Meditácia na 13.06.2012
Meditácie Ľubomíra Stančeka
Streda 10. týždňa v Cezročnom období | Mt 5, 17 - 19
Ježiš povedal svojim učeníkom: „Nemyslite si, že som prišiel zrušiť Zákon alebo Prorokov; neprišiel som ich zrušiť, ale naplniť. Veru, hovorím vám: Kým sa nepominie nebo a zem, nepominie sa ani jediné písmeno, ani jediná čiarka zo Zákona, kým sa všetko nesplní. Kto by teda zrušil jediné z týchto prikázaní, čo aj najmenšie, a tak by učil ľudí, bude v nebeskom kráľovstve najmenší. Ale kto ich zachová a tak bude aj učiť, ten bude v nebeskom kráľovstve veľký."
Som spravodlivý kresťan podľa Ježiša?
Bratia a sestry, možno ste sa v živote stretli s podobným príbehom, ktorý mi rozprávala jedna staršia pani. Hovorí: "Boli sme dvaja súrodenci. Ja a brat. Prednedávnom, keď nám naša už stará mamička ťažko ochorela, ani sa neukázal pri jej posteli. A keď zomrela, ešte si pýtal aj polovicu z podpory, čo som dostala na pohreb. Povedzte, kde je tá spravodlivosť?"
Človek čaká od ľudí spravodlivosť. Niekedy sa jej ani nedočká. Položme si pár otázok:
Akú spravodlivosť čakám ja od ľudí?
Akú spravodlivosť sám dodržiavam?
Akú spravodlivosť nám ukázal náš Pán?
Ak sa nám podarí odpovedať na tretiu otázku, ak sa nám podarí prijať na ňu aj odpoveď, tak nemusíme odpovedať na prvé dve. Teda, akú spravodlivosť nám ukázal Pán? Všetky spravodlivé nariadenia by mali byť ukotvené v zákone. A zaiste neušli vašej pozornosti slová žalmu: „Blažený človek, čo v Pána skladá dôveru..." (Ž 40,5). Spomínaný zákon sme počuli pred dvoma týždňami v ôsmich blahoslavenstvách. A že to Pán Ježiš myslí vážne, o tom svedčia aj dnešné slová: „Ak vaša spravodlivosť nebude väčšia ako spravodlivosť zákonníkov a farizejov, nevojdete do nebeského kráľovstva" (Mt 5,20). Aká je Kristova spravodlivosť? Je možné usvedčiť farizejov a zákonníkov z nespravodlivosti? Tých, ktorí dávali desiatky z kôpru, mäty? Tých, ktorí sa denne modlili, ktorí chodili do chrámu, tých, ktorí dodržiavali pôst, ktorí nekradli...? Čo to vlastne chce ešte Ježiš od nás? Nestačilo by mu, keby sme boli tak spravodliví ako farizeji? Kresťania majú byť nasledovníkmi Krista, nie nasledovníkmi farizejov. Ak by sa Ježiš bol správal podľa spravodlivosti farizejov a zákonníkov, tak svet, ľudia, my, tak každý z nás by sme boli trestaní za hocijakú maličkosť. A kto by chcel prísť do takého kráľovstva? Kto by chcel takého šéfa?
V čom je rozdiel medzi spravodlivosťou farizejov a spravodlivosťou Ježiša? Spravodlivosť farizejov môžeme prirovnať ku dvom rukám. Obidve s výstražne zdvihnutým prstom. Boli to skôr dve trestajúce ruky. Ale Ježišove ruky, Ježišove dlane nám hovoria: „Poďte ku mne všetci, ktorí sa namáhate a ste unavení a ja vás posilním" (Mt 11,2). Ježišove roztvorené ruky vravia: „Milosrdenstvo chcem, a nie obetu" (Mt 9,13). Ježišova otvorená náruč sa nám ponúka: „Vezmite na seba moje jarmo a učte sa odo mňa, lebo som tichý a pokorný srdcom a nájdete odpočinok pre svoje duše" (Mt 11,29). A my vieme, že Ježišove dlane, Ježišove ruky vytvárajú otvorenú náruč a v jej strede je prebodnuté srdce. A kto z farizejov si nechal prebodnúť srdce? Spravodlivosť farizejov a zákonníkov nemala ducha, ducha lásky, ale oko za oko... Avšak pozor! Pán nezjemňuje Zákon, to nie, ba skôr naopak, veď on hovorí ešte prísnejšie: „Ak vaša spravodlivosť nebude väčšia ako spravodlivosť zákonníkov a farizejov..." (Mt 5,20). Či to nie sú prísnejšie slová?
