Meditácia na 21.08.2012
Meditácie Ľubomíra Stančeka
Utorok 20. týždňa v Cezročnom období | Mt 19, 23-30
Ježiš povedal svojim učeníkom: „Veru, hovorím vám: Bohatý ťažko vojde do nebeského kráľovstva. Ba hovorím vám: Ľahšie je ťave prejsť cez ucho ihly, ako boháčovi vojsť do Božieho kráľovstva." Keď to učeníci počuli, veľmi sa divili a hovorili: „Kto potom môže byť spasený?" Ježiš sa na nich zahľadel a povedal im: „Ľuďom je to nemožné, ale Bohu je všetko možné." Vtedy mu Peter povedal: „Pozri, my sme opustili všetko a išli sme za tebou. Čo z toho teda budeme mať?" Ježiš im povedal: „Veru, hovorím vám: Pri obnovení sveta, keď Syn človeka zasadne na trón svojej slávy, aj vy, čo ste išli za mnou, zasadnete na dvanásť trónov a budete súdiť dvanásť kmeňov Izraela. A každý, kto pre moje meno opustí domy alebo bratov a sestry alebo otca a matku alebo deti alebo polia, dostane stonásobne viac a bude dedičom večného života. A mnohí prví budú poslednými a poslední prvými."
Na čo nezabudnúť pri majetku?
Mať majetok, byť zabezpečený. Toto všetko je v dnešnej dobe veľmi potrebné. Je to určitá materiálna istota v živote každého jedného z nás, ktorá je síce potrebná, ale nie najdôležitejšia. Je to istota, do ktorej mnohokrát vkladáme celú svoju nádej, dôveru. Ale dokáže nás to urobiť skutočne šťastnými? Sme spokojní so svojím životom? Cítime sa istí?
Popri svojej honbe za majetkom mnohokrát zabúdame na seba, na svojich blížnych a v neposlednom rade aj na Boha. Nemáme na nič čas. Majetok sa nám
stal bohom. Úplne nám zatemnil rozum. No problém nie je v tom, že máme veľké majetky. Problém je v tom, že nevieme správne užívať tieto hodnotné dobrá, ktoré nám Boh dal. Skazia sa vždy vtedy, keď si z nich človek urobí predmet uctievania a podrobuje sa im. Tieto dary sa však môžu aj zušľachtiť, keď ich premeníme na nástroje konania dobra v kresťanskej úlohe spravodlivosti a lásky.
Materiálne dobrá samy osebe sú dobrami, ktoré majú prinášať úžitok nielen nám, ale celej spoločnosti, v ktorej žijeme. Človek môže mať za cieľ buď Boha, čo dosahuje aj skrze materiálne veci, ak ich používa ako prostriedok na dosiahnutie spásy, alebo si môže postaviť ako cieľ bohatstvá s mnohorakými túžbami po prepychu, pohodlí a vlastnení vecí, a tým sa vylučuje z pravej radosti z vlastnenia Boha.
V živote sú veci podstatné a menej podstatné alebo vedľajšie. Pre pasažierov Titanicu bolo podstatné vedieť, že loď sa potápa. Mnohí sa tomu najprv smiali a bezstarostne hrali ďalej karty. No o chvíľu sa im to stalo osudné. Zabudli na to, že sú na lodi.
Náš život je tiež ako jedna veľká loď, na ktorej nesmieme zabudnúť, že náš život má aj nejaké poslanie, cieľ. Naším cieľom má byť Kristus. Naňho treba zamerať celú svoju nádej a lásku. On je tou pravou hodnotou určujúcou celý náš život, pretože nijaká iná hodnota ju neprevyšuje a v nijakej inej hodnote, niet spásy.
Kto vkladá svoje srdce do pozemských dobier, prekazí si možnosť stretnúť sa s Pánom. Ježiš nám pripomína: „Nemôžete slúžiť aj Bohu, aj mamone" (Mt 6,24) Teda pravým cieľom človeka nemôže byť len vlastné obohacovanie sa a zhromažďovanie dobier. Viedlo by to k veľkému zúboženiu našej osoby. A možno aj k strate spásy. Miernosť vo vlastnení a užívaní dobier dodáva kresťanovi ľudskú i nadprirodzenú zrelosť.
Človek sa má posväcovať aj skrze užívanie týchto hmotných darov. Preto ďakujme Bohu za všetko to, čo nám dal, ale zároveň si vyprosujme aj dar milosť, aby sme vedeli správne užívať tieto hmotné dobrá a zapájať ich do veľkého Božieho plánu spásy. Amen.