Meditácia na 06.11.2012
Meditácie Ľubomíra Stančeka
Utorok 31. týždňa v Cezročnom období | Lk 14, 15 - 24
Homíliu prof. Stančeka z video záznamu si môžete vypočuť tu: Notre-Dame Trenčín
Jeden zo spolustolujúcich povedal Ježišovi: „Blahoslavený, kto bude jesť chlieb v Božom kráľovstve." On mu povedal: „Istý človek pripravil veľkú večeru a pozval mnoho ľudí. Keď nadišla hodina večere, poslal svojho sluhu, aby povedal pozvaným: ‚Poďte, už je všetko pripravené.` A naraz sa začali všetci vyhovárať. Prvý mu povedal: ‚Kúpil som pole a musím si ho ísť pozrieť. Prosím ťa, ospravedlň ma!` Druhý povedal: ‚Kúpil som päť záprahov volov a idem ich vyskúšať. Prosím ťa, ospravedlň ma!` A ďalší povedal: ‚Oženil som sa, a preto nemôžem prísť.` Sluha sa vrátil a oznámil to svojmu pánovi. Vtedy sa hospodár rozhneval a povedal svojmu sluhovi: ‚Vyjdi rýchle na námestia a do ulíc mesta a priveď sem chudobných a mrzákov, slepých a chromých!` A sluha hlásil: ‚Pane, stalo sa, ako si rozkázal, a ešte je miesto.` Tu pán povedal sluhovi: ‚Vyjdi na cesty a k ohradám a donúť vojsť všetkých, aby sa mi naplnil dom. Lebo hovorím vám, že ani jeden z tamtých mužov, čo boli pozvaní, neokúsi moju večeru.`"
Stretnutie s Bohom vo Sviatosti oltárnej
V dnešnom evanjeliu nám Pán Ježiš pripomína sviatosť, ktorá je pre mnohých z nás vrcholom dňa. Áno, je to Sviatosť oltárna. Veď prichádzate každý večer aj napriek mnohým ťažkostiam a túžite po stretnutí s Bohom. Hostina, o ktorej hovorí Ježiš v evanjeliu, je na dosah ruky pre každého z nás. Každý deň nám chystá túto hostinu, ale veľa ľudí, i kresťanov, o ňu nedbá. Prví kresťania mali Sviatosť oltárnu vo veľkej úcte. Keď niekto nešiel ku stolu Božiemu, bolo to za trest. Taký človek bol na výstrahu iným. A dnes? Možno mi poviete: Buďte radi, že prichádzajú aspoň raz do roka. ...ale čo ti povie pri stretnutí Spasiteľ, to je v tvojich rukách! A predsa, aj dnes sa nájdu kresťania, ktorí sa ani raz do roka nestretnú s Kristom. Aj im patria tie výstražné slová na konci evanjelia: „Lebo hovorím vám, že ani jeden z tamtých mužov, čo boli pozvaní, neokúsi moju večeru" (Lk 14,24).
Bratia a sestry, chcete, aby raz aj pred vami zatvoril Ježiš svoje srdce? Myslím, že nie. Preto sa zamyslime čím a ako ospravedlňujeme svoju neúčasť na Sviatosti oltárnej. Prvý hovorí: "Kúpil som pole, treba mi ho ísť pozrieť, preto nemôžem prísť." Skutočne preto? Nedalo sa to odložiť o hodinu neskôr? Domy a polia nemajú nohy. Je to smiešne, keď kresťan katolík zastiera svoju nechuť a neúčasť na Sviatosti oltárnej takouto výhovorkou!
Svätý Izidor bol roľník a pracoval na poli bohatého sedliaka Jána Vergasa. Každý deň ho bolo vidieť na svätej omši a až po tejto duchovnej hostine šiel pracovať na pole. Ostatným bol tŕňom v oku, preto ho obžalovali, že je lenivý. Gazda uveril rečiam a ostro vytýkal Izidorovi. Ten mu odpovedal: "Je pravdou, že chodím denne do kostola na svätú omšu, ale pre ňu som nikdy nezanedbal svoje povinnosti. Keď príde žatva, ukáže sa, čie pole je lepšie obrobené." Hospodár bol prekvapený, lebo Izidorove pole prinieslo naozaj najlepšiu úrodu. A legenda rozpráva ďalej o tom, že gazda raz prišiel nečakane na pole. Izidor práve kľačal pred obrazom Panny Márie a vrúcne sa modlil. Už mu chcel nahrešiť, ale stíchol. Videl totiž na poli dvoch anjelov, ktorí pracovali za Izidora. Je to len legenda, ale vysvetľuje nám hlboké Ježišove slová: „Ale hľadajte jeho kráľovstvo a toto dostanete navyše" (Lk 12,31).
Účasťou na svätej omši a prijímaní ešte nikto neschudobnel. Ba priam naopak. Brat môj, spýtaj sa svojho brata, ktorý denne pristupuje k svätému prijímaniu, čo mu to dáva? Odpoviem ti za neho: "Povzbudzuje ma to, s Ježišom sa mi i tie naoko neprekonateľné prekážky stávajú ľahkými. Kristus z Eucharistie mi dáva silu a nádej. Viem sa lepšie sústrediť, viem si lepšie zadeliť svoje povinnosti a podobne." Kresťan, ktorý to s Kristom myslí vážne, ten Krista reprezentuje aj vo svojom zamestnaní. Takému kresťanovi sa nedá vytýkať, že je fušer, lajdák, zaháľač, lebo ten vie, že kto pracuje spojený s Kristom, ten sa modlí. Koľko bratov a sestier mení svoje lavice v školách a úradoch na oltáre! Koľko svätých omší obetujú za svojich kolegov!
Brat a sestra, teda kresťan katolík nie je na príťaž, nie je lenivec a keď sa mu aj stane, že zapochybuje, pozri prečo. Nie si toho príčinou aj ty? Tieto slová snáď by mali počuť tí, ktorí hovoria o nás, že zabíjame čas zbytočným odriekaním modlitieb a čas počas svätej omši by sme mali využiť na niečo prospešnejšie. Aj na to nájdeme odpoveď. Kresťan, ktorý denne prichádza do kostola, ktorý denne pristupuje ku sv. prijímaniu, ten si tu najlepšie odpočinie, ten sa tu zotaví. Zotaví sa pri najväčšom žriedle pokoja. Takýto kresťan, ktorý zajtra nastúpi na svoje miesto, je svieži, má elán. Ale pozrime sa na tých, ktorí toto zazlievajú, ktorí strávia svoj voľný čas v spoločnosti slivovice, rumu a vína. Akí majú oni vzťah k tomu, čo nám vyčítajú? Oni zabíjajú svoj čas, zabíjajú tým aj svoje sily. My modlitbou neochudobňujeme nikoho, ba naopak, obohacujeme svoje spoločenstvo láskou a pokojom.
A Kristus to od nás očakáva, veď nám prisľúbil, že tú hodinu, ktorú s ním strávime, nám mnohonásobne vynahradí. Amen.