Čo je vlastne spravodlivosť? V knihe Dozrievaš v láske Sulivan cituje: "Jej základom a tiež základom dobrého, krásneho a spravodlivého života vôbec je pravda. Ale pravda, ktorá nie je zohriata teplom srdca, je pravda zradená!" (str. 119). Vieme, že energia srdca, ak to tak môžem nazvať, je láska. Preto hovorí Svätý Otec v bl. pamäti Pius X. v encyklike Onadragesimoanno: "Tak ako spravodlivosť nenahradí lásku, ani láska nemôže nahradiť spravodlivosť, lebo spravodlivosť sa rodí v mozgu a láska v srdci, lebo myšlienka sa objaví v mozgu, ale myseľ v srdci!" V tom je rozdiel, že Ježiš nás pozýva do náručia lásky, a nie pod ruku zákona, ktorá nám naháňa strach. Dobre, poviete si, ale ako to súvisí snaším životom? My sa voláme kresťania. Vyznávame, že sme kresťania. My predsa sme kresťania! Ale žijeme aj ako kresťania?! Povedali sme si, že Kristova spravodlivosť je láskavá, odpúšťajúca. Spravodlivosť farizejov a zákonníkov je zámenná - oko za oko. Ktorej sa v živote viacej pridržiavame? Ak sa nám napríklad snaží ktosi „podraziť nohu", koľkokrát sme mu odpustili, alebo koľkokrát sme sa mu za to podľa „spravodlivosti" snažili podraziť - obidve nohy?! Spravodlivosť farizejov nepozná odpustenie. Spravodlivosť Ježišova je pretkaná milosrdenstvom, odpúšťaním. Spravodlivosť farizejov je založená na vzťahu sudcu a obžalovaného. Spravodlivosť Ježišova na vzťahu lásky. A k tomu nám svätý Pavol ukazuje cestu: „Čo by som hovoril jazykmi ľudskými a anjelskými, a lásky by som nemal, bol by som ako cvendžiaci kov a zuniaci cimbal" (1 Kor 13,1). Teraz už rozumieme, teraz už chápeme a teraz Pánove slová prijmime a odteraz ich žime.
Tak ako sa to podarilo istej pani, ktorá mala susedku a tá bola voči nej naoko srdečná, ale viackrát ju ohovorila pred inými. Keď sa dopočula na seba klebety, v prvej chvíli sa chcela rozbehnúť a poriadne jej vynadať, potom sa však upokojila. O niekoľko dní sa stretla s priateľkou svojej susedky. Prihovorí sa jej a vraví: "K čomusi sa vám priznám. Bývam vedľa pani XY a musím vám povedať, že je to veľmi milá pani a ozaj dobrá suseda. Ani neviete, aká som rada, že bývam vedľa nej. Pokladám si za veľké šťastie byť jej susedkou, ba viac, byť jej priateľkou." O niekoľko dní susedka-osočovateľka sa predstavila našej pani a takto sa jej prihovorí: "Chcela by som byť ozaj vašou dobrou susedkou, vašou priateľkou. Azda som nebola vždy taká dobrá voči vám, ako to o mne rozprávate. Odpustíte mi a odteraz, odteraz buďme dobrými priateľkami." A o starej klebete nepadlo ani slovo. A oni dve sa stali veľkými priateľkami. (Radostné posolstvo, rok A, str. 138) Ej, to bol ale ťah, to sa jej podarilo! Skutočne, ale čo tam bolo zvláštne? Zvláštne bolo to, že musela naša pani čosi prehltnúť, ale to premenila na chlieb lásky. Tajomstvo bolo v tom, že vedela odpustiť z lásky.
Bratia a sestry, skúsme, odvážme sa byť voči iným ľuďom milosrdnejší, láskavejší, ohľaduplnejší. Potom aj my môžeme dúfať, túžiť, ba mať skoro istotu, že Boh bude i voči nám milosrdný, ako to spomína istý Bruckberger v knihe Dozrievaš v láske, kde hovorí: "Dúfam, že pri poslednom súde bude Boh voči mne nespravodlivý. áno, nespravodlivý, ako môže byť len ten, kto miluje." (str. 124). Pane, aká je krásna tvoja spravodlivosť! Aké sú krásne tvoje slová, ktoré nás učia žiť, ktoré nás učia odpúšťať, ktoré sú našou záchranou, ktoré sú naším šťastím. Kiež by sme, bratia a sestry, nájdenú Ježišovu spravodlivosť ponúkli našim rodinám. Potom nebudeme počuť o našich rodinách, že by sa deti nemohli dohodnúť, zniesť a odpustiť si ani pri smrteľnej posteli svojich vlastných rodičov. Nie, nebudeme to počuť, lebo do našich rodín zavíta Kristus. Kristus so svojou milosrdnou spravodlivosťou, spravodlivosťou otvorenej náruče a spravodlivosťou lásky. Amen.