Meditácia na 20.07.2012
Meditácie Ľubomíra Stančeka
Piatok 15. týždňa v Cezročnom období | Mt 12, 1 - 8
V tom čase išiel Ježiš v sobotu cez obilné pole. Jeho učeníci boli hladní a začali trhať klasy a jesť. Keď to videli farizeji, povedali mu: „Pozri, tvoji učeníci robia, čo neslobodno robiť v sobotu." On im povedal: „Nečítali ste, čo urobil Dávid, keď bol hladný on i jeho družina? Ako vošiel do Božieho domu a jedol obetované chleby, ktoré nesmel jesť ani on ani tí, čo boli s ním, ale iba kňazi? A v Zákone ste nečítali, že kňazi v sobotu porušujú v chráme sobotu, a predsa sú bez viny? No hovorím vám: Tu je niekto väčší než chrám. Keby ste vedeli, čo to znamená: ‚Milosrdenstvo chcem, a nie obetu,` neboli by ste odsúdili nevinných. Syn človeka je pánom aj nad sobotou."
Sobota je pre človeka, a nie človek pre sobotu
Hneď na úvod si pripomeňme: Čo kedysi bola a je Židom sobota, to je pre kresťanov nedeľa. Zmysel nedele a chodenia do kostola je vyjadrením úcty k Najvyššiemu, že Boh človekovi nie je ľahostajný. Ďalej, nedeľa je na upevňovanie a rozvíjanie dobra a tiež na oddych, uvoľnenie napätia, ktoré je potrebné pre zdravie tela i duše. Keď človek načerpá silu pre prácu, nie je to na škodu práci samej. Človek si je vedomý, že ako kvetinky v záhrade treba pestovať, ošetrovať, aj dobro v človekovi treba rozvíjať a pestovať. Toto je všeobecne platný zákon, o ktorom nik nepochybuje. Aj keď človek v záhrade sadí, seje, okopáva, aj tak je tam dosť buriny. A to platí aj o rozvíjaní dobra v človekovi. Z faktu, že aj tí ľudia, ktorí chodia do kostola, a nie sú vždy vzorní, nevyplýva, že pestovanie dobra a úcty ku krásnym zásadám, ktoré sú základom krásnej spoločnosti, je zbytočné.
Príkaz z Pätora nás zaväzuje: „V nedeľu a v prikázaný sviatok zúčastniť sa na celej svätej omši."
Cirkev nariaďuje, aby sa veriaci, ak je to možné, zúčastňovali v nedeľu a v prikázaný sviatok na svätej omši. Obeta omše svätej je obnovenie Kristovej obety na kríži. Svätá Omša je nielen pripomienkou tejto obety a premenenia pri Poslednej večeri, ale je zároveň výzvou pre veriacich k obetiam pre dobro, k hrdinstvu v ťažkostiach, ktoré život navaľuje na človeka. Obeta pre dobro, aj keď o nej nik nevie, a ani sa nedozvie, nie je zbytočná, nie je stratená. Eucharistická hostina je výzvou pre veriacich, aby sa podelili so svojimi statkami, aby sa vzájomne rešpektovali, aby tvorili jednu rodinu, ktorej členovia sa neničia, ale prinášajú si radosti a navzájom si pomáhajú. Takto máme chápať aj účasť na svätej omši, ktorá má pokračovať v konkrétnom, všednom živote, v poctivej práci, v zmierení so susedmi a príbuznými, a to je najkrajším príspevkom pre skrášlenie života a je najkrajšou službou životu.
Čo bolo Ježišom dané pre sobotu, platí aj pre nedeľu. Nedeľa je pre človeka, a nie človek pre nedeľu. Niekedy sa stane, že ak človek chce predísť nesmiernym škodám, musí pracovať aj v nedeľu. To platí najmä pri zbere úrody, pri rôznych katastrofách. Práca v hoteloch, v doprave, v niektorých továrňach ak je nepretržitá, vtedy musí človek pracovať aj v nedeľu.
Avšak najnovšou módou je, že sa nedeľa a sviatok ignoruje. Takýto ľudia si neuvedomujú, že ignorovanie úcty k Pánu Bohu, k Božím zákonom a k Desatoru hospodárskej prosperite neprospieva, naopak, že hriechy a nesvedomitosť ju ničia. Pestovanie krásnych zásad poctivosti, svedomitosti, pravdovravnosti a krásne duševné kvality sú aj základom hospodárskej prosperity. Sú zárukou, že si ľudia jeden druhému nebudú kradnúť, klamať, aby sa výsledky lopotenia ľudskou zlobou nezničili. Dôvera nie je len náboženský a etický pojem, ale aj hospodársky. Lebo podnik, ktorý má dôveru, že výroba dobré výrobky, má aj miliónové zárobky. Ignorovanie, šliapanie Božích zákonov a prikázaní je prejavom krátkozrakosti človeka, lebo úcta k týmto zákonom chráni aj toho, kto sa im posmieva.
Istý biely kolonizátor sa vysmieval černošskému pohlavárovi, že sa učí katechizmus. "Keby nebolo tohto," hovorí černoch, "dávno by som ťa bol už zjedol." Niekedy sa vyslovuje názor, že v záujme náboženstva, aby si náboženstvo nepopudilo proti sebe mocných, treba mlčať ohľadom na krivdy, vykorisťovanie a utrpenie nevinných. Toto je však najväčšia zrada náboženstva, zrada Božej vôle, ktorá chráni všetkých ľudí a touto zradou najviac trpelo aj v minulosti.
Keď bol svätý Šebastián obžalovaný, že je kresťanom, dal si ho zavolať sám cisár Dioklecián a povedal mu:
"Cenil som si ťa ako priateľa, a ty sa mi takto odvďačuješ? Ty ma takto zrádzaš?"
Šebastián mu odpovedal: "Veľký cisár, nemáš vernejších služobníkov ako sú kresťania. Milujeme svoju vlasť a poslúchame nariadenia cisára. Avšak my veríme, že cisár nie je Boh. Boh je vyšší ako cisár a Božie zákony chránia všetkých ľudí, aj cisára."
Cisár Dioklecián tieto argumenty nechápal, lebo si myslel, že on je suverénny pán nad celou ríšou. Vyššieho pána neuznával. Zakrátko na základe tých istých princípov násilia, ktoré sám užíval, bol aj sám zavraždený.
Politika násilia, šliapania Božích zákonov vedie k záhube všetkých.
Úcta k Božím zákonom, ktoré chránia všetkých ľudí, je jedinou zárukou krajšej budúcnosti a pokoja pre všetkých ľudí na svete. Ale aj táto úcta sa nevytvorí sama, ale musí sa pestovať. Svedomitosť, úcta k spravodlivosti a k pravde, ktorá je základom dôvery medzi ľuďmi a národmi, musí sa tiež pestovať. Krása charakteru, bez ktorej krásna spoločnosť je nemysliteľná, musí sa tak isto pestovať. A to je ten krásny zmysel nedele.
Keď toto všetko ľudia bagatelizujú, nie sú jej hodné a utrpenie, ktoré z neúcty k Božím zákonom vyplýva, je len zaslúženým trestom. Ľudia si často tvoria vlastnú filozofiu, ktorá vyhovuje ich pohodliu, ale nepýtajú sa, či táto filozofia im prinesie požehnanie.
Duševná zdatnosť a obetavosť, ktorá je pre život človeka nesmierne dôležitá, sa nevytvorí sama. Práve preto obeta svätej omše je vhodnou školou pre pestovanie duševnej zdatnosti a obetavosti. Amen.