Meditácia na 23.01.2012
Meditácie Ľubomíra Stančeka
Pondelok 3. týždňa v Cezročnom období | Mk 3, 22 - 30
Zákonníci, čo prišli z Jeruzalema, hovorili: „Je posadnutý Belzebulom" a: „Mocou kniežaťa zlých duchov vyháňa zlých duchov."
On si ich zavolal a hovoril im v podobenstvách: „Ako môže satan vyháňať satana? Ak sa kráľovstvo vnútorne rozdelí, také kráľovstvo nemôže obstáť, a ak sa dom vnútorne rozbije, taký dom nebude môcť obstáť. Ak satan povstane proti sebe samému a je rozdelený, nemôže obstáť, ale je s ním koniec. Nik nemôže vniknúť do domu silného človeka a ulúpiť mu veci, kým toho silného nezviaže, až potom mu vyplieni dom.
Veru, hovorím vám: Ľuďom sa odpustia všetky hriechy i rúhania, ktorými by sa rúhali. Kto by sa však rúhal Duchu Svätému, tomu sa neodpúšťa naveky, ale je vinný večným hriechom." Lebo hovorili: „Je posadnutý nečistým duchom."
Ježiš je víťaz nad pokušiteľom
Nie je víťazstvo ako víťazstvo. Zvíťaziť nad slabým a bezbranným sa považuje za ohavnosť. Zvíťaziť nad silnejším si zasluhuje uznanie a pocty. Hovorme dnes však o víťazstve, o ktorom sa nepíše v novinách, nevysiela v rozhlase a v televízii, o ktorom sa nepíše, a ani nebude v histórii písať. Hovorme o víťazstve nad svojím hriechom.
Ježiš v evanjeliu hovorí veľmi vážne slová: „Veru, hovorím vám: Ľuďom sa odpustia všetky hriechy i rúhania, ktorými by sa rúhali. Kto by sa však rúhal Duchu Svätému, tomu sa neodpúšťa naveky, ale je vinný večným hriechom“ (Mk 3,28-29).
Bolo to ťažké obvinenie Pána Ježiša, keď ho podozrievali zo spolupráce s mocnosťami zla a diabla. Aby sme pochopili tento text, nestačí len povrchne si ho prečítať. Cítime, že Pánu Ježišovi ide o moc. Faktom je, že vo svete vládne zápas medzi dobrom a zlom. Tento boj má svoje korene od chvíle, keď diabol zvíťazil nad našimi prarodičmi a túži zvíťaziť i nad nami.
Pán Ježiš nás však poučuje, že chce s nami zvíťaziť nad zlom, hriechom, veď práve preto prišiel medzi nás, stal sa nám podobným vo všetkom, okrem hriechu. Vidíme, že farizeji chcú Ježiša skompromitovať. Nemohli zniesť jeho popularitu medzi ľuďmi. Vymyslia si, že pomocou Belzebuba vyháňa diablov. Očerňovali ho. Toto je hlavná myšlienka dnešného evanjelia: Ježiš spolupracuje s diablom, má vraj od neho silu.
Ježiš sa však snaží vysvetliť tento ich nesprávny postoj. Potvrdzuje, že zlý duch existuje. To, že zlo existuje, vidíme v rôznych udalostiach a formách. V raji sa objavuje diabol v podobe hada, aby zviedol k hriechu človeka. Nevieme, v akej podobe počas 40-dňového pôstu bol pokúšaný Pán Ježiš diablom. Jedno je isté, že chcel ho nahovoriť na pýchu. Pán Ježiš nás poučuje radikálnym spôsobom: „Odíď satan... Pánovi, svojmu Bohu, sa budeš klaňať a jedine jemu budeš slúžiť“ (Mt 4,10). Diabol neprestáva vo svojej činnosti.
Apoštol Peter píše vo svojom liste: „Buďte triezvi a bdejte! Váš protivník, diabol, obchádza ako revúci lev a hľadá, koho by zožral“ (1 Pt 5,8). Tieto a ďalšie slová nás vedú k myšlienke, že sa nemôžeme k pokušeniu stavať ľahkomyseľne a povrchne. Veď vieme, že aj diabol má určitú moc, hoci obmedzenú, že môže používať rôzne prostriedky a ľudí. Vieme, že je dôsledný a vytrvalý. Ak ho odoženieme, vracia sa tisíckrát a podniká všetko preto, aby si odniesol svoju obeť, dosiahol svoje víťazstvo. A výsledok? Hriech nás nikdy neobohatí.
Dnes nás Pán Ježiš zvlášť upozorňuje na hriechy proti Duchu Svätému. Je ich šesť:
1. Opovážlivo sa spoliehať na milosrdenstvo Božie. Je to prehrešenie proti nádeji.
2. Pochybovať o milosrdenstve Božom a oddať sa zúfalstvu znamená to, že sa prehreší ten, kto nedôveruje, že mu Boh odpustí.
3. Odporovať poznanej pravde.
4. Závidieť blížnemu milosť Božiu.
5. Zatvrdiť si srdce oproti spasiteľnému napomenutiu.
6. Zotrvávať tvrdošijne v nekajúcnosti.
Tieto hriechy zatvárajú cestu milostí Ducha Svätého do duše. Môže niektorý z týchto hriechov urobiť človeka šťastným? Keď sa nad nimi len trocha zamyslíme, chce sa nám zvolať: nie! Kde nás asi môže priviesť takýto hriech? Jeden sa pomätie, zblázni, lebo nikde nenájde pokoj a pred výčitkami svedomia sa utiecť nedá. Spoliehať sa, že mi aj tak Pán Boh odpustí, nevedie k boju proti slabostiam, naopak, človek sa im znova a znova poddáva a z človeka sa stáva troska, skrachovaná existencia. Postaviť sa otvorene proti pravde je urážka hrubého zrna. Nepriznať si svoj omyl, chybu, je aj skutok nespoločenský. Sú to teda vážne a varujúce hriechy pre nás.
Potešme sa, že pri všetkých svojich nedostatkoch, chybách a pokleskoch, chceme bojovať znova a znova, chceme sa vyhnúť hriechu, opustiť a zanechať každú príležitosť k hriechu. Keď však znova a znova upadneme, chceme aj znova vstať.
Pripomenieme si Podobenstvo o márnotratnom synovi. Toto je jasná a krásna perspektíva do plodného života tu na zemi a raz zaiste i k blaženej odmene v Božom kráľovstve. Vidíme, že nie je víťazstvo ako víťazstvo. Najväčšie víťazstvo je však také, keď zvíťazíme nad sebou samým a nad svojím hriechom.
Prosme teda svojich patrónov, anjelov strážcov, prosme Pannu Máriu o pomoc vždy zvíťaziť v pokušení. Amen.