Meditácia na 04.09.2012

Meditácie Ľubomíra Stančeka

Utorok 22. týždňa v Cezročnom období | Lk 4,31-37

separator.png

Ježiš zišiel do galilejského mesta Kafarnaum. Po sobotách ich učil a oni žasli nad jeho učením, lebo jeho slovo malo moc. V synagóge bol človek posadnutý duchom nečistého démona. Ten vykríkol veľkým hlasom: „Nechaj nás! Čo ťa do nás, Ježiš Nazaretský?! Prišiel si nás zničiť? Viem, kto si: Boží Svätý." Ježiš mu pohrozil: „Mlč a vyjdi z neho!" Zlý duch ho hodil medzi nich, vyšiel z neho a neublížil mu. Všetkých pojal strach a navzájom si vraveli: „Čo je to za slovo, že mohutnou silou rozkazuje nečistým duchom a oni vychádzajú?" A chýr o ňom sa rozšíril po celom kraji.

separator.png

Kto pochopí toho, čo učil ako ten, čo má moc?
 

Evanjelium rozpráva o učení, ktoré má moc, nad ktorým žasli všetci prítomní. Ježiš v kafarnaumskej synagóge svoje učenie dokázal skutkom, keď oslobodzuje človeka od nečistého ducha. Hlavným bodom úryvku z evanjelia je pojem moci. Ježišova moc sa ukázala v slove a v čine. V popredí záujmu nie je posadnutý, ale Ježiš, na ktorého ukazuje i sám posadnutý: „Viem, kto si: Boží Svätý" (Lk 4,34). Boží Svätý je v Starom zákone prorok, neskoršie sa spája s postavou očakávaného Mesiáša. Touto udalosťou nie je odhalené Ježišovo tajomstvo, ale hovorí o blízkosti čohosi očakávaného, ale netušeného vo svojej skutočnosti. V prípade Ježiša tvorí slovo a čin jednotu.

Pavol apoštol neskôr o tom píše Korinťanom: „Moja reč a moje ohlasovanie nespočívali v presvedčivých a múdrych slovách, ale v prejavoch Ducha a moci, aby sa vaša viera nezakladala na ľudskej múdrosti, ale na Božej moci" (1 Kor 2,4-5). A Solúnčanom Pavol o učení Pána Ježiša hovorí: „Lebo naše evanjelium neprišlo k vám iba v slovách, ale aj v moci a v Duchu Svätom a v celej plnosti" (1 Sol 1,5). Preto nezáleží len na tom, čo Ježiš učil a robil, ale na tom, kto je.

Keď je naše slovo také slabé, odkiaľ má potom svoju pevnosť a stálosť náš život, celý ľudský rod, ba celý život? Musí tu byť mocné slovo, Božie slovo, ktorým povstalo všetko a ktoré riadi všetko. Boh sa zjavuje svojmu ľudu ako Mocný vo svete, ako Mocný v dejinách. No najväčším prejavom jeho moci je jeho láska. V láske sa prejavila sila Božieho slova. Taký bol i jeden z prvých zážitkov jeho učeníkov z evanjelia. Ježišovo slovo má moc nad prírodou, nad chorobou, nad nečistými duchmi, nad hriechom i smrťou. Preto sa všetci divili: „Čo je to za slovo, že mohutnou silou..." (Lk 4,36).

Pavol Miki má len 33 rokov. Je študentom a pripravuje sa na kňazstvo. Svoju prvú svätú omšu však neslúži pri oltári, ale v „túžbe" na kríži. Slúži ju za rodný kraj. Ukrižovali ho, lebo šíril náuku Ježiša Krista. Umieral v rokoch, v ktorých zomieral na kríži i Spasiteľ.

Zomierali, lebo sa vraj, dopustili vlastizrady. 5. februára 1597 na vŕšku pri Nagasaki zomrelo 17 mladých mužov, medzi nimi traja dvanásťroční chlapci, miništranti: František, Tonko a Matej. Čo urobili? Uverili slovám Pána Ježiša. On ich učil milovať bez rozdielu každého. Priateľov i nepriateľov.
Na kríži sa Pavol modlil: "Ďakujem Pánovi, že som na kríži. Odpúšťam cisárovi a jeho radcom. Vám, drahí rodáci, odkazujem: Niet inej cesty do neba k spáse, ako je cesta kresťanov. Všetkých žičím, aby spoznali život Ježiša Krista..."

Hoci kopija katov prerušila kázeň na kríži, ostalo po ňom niekoľko vieroučných spisov. A ako sa správali tí najmenší? Pýtajú sa: "Kde je môj kríž? Ktorý je môj kríž?"

Symbolom kresťanstva je kríž: Rameno do výšky - hore k Bohu, rameno do šírky - smerom k blížnym. Na kríži bola pribitá najsilnejšia láska - Spasiteľ.

Bola to moc, ktorá vychádza z učenia Ježiša Krista, ktorá priviedla Pavla Miki a spoločníkov k svedectvu viery mnohých, ktorí ich videli zomierať, ktorí i po storočiach ich pohnutým príkladom nastupujú na cestu viery. Preto sa nám ponúka príležitosť pomôcť Sv. Otcovi pri budovaní mieru v ľudských srdciach a vo svete cez mládež. Skúste to, prosím, všetci podľa svojich schopností a možností. Rodičia vzorom a príkladom pri plnení si každodenných všedných povinností. Spoločným čítaním Svätého písma a uvažovaním o ňom. Vy, chlapci a dievčatá, väčším záujmom o duchovný život, o potreby a záujmy Cirkvi. My všetci svedomitejším plnením kresťanských povinností, vážnejším a hlbším prežívaním učenia Ježiša Krista. Rok viery splníme každý tak, ako dokážeme prijímať učenie, ktoré je silné a ktoré môže premeniť i náš život. Pán Ježiš často končí poučenie: „Kto má uši na počúvanie, nech počúva!" (Mt 11,15).

Modlime sa, bratia a sestry, aby dnešné Božie slovo preniklo do našich sŕdc a zažalo to, čo bolo chladné, prinieslo svetlo tam, kde bola už tma, posilnilo tam, kde rástla beznádej, a tak i my sa staneme svedkami učenia, ktoré má moc. Amen.

YouTube | Gloria.tv