Meditácia na 14.05.2012
Meditácie Ľubomíra Stančeka
Pondelok po 6. veľkonočnej nedeli | Jn 15, 9 - 17
Ježiš povedal svojim učeníkom: „Ako mňa miluje Otec, tak ja milujem vás. Ostaňte v mojej láske! Ak budete zachovávať moje prikázania, ostanete v mojej láske, ako ja zachovávam prikázania svojho Otca a ostávam v jeho láske. Toto som vám povedal, aby vo vás bola moja radosť a aby vaša radosť bola úplná. Toto je moje prikázanie: Aby ste sa milovali navzájom, ako som ja miloval vás. Nik nemá väčšiu lásku ako ten, kto položí svoj život za svojich priateľov. Vy ste moji priatelia, ak robíte, čo vám prikazujem. Už vás nenazývam sluhami, lebo sluha nevie čo robí jeho Pán. Nazval som vás priateľmi, pretože som vám oznámil všetko, čo som počul od svojho Otca. Nie vy ste si vyvolili mňa, ale ja som si vyvolil vás a ustanovil som vás, aby ste išli a prinášali ovocie a aby vaše ovocie zostalo; aby vám Otec dal všetko, o čo ho budete prosiť v mojom mene. Toto vám prikazujem: Aby ste sa milovali navzájom."
Byť priateľ Ježiša
Každý z nás bol vychovávaný v rodinnom spoločenstve alebo v sociálnych domovoch. A tak každý jeden z nás bol povinný, zachovávať isté pravidlá, či domové predpisy, ktorý nariaďovali. Všetci sme sa museli podriadiť istému poriadku - priam museli sme ten poriadok zachovávať.
Ježiš dnes každého jedného z nás, vyzýva: „Ostaňte v mojej láske. Toto som vám povedal, aby vo vás bola moja radosť a aby vaša radosť bola úplná." (Jn 15,10n). V slove ostať, by sme mohli povedať, že Ježiš ako keby nám prízvukoval: podriaďte sa.
Dnes je veľmi pekne vidno, ako nás Ježiš vyzýva, aby sme ostali v jeho láske. Ježiš už jasne naznačuje učeníkom svoj odchod - cez smrť ide k Otcovi. Ježiš nám išiel pripraviť cestu. Veď, on sám je Cestou k Otcovi, ale je aj Cestou a Životom. Božia pravda teda nie je nejakým učením, ale je osobou. Každý jednotlivec pochopí túto pravdu v tej miere, v akej sa ňou dá uchvátiť a pretvárať.
Skutočnosť radosti, ktorú chce Ježiš vliať do našich sŕdc, by mala byť dôvera v jeho láske. Táto dôvera nás pobadá k tomu, že máme tu toho, ktorý položil svoj život na kríži, oslobodil nás od hriechu a preniesol nás do svojho svetla. Ježiš nám chce ukázať, že radosť je dar, ktorý živo pociťujeme v okamihoch naplnenia jeho milosťou. Každý z nás si musíme uvedomiť, že nedokážeme žiť bez Boha a jeho príkazov. Ježiš dnes chce, aby sme sa zachovávaním jeho prikázaní úplne oddali jemu.
Matka Tereza nás vo svojich slovách vyzýva: „Radosť musí byť základnou črtou nášho života. Možno nebudeme mať čo dať, ale vždy budeme schopní darovať radosť, čo prúdi zo srdca, ktoré miluje Boha. Radosť je vždy nákazlivá. Vždy, keď pôjdete ku chorým, buďte plní radosti".
Tak aj my, ak plníme Ježišove príkazy, prežívame radosť, pokoj a môžeme povedať, tak ako povedal sv. Augustín: „Verím, komu som uveril." Ježiš chce darovať každému z nás jeho lásku, ale je zaiste jasné, že chce, aby sme splnili jeho požiadavku - zachovať to, čo nám prikázal. Mnohokrát aj my chceme niečo získať, ale bez podmienky, bez toho aby sme nemuseli niečo vykonať. Pozrime sa na Ježiša: on musel zachovávať to, čo mu prikázal Boh. Aj on bol `poddaný` Bohu. Iba ten, kto ostane v Bohu, bude naplnený radosťou.
Každý deň by sme si mali položiť otázku: „Splnil som všetko to, čo odo mňa Boh chcel? Zachoval som jeho prikázania?" Je potrebné, aby sme sa obracali každý deň na Pána s prosbou o pomoc, aby sme pamätali na jeho príkazy. Ježiš Kristus k nám ľuďom zostúpil z nebies, nechal sa uväzniť a odsúdiť na smrť preto, aby sme my mohli byť oslobodení od hriechov a vín. Ježiš od nás chce radikálne rozhodnutie. Aj apoštoli mnohokrát stáli pred otázkou rozhodnutia. Boli to oni, ktorí robili prvé vážne rozhodnutia pre budúcnosť Cirkvi. Veď, nik nemá väčšiu lásku ako ten, ktorý ma poslal. Áno, iba Boh je ten, ktorý je najväčší priateľ všetkých nás. Je potrebné, aby sme mu dôverovali a obracali sa na neho vo svojich slabostiach a iba tak v našich srdciach vzrastie vedomie o jeho vernosti a toto poznanie nás zmení.
Istá matka, ktorá mala početnú rodinu, musela sa dať vyfotografovať. Tvárila sa veľmi slávnostne. Fotografista jej však povedal: „Ráčte sa usmievať." Matka sa o to pokúsila. Fotografista však stále opakuje: „Netvárte sa prísno a smutno, ako keby vám horel dom." A keďže sa usilovala tváriť príjemnejšie, fotografista dodal: „Nemyslite na svoje domáce starosti, lež na česť a blaho, že ste matkou rodiny. Pomyslite si na odmenu, ktorú vám raz Boh dá."
Cvak! A hotovo. „Ďakujem vám!" Keď videla fotografiu, zvolala: „Ale veď som tuná mladšia o 10 rokov!" „Vôbec nie, máte však radostný výzor, aký by ste mali mať stále, pretože máte k tomu všetky dôvody." Tieto slová utkveli v mysli statočnej dámy. Opakovali sa jej každý deň - ráno a večer, keď pracovala a keď odpočívala. O niekoľko dní na to, povedal jej manžel: „Zdá sa mi, že si každý deň mladšia. Užívaš niečo, alebo si našla nejaké `želiezko`?" Muž mal pravdu - veselosť matky je zdrojom ozajstného rodinného blaha.
K tomu môžeme my dodať, že ísť za Kristom a ostať v jeho láske je: byť tým najšťastnejším človekom. Iba ten človek, ktorý denne zakúša Kristovu lásku, môže o tom podávať svedectvo života.
Pane Ježišu, naplň naše vnútro tvojim pokojom a daj nám navždy zachovávať tvoje príkazy. Naplň naše srdce láskou, aby sme mohli rozdávať tvoju radosť všetkým ľuďom okolo nás. Amen.