Meditácia na 15.09.2012
Meditácie Ľubomíra Stančeka
Sedembolestnej Panny Márie, patrónky Slovenska | Jn 19, 25 - 27
Pri Ježišovom kríži stála jeho matka, sestra jeho matky, Mária Kleopasova, a Mária Magdaléna. Keď Ježiš uzrel matku a pri nej učeníka, ktorého miloval, povedal matke: „Žena, hľa, tvoj syn!" Potom povedal učeníkovi: „Hľa, tvoja matka!" A od tej hodiny si ju učeník vzal k sebe.
Hľa, tvoja matka
Skôr ako zomrel, dáva Ježiš apoštolovi Jánovi to, čo má najdrahocennejšie / svoju matku Máriu. Sú to posledné slová Vykupiteľa, ktorými sa obracia na svojich a tak dostávajú slávnostný charakter a predstavujú niečo ako duchovný testament. Pri kríži, na ktorom umiera ten, ktorého počala pri zvestovaní, prijíma Mária akoby `druhé zvestovanie`: „Žena, hľa, tvoj syn!" (Jn 19,26). Na kríži môže zveriť Syn svoju bolesť srdcu Matky. Každý syn, ktorý trpí, cíti túto potrebu.
Tiež vy, drahí veriaci, ste postavení často tvárou v tvár utrpeniu: samote, neúspechom a sklamaniam v osobnom živote, ťažkostiam v profesionálnom živote, nezhodám v rodine a mnohým iným. Ale ani v najťažších chvíľach, ktoré nechýbajú v živote každého človeka, nie ste sami. Ako Jánovi pri päte kríža, aj vám Ježiš dáva svoju Matku, aby vás posilňovala svojou nežnosťou. Evanjelium potom hovorí, že „od tej hodiny si ju učeník vzal k sebe" (Jn 19,27). Tento výraz neoznačuje iba miesto, kde Ján býval, skôr vyvoláva duchovný rozmer takého prijatia - nového puta, ktoré vzniká medzi Máriou a Jánom. Aj od nás Ježiš žiada, aby sme prijali Máriu k sebe, aby sme sa od nej učili ako veľkodušne odpovedať Bohu, lebo tým sa vyznačovala ako prvá Božia spolupracovníčka na diele spásy. Tým, že bude aj ďalej plniť svoju materskú úlohu, nás bude vychovávať a formovať pre čoraz lepšie poznanie Krista.
Prvé Ježišovo slovo z kríža patrilo duchovne najvzdialenejším: „Otče, odpusť im, lebo nevedia, čo robia" (Lk 23,33). Toto druhé, „tvoj syn" a „tvoja matka" (Jn 19,26-27), patrilo jeho najbližším: Matke a učeníkovi, ktorého najviac miloval. Týmito slovom ich dáva do rodinného vzťahu vytvára z nich jednu domácnosť. Ale išlo aj o ďalšiu jednotu medzi nimi. Tohto učeníka dáva svojej Matke ako jedného z tých, ktorí počúvaním a uskutočňovaním jeho slova plnili Božiu vôľu, stávali sa tým jeho bratmi a tým, samozrejme, aj jej synmi a utvárali tak novú rodinu - Cirkev. ` Ona stála pri Ježišovom kríži, aby ešte raz vyslovila svoje fiat, ktorým vstúpila s Bohom do spolupráce. Aby ho vyslovila aj týmto bolestivým spôsobom, svojou prítomnosťou pod Synovým krížom. Mária uverila Synovým slovám z kríža, a uveril im aj Ján. Táto ich viera nepozostávala len zo slov, ale dala vznik Cirkvi - novej Božej rodine. Ak si dobre uvedomíme, čo stálo utvorenie tejto rodiny: Otca, Syna, jeho Matku a mnohých ďalších, ktorí sa do nej zaraďovali a udržiavali ju, nebudeme tak ľahko narušovať súvis, ktorý je medzi nami a zakladateľmi tohto spoločenstva viery, nádeje a lásky.
V Máriinej škole môžeme objaviť konkrétne úlohy, ktoré od nás Kristus očakáva. Môžeme sa naučiť postaviť ho na prvé miesto vo svojom živote a zamerať na neho svoje myšlienky a svoje činy. Ježiš pozná srdcia a myšlienky každého človeka, aj jeho najhlbšie túžby. Len on, ktorý tak veľmi miloval človeka, je schopný naplniť jeho srdce. Jeho slová sú večný život, sú to slová, ktoré dávajú životu zmysel.
Keď budeme nasledovať príklad Panny Márie, budeme schopní povedať mu svoje `áno`. To je dôležité aj v dnešnej dobe, keď ľudstvo potrebuje svedectvo tých, ktorí majú odvahu hlásať s radosťou a s nadšením svoju vlastnú vieru v Boha, Pána a Spasiteľa. Aj my možno časom spoznáme, že toto poslanie nie je ľahké a jednoduché; aj my raz môžeme stáť pod krížom bolesti ako Mária, ale keď budeme uvažovať o našich bolestiach spolu s ňou, ona nás bezpečne privedie k Ježišovi, ktorý zotrie z očí každú slzu.
Boh ku každému človeku stavia matku, aby ho zrodila a vychovala. Pod krížom, kde sme sa duchovne zrodili, dáva nám Boží Syn svoju Matku. S radosťou ju prijímajme a usilujme sa robiť to, čo učeník Ján: vziať si ju k sebe a mať ju pred očami ako príklad lásky k Bohu a ku všetkým našim bratom a sestrám. Amen.