Meditácia na 21.02.2012
Meditácie Ľubomíra Stančeka
Utorok 7. týždňa v Cezročnom období | Mk 9,30-37
Ježiš a jeho učeníci prechádzali Galileou. Nechcel však, aby o tom niekto vedel, lebo učil svojich učeníkov a hovoril im: „Syn človeka bude vydaný do rúk ľudí a zabijú ho. Ale zabitý po troch dňoch vstane z mŕtvych." Lenže oni nechápali toto slovo a spýtať sa ho báli. Tak prišli do Kafarnauma. A keď bol v dome, opýtal sa ich: „O čom ste sa zhovárali cestou?" Ale oni mlčali, lebo sa cestou medzi sebou hádali, kto z nich je väčší. Sadol si, zavolal Dvanástich a povedal im: „Kto chce byť prvý, nech je posledný zo všetkých a služobník všetkých." Potom vzal dieťa, postavil ho medzi nich, objal ho a povedal im: „Kto prijme jedno z takýchto detí v mojom mene, mňa prijíma. A kto prijíma mňa, nie mňa prijíma, ale toho, ktorý ma poslal."
Kto je v očiach Ježiša prvý?
Žijeme vo svete zápasov, športových podujatí, ale i súťaží vo všetkých oblastiach vedy a umenia. Človek chce zvíťaziť, chce byť prvý, chce sa dostať nad ostatných, chce mať akýsi pocit uspokojenia, že niečo dokázal.
Aj apoštolov, ktorí sa učili v Ježišovej škole, pojal tento ošiaľ. Cestou do Kafarnauma sa medzi sebou dohadovali, kto je z nich väčší. Pán Ježiš využil chvíle oddychu a toto správanie apoštolov využil na to, aby im ukázal na hodnotu, ktorá jediná víťazí pri dosiahnutí Božieho kráľovstva.
Pán Ježiš vzal dieťa, postavil ho medzi nich, objal ho a povedal im: „Kto prijme jedno z takýchto detí v mojom mene, mňa prijíma. A kto prijíma mňa, nie mňa prijíma, ale toho, ktorý ma poslal" (Mk 9,37). Keď hovoríme o tom, čo koná Otec, vieme, že to koná i Syn i Duch Svätý. Vieme, že Syn nechce v čomsi prevýšiť Otca. A Duch Svätý chce len to, čo chce Syn.
Zo života Pána Ježiša vieme, že si nikdy nepotrpel na ľudskej sláve, poctách, moci, ktorú mu ľudia z času na čas chceli prejaviť. Spomeňme si, keď nasýtil hladných na púšti, keď ho chceli spraviť kráľom. Ježiš sa vždy po vykonaní zázraku odoberie do ticha a tam, v rozhovore s Otcom, prežije ten úkon lásky, ktorý prejavil človeku. O Pánu Ježišovi môžeme právom povedať, že bol tichý a pokorný srdcom. Diabol ho chcel pokúšať, keď sa na púšti modlil štyridsať dní. Tam vidíme jasné poučenie v slovách Pána Ježiša adresované pokušiteľovi: „Odíď, satan...!" (Mt 4,10).
To neznamená, že medzi nami nemá vládnuť súťaženie. Áno, má, a to aj v oblasti svätosti. Nesmie sa však diať v duchu pýchy či povyšovania sa nad iných. Musí sa diať v duchu lásky.
Krásny príklad máme v životopise arského farára Jána Vianneyho. Keď bol vysvätený na kňaza, začas žil na fare s kňazom, s ktorým viedli akúsi súťaž, kto viac bude milovať Boha. Takéto správanie je nielen prípustné, ale sa aj doporučuje. Rásť v láske, a nie v pýche.
Apoštoli pochopili, že musia ešte mnoho pracovať na svojom zdokonaľovaní. Áno, pud sebazáchovy nás často ženie na prvé miesto. Svet bez Boha chce všetko tu na zemi. Chce nebo na zemi. My veriaci však vieme, že náš život tu na zemi je len medzistanicou na ceste do večnosti. Veď to nám vysvetlil i Pán Ježiš, keď prišiel na tento svet, aby zomrel za naše hriechy a otvoril nám bránu, ktorú sme si hriechom zatvorili.
Toto evanjelium nám dáva teda návod, ako dosiahnuť prvenstvo. Ježiš hovorí o svojom umučení a apoštoli sa hádajú, kto bude v Božom kráľovstve prvý. Ježiš vie, že apoštoli túžia po lepších miestach, ale v Božom kráľovstve je to naopak. Prvým tam bude ten, kto na zemi bol posledný, kto dokáže na seba zabudnúť a dá čo najviac svojim blížnym. A toto si uvedomme zvlášť dnes. Niektorými opovrhuje naša spoločnosť. A predsa, koľkí z vás, starších sa modlíte za svoje deti, vnúčatá, za pokoj vo svete. Zabúdate na seba, pomáhate, ako vám sily stačia, a nemajú často pre vás milého slova, ocenenia, povzbudenia a lásky.... Nečakajte preto na toto a robte vo vedomí, aj keď je to ťažké, Boh všetko vidí a on spravodlivo odmení všetko vaše počínanie.
Pre vieru možno i vás, mladých, odstrkujú. Hovoria, že si nezaslúžite, aby ste študovali, a tak rozvíjali svoj talent. Zostaňte však verní učeniu Krista, rozvíjajte svoj talent, nadanie a naďalej dôverujte Bohu! Boh odmení i to, čo ste vykonali z lásky pre neho.
V športe platí aj takáto zásada, že zvíťazil každý, kto sa pretekov zúčastnil. Tým viac to platí v oblasti viery. Tu totiž víťazný veniec dá Boh každému, kto sa rozhodne ísť za ním. Zvíťaziť môže každý. Nikto nie je vylúčený, ak sa sám nevzdá.
Bežme teda vo svojom živote za cieľom, ktorý nás čaká, ktorý nás volá a tým cieľom je náš Ježiš! Amen.