Meditácia na 01.10.2012
Meditácie Ľubomíra Stančeka
Pondelok 26. týždňa v Cezročnom období | Lk 9, 46-50
Učeníkom napadla myšlienka, kto z nich je väčší. Ale Ježiš poznal zmýšľanie ich srdca, vzal dieťa, postavil ho vedľa seba a povedal im: „Kto prijme toto dieťa v mojom mene, mňa prijíma. A kto prijíma mňa, prijíma toho, ktorý ma poslal. Lebo kto je medzi vami najmenší, ten je veľký." Vtedy povedal Ján: „Učiteľ, videli sme kohosi, ako v tvojom mene vyháňa zlých duchov. Bránili sme mu to, veď nechodí s nami." Ježiš mu vravel: „Nebráňte mu, lebo kto nie je proti vám, je za vás!"
Máme byť detského zmýšľania pred Bohom
Dnes sa zápasí, preteká a súťaží nielen na poli športu, ale aj vo všetkých výrobných i riadiacich oblastiach, a to často nesprávne, ba až nečestne. I v cirkevnom dianí sa stretávame s týmto nezdravým, dokonca hriešnym počínaníém. A tak sa stáva, že brat brata, priateľ priateľa a podriadený nadriadeného ohovára, osočuje za jediným ciweľom – postúpiť vyššie, dostať sa do popredia, viac vlastniť, prijímať vyššie odmeny, viesť pohodlnejší život.... Nekritický človek sa často preceňuje, túži po tom, čo mu nielenže nepatrí, ale na čo ani nemá a nevládze. Je to vážny problém, o ktorom rozpráva aj Lukáš v dnešnom evanjeliu.
„Napadla im myšlienka, kto z nich je väčší" (Lk 9,46).
Apoštoli sú v Ježišovej škole. Povolal a vybral si ich spomedzi mnohých, a to často rôznym spôsobom. Vedia, že ich poslaním je, aby ohlasovali učenie Pána Ježiša. Dostalo sa im významného postavenia, vyznačenia, pocty. možno preto, že sú ešte málo zbehlí v učení Pána Ježiša, ale zaiste aj preto, aby na ich nesprávnom počínaní i nás Ježiš poučil a vyvaroval. Preto dopustí na apoštolov nezdravú túžbu byť niekým, teda ctižiadostivosť a žiarlivosť. Premýšľajú, kto je medzi nimi prvý. Peter si myslí: budem to ja? veď mi Pán Ježiš prejavuje svoju dôveru a stavia ma do čela apoštolov. Aj Ján, ktorému Pán prejavuje viac lásky ako ostatným apoštolom, tiež si myslí: Budem to ja? Každý z nich videl voje prednosti, vlohy, svoje „ja"! Zabudli, že ten, ktorý si ich vyvolil, v ktorého škole sa nachádzajú, je Boh a on vidí do sŕdc ľudí, pozná ich zmýšľanie. Pán Ježiš pozná ich myšlienky, vie o dialógoch, ktoré na túto tému vedú medzi sebou. Nič im nevyčíta, ale dám im ponaučenie krásnym príkladom. Ježiš postaví pred apoštolov jedno z detí, ktoré bolo nablízku a názorne im ukáže, v čom spočíva pravá veľkosť, prvé miesto, o ktoré sa dohadujú. Pán Ježiš im to ukáže v pokore: „Lebo kto je medzi vami najmenší, ten je veľký" (Lk 9,48). Poukázal na dieťa: nevinné, čisté, plné lásky...
Toto praktické poučenie nepatrí len apoštolom, ale i nám. Aj pre nás v dnešnej dobe platí, že v Cirkvi je ten prvý, kto sa vie bez pretvárky uponížiť, kto vie pokorne slúžiť druhým, kto si vie uvedomiť, že je celkom a celý závislý na Bohu. Kto si uvedomí, že všetky prednosti a dary, ktoré má, nie sú jeho, ale je to dar, ktorý mu dal Boh. A toto sa dá dokázať len vierou. Pozrime sa okolo seba a často v neparnom človeku, chorom a menej vzdelanom, nájdeme príklad, vzor a povzbudenie. Máme v nich tiež vidieť Ježiša. Môžeme povedať, že toto je skutočná lekcia žiarlivosti a priznajme si, že nielen apoštolom, ale i nám. Ján nepochopil a na jeho slovách ešte viac zdôraznil, čo si Ježiš praje. Ján rozpráva, že nejaký židovský mág, keď videl, čo robí Ježiš, snažil sa v Ježišovom mene vyháňať diabla. To sa apoštolom nepáčilo, veď nepatril medzi Dvanástich, nechodil s nimi, preto sa proti jeho správaniu ohradzovali. Aj tu sa prejavila ich žiarlivosť nezrelých apoštolov. Pán Ježiš toto ich nesprávne počínanie dáva na správnu cestu. A tu ich poúča ako dobrý učiteľ a povie im: „Nebráňte mu, lebo kto nie je proti vám, je za vás!" (Lk 9,51). To znamená, že keby mali apoštoli hlbšiu vieru, vedeli by, že každé dobro, hoci vznikne mimo nich, teda i mimo kresťanstva, nie je namierené proti Pánu Ježišovi, ale je s ním.
Uvedomujeme si, že veľa dobra je aj mimo Cirkvi. Preto sme svedkami, že vedenie Cirkvi, Svätý Otec, ale i biskupské konferencie na celom svete uznávajú toto dobro, spolupracujú s ním, hoci sú to často aj ideologickí nepriatelia, a to je práve pod vplyvom dnešného evanjelia.
Od Druhého vatikánskeho koncilu Cirkev spolupracuje s každým, komu sa jedná o sociálny pokrok a mier vo svete. Cirkev si uvedomuje, že všetko, čo je dobré vo svete, je obohatením i pre nás, a tak plnia zásady božieho kráľovstva na zemi. Cirkev i v našich podmienkach je od mnohých veriacich odsudzovaná, že kolaboruje, že vedie dialóg s tými, ktorí sú proti. Vieme, že v dejinách sa stalo, že ani Šavla nechcel prijať do Cirkvi Ananiáš v Damasku, keď hovoril vo videní Pánu Ježišovi: „Pane, od mnohých som počul o tomto mužovi, koľko zla narobil tvojim svätým v Jeruzaleme. Aj tu má moc od veľkňazov poviazať všetkých, čo vzývajú tvoje meno." Ale Pán mu povedal: „Len choď, lebo jeho som si vyvolil za nádobu, aby zaniesol moje meno pohanom aj kráľom i synom Izraela" (Sk 9,13-15). Vieme, že sa to do bodky aj splnilo.
Nech aj medzi nami je zdravé súťaženie. Nech túžime po hodnotách, ale nikdy nie hriešne. Odložme preto ctižiadosť a žiarlivosť! Amen.