Meditácia na 04.04.2012
Meditácie Ľubomíra Stančeka
Streda Veľkého týždňa | Mt 26, 14 - 25
Jeden z Dvanástich volal sa Judáš Iškariotský odišiel k veľkňazom a vyzvedal sa: „Čo mi dáte a ja vám ho vydám?" Oni mu určili tridsať strieborných. A od tej chvíle hľadal príležitosť vydať ho. V prvý deň sviatkov Nekvasených chlebov prišli k Ježišovi učeníci a pýtali sa ho: „Kde ti máme pripraviť veľkonočnú večeru?"
On povedal: „Choďte do mesta k istému človekovi a povedzte mu: Učiteľ odkazuje: Môj čas je blízko, u teba budem jesť so svojimi učeníkmi veľkonočného baránka." Učeníci urobili, ako im Ježiš rozkázal, a pripravili veľkonočného baránka. Keď sa zvečerilo, zasadol s Dvanástimi za stôl. A keď jedli, povedal: „Veru, hovorím vám: Jeden z vás ma zradí." Veľmi osmutneli a začali sa ho jeden po druhom vypytovať: „Som to ja, Pane?" On odpovedal: „Kto so mnou namáča ruku v mise, ten ma zradí. Syn človeka síce ide, ako je o ňom napísané, ale beda človekovi, ktorý zrádza Syna človeka! Pre toho človeka by bolo lepšie, keby sa nebol narodil." Aj jeho zradca Judáš sa opýtal: „Som to azda ja, Rabbi?" Odpovedal mu: „Sám si to povedal."
Beda tomu, kto zrádza Syna človeka!
Kto vo svojom živote prežil sklamanie a zradu, vie, že je to záležitosť bolestná. Vtedy človeka nemusí bolieť telo, a cíti bolesť duše, ktorá je oveľa ťažšia ako bolesť tela. Zrada priateľa, zrada rodičov, zrada životného partnera, zrada Krista, svojej viery, svojho náboženstva. Človek sa dopúšťa zrady, ktorá ho nikdy neurobí šťastným. Vidíme to i v prípade Judáša. Odchádza z večeradla k veľkňazom a hovorí: „Čo mi dáte a ja vám ho vydám?" (Mt 26,15).
Ešte mu snáď ani nohy poriadne neuschli, ktoré mu Kristus na začiatku večere umyl ako nejaký sluha, ešte v ústach cíti veľkonočného baránka a horkú zelinu, ešte mu znejú v ušiach Kristove slová: „Dal som vám príklad, aby ste aj vy robili, ako som ja urobil vám" (Jn 13,15) a Judáš prichádza, aby zradil svojho Majstra. Slová Krista pri Poslednej večeri: „... beda človekovi, ktorý zradí Syna človeka" (Mt 26,24) sú hrozné. Chápeme ich vysvetlenie, ktoré podáva sám Kristus: Pre takého človeka by bolo lepšie, keby sa nebol narodil. Judáš nemal žiadnej príčiny sťažovať sa na Ježiša. Ježiš si ho vybral za svojho učeníka a už vtedy vedel, že ho Judáš zradí. Ježiš však ponecháva Judášovi rozum a slobodnú vôľu. Ježiš nechá Judáša, aby sa sám rozhodol. A Judáš sa nevie ovládať, podujme sa na to, čo malo ukončiť Ježišovo poslanie a uskutočniť jeho cieľ tu na zemi, aby Kristus zomrel za naše hriechy, a tak nás vykúpil. Judáš však toto robí pod vplyvom hriechu.
Aj nás si Ježiš vybral za svojich učeníkov. Povolal si nás ako priateľov. Často nám preukazuje svoju lásku. Vidíme jeho skutky a počujeme slová. Všetko je plné lásky. Kristus nás však neťahá za sebou násilím. Aj nás obdaril rozumom a slobodnou vôľou. Aj o nás Kristus vie, ako sa rozhodneme. Toto rozhodnutie je však v našich rukách. Sme obdarení slobodou a rozumom. Toto rozhodne o našom večnom živote, alebo o našom zatratení. Evanjelium nám ako vážne varovanie hovorí: „Beda človekovi, ktorý zrádza Syna človeka!" (Mt 26,24).Vážne slová, ktoré nás nesmú nechať spať v našom hriechu. Pre Judáša to boli peniaze, čo rozhodli o týchto Ježišových slovách, u nás to môžu byť tiež peniaze, ale i postavenie, kariéra, pohodlie, sebectvo a podobne.
Slovo "beda" však musíme počuť, musíme sa spamätať, musíme sa vrátiť, musíme opustiť, musíme nastúpiť inú cestu, iný spôsob života, pretože ináč to skončí len v náš neprospech. Uvedomme si, že zrada veľmi bolí. A čím je láska silnejšia, tým viac zrada lásky bolí. Ježiš nás predsa miloval nadovšetko.
Keď zrovnáme Petra s Judášom a hľadáme pre seba správnu cestu, pretože sme všetci slabí, máme prijať Petrov postoj, ktorý oľutoval svoj hriech. Peter sa vracia k Ježišovi a prosí o odpustenie. Judáš sa odvracia od milosrdenstva Krista, pohŕda Ježišom a chce byť sám i so svojím hriechom. To je zúfalstvo, a to nechceme. Musíme si uvedomiť moc zla. To znamená, že nesmieme zostať so svojím hriechom sami, musíme ísť s ním k Ježišovi a spojiť sa s jeho milosrdenstvom. Spomeňme si na kajúceho lotra na kríži. To je pre nás v tomto čase, keď si pripomíname umučenie a smrť Pána Ježiša, veľký dôkaz lásky Pána Ježiša k nám hriešnikom.
Áno, sklamaní môže byť mnoho a v rôznych vzťahoch. Najhoršie a najnebezpečnejšie môže byť naše sklamanie Krista, keď po spáchaní hriechu nechceme nájsť cestu späť k jeho milosrdenstvu. Amen.