...
Viera - ale povedz iba slovo...
Dôvera - a môj sluha ozdravie...
Láska - aj ja som podriadený človek...
Ale aj takto on cítil:
Verím, že všetko môžeš.
Verím, že mi pomôžeš.
Verím, že aj môjho sluhu máš rád.
Pane, ja som človek a ty, Pane, si veľký, mocný, keď to budeš chcieť, môj sluha môže byť uzdravený a ty sa ho nemusíš ani len dotknúť, lebo ja si nezaslúžim, aby si prekročil prah môjho domu, aby si prišiel pod strechu môjho príbytku...
Sú to úžasné slová, ktoré Ježiš nemohol odmietnuť a zároveň prítomným nepoukázať na to, o čo sa máme všetci snažiť, v čom nás predbehol pohan-dôstojník. Jeho slová uvili nádhernú kyticu čností, ktoré on nosil vo svojom srdci. Túžba po takejto kytici čností by mala byť v srdci každého z nás v tomto novom cirkevnom roku. Pokora, viera, dôvera, láska. Toto sa páčilo Ježišovi na stotníkovi. Zaiste sa mu to bude páčiť i na nás. Pýchu, namyslenosť a povýšenectvo je potrebné nahradiť pokorou. Namiesto sebalásky, svojich výsad a egoizmu viac si všímať potrieb druhých a konať s úmyslom, že i v blížnom je Kristus. Neodkladať, nepočítať, ale dôverovať, že aj nás odmení Ježiš pochvalou.
Počujme slová: "Choď!" A skutočne choďme. "Poď!" A nájdime si čas. "Urob to!" A neodkladajme. Pane, ďakujeme ti za príklad, ktorý si nám dal cez stotníka. Tento príklad je dobrou radou do nového cirkevného roka, ak ho chceme prežiť bez chýb, omylov a zanedbaní dobra. Vieme, že nestačí len náš optimizmus, a preto prosíme o tvoje požehnanie. Amen.