Meditácia na 05.03.2012
Meditácie Ľubomíra Stančeka
Pondelok po 2. pôstnej nedeli | Lk 6,36-38
Ježiš povedal svojim učeníkom: „Buďte milosrdní, ako je milosrdný váš Otec! Nesúďte a nebudete súdení. Neodsudzujte a nebudete odsúdení!
Odpúšťajte a odpustí sa vám. Dávajte a dajú vám: mieru dobrú, natlačenú, natrasenú, vrchovatú vám dajú do lona.
Lebo akou mierou budete merať vy, takou sa nameria aj vám."
Odpúšťaj a odpustí sa ti
Asi niet medzi nami človeka, ktorý by nemal v živote hnevníka. Už možno ako deti sme mali takúto skúsenosť. Kamarát alebo spolužiak sa na nás nahneval. Vyhýbal sa nám a možno sa vôbec nechcel s nami rozprávať. Koľkým z nás sa táto skúsenosť opakovala aj neskôr. Možno aj práve dnes sme prišli do chrámu s ťažkým srdcom na svojho blížneho.
Ale pozor! Ježiš nám dnes hovorí: „Odpúšťajte a odpustí sa vám" (Lk 6, 37b).
Ježiš hovorí vo svojej reči veľmi otvorene: „Odpúšťajte a odpustí sa vám." Toto odpúšťanie však nemá byť len preto, aby mohlo byť človeku na konci jeho života tiež odpustené.
Traduje sa, že sa raz v Anglicku zišla skupina teológov a hodiny diskutovala o tom, ako sa vlastne (ak vôbec) kresťanstvo vo svojej podstate líši od iných náboženstiev, čo z kresťanského učenia nemá v iných náboženstvách paralelu... Nemohli nájsť odpoveď, až konečne s oneskorením dorazil známy mysliteľ C. S. Lewis a na otázku bez zaváhania povedal: „To je jednoduché. Odpustenie hriechov." No nielen však odpustenie hriechov zo strany Boha, ale aj odpustenie previnenia medzi ľuďmi navzájom. Je potrebné odpustiť aj neúmyselné zranenia.
Odpustite si navzájom, lebo ťažko sa žije v napätí s pocitom neodpustenia. Určite mi dáte za pravdu, že človek, ktorý nedokáže odpustiť, je istým spôsobom otrokom toho druhého. Keď nosíme v sebe neodpustenie, nevieme sa na nič sústrediť, sme nervózni, doslova nemožní. Snažíme sa vyhnúť tomu druhému a neželáme mu nič dobré. No, je to však správne? Určite nie. Preto skúsme si v tejto chvíli predstaviť človeka, ktorému nedokážeme odpustiť. Ktorého nemôžeme zniesť a ktorý, keby čokoľvek urobil, nám lezie na nervy. Predstavme si ho a žehnajme ho v duchu. Často ho v duchu žehnajme a modlime sa za neho. Modlime sa za odpustenie.
Lebo odpustenie je zázračný zmizík, ktorý spôsobí to, že zmaže všetko, čo sa stalo. Bolesť možno zostane, neschopnosť stretnúť človeka takisto, ale priať inému dobro, modliť sa za neho, žehnať mu, snažiť sa ho milovať - toto všetko smeruje k odpusteniu.
Je veľmi smutné, keď sa v rodine rodičia s deťmi alebo súrodenci navzájom nerozprávajú. Preto si dnes uvedomme, že len niekoľko rokov sme na tejto Zemi spolu. Možno už len pár dní a už nikdy nebudeme môcť tomu druhému povedať: „Prosím ťa, prepáč, odpusti mi."
Preto, prosme si pri tejto sv. omši silu a odvahu - aby sme vždy dokázali tomu druhému odpustiť čím skôr. Amen