Meditácia na 20.08.2012
Meditácie Ľubomíra Stančeka
pondelok 20. týždňa v Cezročnom období | Mt 19, 16-22
Ktosi pristúpil k Ježišovi a pýtal sa ho: „Učiteľ, čo dobré mám robiť, aby som mal večný život?" On mu povedal: „Prečo sa ma pýtaš na dobré? Len jeden je dobrý. Ale ak chceš vojsť do života, zachovávaj prikázania." On sa ho opýtal: „Ktoré?" Ježiš odpovedal: „Nezabiješ! Nescudzoložíš! Nepokradneš! Nebudeš krivo svedčiť! Cti otca i matku a milovať budeš svojho blížneho ako seba samého!" Mladík mu povedal: „Toto všetko som zachovával, čo mi ešte chýba?" Ježiš mu vravel: „Ak chceš byť dokonalý, choď, predaj, čo máš, rozdaj chudobným a budeš mať poklad v nebi. Potom príď a nasleduj ma!" Keď mladík počul toto slovo, odišiel smutný, lebo mal veľký majetok.
Výzva k dokonalosti
Každý z nás, v návale vzrušujúcej nálady, sa pýta ako ten mladý človek: Čo dobré mám robiť? Za príležitosťou konať dobro sa netreba až tak rozhliadať.
Pán Ježiš poukazuje jednoducho na Božie prikázania, a to na tých päť, ktoré sa týkajú blížneho. Ak ich niekto bude chcieť dodržiavať, zohľadňujúc zvlášť ich pozitívny obsah, a teda nielen to, čo zakazujú, ale aj to, čo každé z nich prikazuje - bolo by už dosť vykonaného dobra. Ale nejde len o to, aby som bol dobrý. Dobrým, v bežnom slova zmysle, môže byť aj nekresťan. Dokonca deklarovaný nepriateľ kresťanskej etiky, ak chce byť ako tak dobrým, musí zachovať aspoň polovicu prikázaní. Preto ambiciózny kresťan, napriek tomu, že zachováva prikázania, sa pýta: Čo mi ešte chýba?
A Pán Ježiš prisvedčuje takýmto šľachetným ambíciám; dáva na vedomie, že len slabý a priemerný kresťan sa obmedzuje na morálku desiatich prikázaní. Kristus nás povoláva nie k priemernosti, ale jasne vyzýva k dokonalosti: Predaj, čo máš - to znamená: zbav sa svojich egoistických ambícií a nárokov, vzdaj sa svojich nadmerných požiadavok, zbav sa svojho zbytočného žiaľu, malodušných zranení, osloboď sa od zbytočných, ako často nebezpečných, naviazaní - a predovšetkým buď ochotný zbaviť sa všetkého, čo by ohrozovalo tvoje spasenie... Ktovie, možno Pán Ježiš ani nežiadal, aby ten milý mládenec skutočne všetko predal, možnože len chcel preveriť jeho ochotu zriekať sa pre nebeské kráľovstvo...
Nie sú ľahké tie zriekania. Mladý človek odišiel smutný. Ostal v hraniciach svojej priemernosti, svojej priemernej poctivosti; stačilo mu, že nezabíja a nekradne. A predsa osmutnel, a svojím smútkom vydal svedectvo, že ambiciózny človek sa zle cíti v priemernosti. Ale tu ide o niečo viac, než o dobrý pocit. Ak človek prekročí aspoň o jeden krok hranice priemernosti - tým samým už je spasený (J. Psicharis). Amen.