Meditácia na 18.05.2012
Meditácie Ľubomíra Stančeka
Piatok po 6. veľkonočnej nedeli | Jn 16, 20 - 23a
Ježiš povedal svojim učeníkom: „Veru, veru, hovorím vám: Vy budete plakať a nariekať, a svet sa bude radovať. Budete žialiť, ale váš smútok sa premení na radosť. Keď žena rodí, je skľúčená, lebo prišla jej hodina. No len čo porodí dieťa, už nemyslí na bolesti pre radosť, že prišiel na svet človek. Aj vy ste teraz smutní; ale zasa vás uvidím a vaše srdce sa bude radovať. A vašu radosť vám nik nevezme. V ten deň sa ma už nebudete na nič opytovať."
Radujme sa, že patríme Kristovi
Pripomenuli sme si sviatok Nanebovstúpenie Pána Ježiša. Štyridsať dní sa svojim učeníkom, ale i ďalším bratom a sestrám zjavoval a dopĺňal svoje učenie, ktoré pred svojím umučením tri roky učil apoštolov a zástupy. Pri počúvaní Ježišových slov často horeli srdcia apoštolov. Tešili sa, že Ježiš im bol spoločníkom, a preto sa nečudujme, keď sa im Ježiš svojím odchodom k Otcovi stratil z očí, že do ich sŕdc sa na chvíľu dostalo trocha strachu. Preto im Ježiš už počas stretnutí na zemi povedal slová povzbudenia a útechy:
„Veru, veru, hovorím vám: Vy budete plakať a nariekať, a svet sa bude radovať. Budete žialiť, ale váš smútok sa premení na radosť" (Jn 16,20).
Zármutok Ježišových učeníkov nad odchodom Ježiša sa zmení na radosť pôsobením Ducha Svätého, ktorý im cez vieru dá spoznať, že telesná neprítomnosť Ježiša je nahradená jeho tajomnou prítomnosťou vo Sviatosti oltárnej, v jeho slove, a to znamená vždy a všade, kde sa bude čítať a vysvetľovať jeho učenie, ale i v spoločenstve veriacich, čo prijali krst: „Lebo kde sú dvaja alebo traja zhromaždení v mojom mene, tam som ja medzi nimi" (Mt 18,20).
Smútok a opustenosť apoštolov trvali len krátko. Kedysi im Ježiš povedal, že chvíľu ho neuvidia. Myslel tým na svoju smrť. Potom ho znova uvidia a myslel tým na čas po svojom zmŕtvychvstaní do svojho nanebovstúpenia. Takéto časové údaje - ešte chvíľu - môžeme chápať aj vo vzťahu k novej Cirkvi, kedy v nej Pán Ježiš bude prítomný pod tajomnými spôsobmi až do svojho druhého príchodu na tento svet. Apoštoli sa neopovážili spýtať Pána Ježiša na to, čo znamená „ešte chvíľku".
U mnohých ľudí i dnes je to aktuálny problém. Snažia sa zisťovať, počítať, špekulujú okolo druhého príchodu Pána Ježiša na svet. Pán Ježiš predsa povedal, že o tomto dni kedy príde, nevedia ani anjeli, ani Panna Mária. Problém, či Pán Ježiš odišiel definitívne, nás netrápi, pretože o prítomnosti Pána Ježiša medzi nami sme presvedčení učením Cirkvi. Ježiš je stále prítomný medzi nami. Stačí, ak správne pochopíme účasť na svätej omši. Prijať učenie Cirkvi o sviatostiach, ale i postupovať pri čítaní Svätého písma v úmysle Cirkvi.
Postup, ako sa smútok apoštolov rýchlo zmení na radosť, prirovnáva Pán Ježiš k rodiacej žene. Keď je dieťa už na svete, žena rýchlo zabúda na bolesti, ktoré musela znášať. Materinská láska vysoko prevýši všetky bolesti. Tak je to aj s apoštolmi, ktorí rýchlo zabudnú na smútok, keď sa presvedčia, že Ježiš žije a tvorí s nimi jedno spoločenstvo. Už nie sú z nich ustráchaní, neistí apoštoli, ale po prijatí Ducha Svätého sa stávajú novými ľuďmi.
Aj nás sa chytá zármutok, keď nevidíme Pána Ježiša a býva to ešte ťažšie, keď na nás dopadnú vnútorné nepokoje, neistota, suchopárnosť, ako aj modlitby bez akejsi radosti, sv. prijímanie bez pocitu obohatenia. Sú to teda tie chvíle stretnutia s Ježišom, kedy ho necítime a zdá sa nám byť ďaleko. V takýchto ťažkých okamihoch života si uvedomme, že musíme mať dôveru a odvahu. Dobre je v takejto chvíli mať blízko seba duchovného vodcu, najlepšie spovedníka a dať sa ním viesť, prípadne i sami si máme uvedomiť, že aj keď necítime radosť z prítomnosti Pána Ježiša, on je predsa tu.
Poučením nám môže byť udalosť zo života sv. Terezky, ktorá sa často stavala do úlohy loptičky. Ponúkla sa Pánu Ježišovi, že keď sa bude chcieť s ňou pohrať, ona čaká na túto chvíľu. Ale keď ju aj odloží do kúta ako nepotrebnú, bude čakať, že príde okamih, keď si ju znova zoberie do svojich rúk. Táto svätica musela v živote mnoho prežiť aj napriek tomu, že umrela mladá.
Raz sa po takej ťažkej skúške, keď niekoľko týždňov nemala radosti zo stretávania sa s Pánom Ježišom a sťažovala sa mu na to, kde bol cez celú tú dobu, dostala v srdci odpoveď: "Terezka, bol som v tvojom srdci. A veľmi som sa tešil, že si ma hľadala. Mal som z teba radosť."
To znamená, bratia a sestry, že sa nemusíme strachovať po odchode Pána Ježiša. On je medzi nami stále prítomný, aj keď ho naše oči nevidia. On je tu. Chce, aby sme mu ostali verní aj v ťažkostiach.
Skončilo sa štyridsať dní trvajúce obdobie, keď sa stretávali apoštoli so zmŕtvychvstalým Kristom. Teraz prežívame čas, keď sa pripravujeme na prijatie Ducha Svätého, ktorý svojou silou pokračuje v diele Syna Božieho. Amen.