Meditácia na 10.11.2012
Meditácie Ľubomíra Stančeka
Sobota 31. týždňa v Cezročnom období | Lk 16, 9 - 15
Ježiš povedal svojim učeníkom: „Robte si priateľov z nespravodlivej mamony, aby vás, až sa pominie, prijali do večných príbytkov. Kto je verný v najmenšom, je verný aj vo veľkom, a kto je nepoctivý v malom, je nepoctivý aj vo veľkom. Ak ste teda neboli verní v nespravodlivej mamone, kto vám zverí pravé bohatstvo? A ak ste neboli verní v cudzom, kto vám dá, čo je vaše? Nijaký sluha nemôže slúžiť dvom pánom; pretože buď jedného bude nenávidieť a druhého milovať, alebo jedného sa bude pridŕžať a druhým bude opovrhovať. Nemôžete slúžiť aj Bohu aj mamone." Toto všetko počúvali aj farizeji, ktorí mali radi peniaze, a posmievali sa mu. Preto im povedal: „Vy sa robíte pred ľuďmi spravodlivými, ale Boh pozná vaše srdcia, lebo čo je u ľudí vznešené, pred Bohom je ohavné."
Ježišova rada: „Kto je verný v najmenšom, je verný aj vo veľkom"
Vo svojom živote ste zaiste aj vy už pocítili v srdci túžbu vykonať veľké skutky. Pocítili ste niekedy príťažlivosť k ľuďom, ktorí ako hrdinovia alebo ako svätci dokázali vyniknúť nad priemer, vykonali niečo vznešené a hodné obdivu...? Verím, že áno. Je to všeobecná túžba človeka. Niekto však je neschopný uskutočniť ju, pretože nenachádza cestu k tomu, aby dokázal byť vždy na výške, zvlášť v náročných a ťažkých okamihoch života. Ak ti to nebude nepríjemné, prezradím ti, ako na to. Počúvaj, čo hovorí Ježiš: „Kto je verný v najmenšom, je verný aj vo veľkom" (Lk 16,10).
Tieto slová existovali ako príslovie už pred Kristom. Ježiš ich prijal do svojho učenia, dal im novú vážnosť a dôraz. Tieto slová čítame v Lukášovom evanjeliu v úryvku, kde Ježiš hovorí o peniazoch. Majú teda svoj význam na úrovni ekonomickej, ale možno ich aplikovať v rôznych životných situáciách. Ježiš nimi potvrdzuje, že byť verný v malom, je účinný test na to, aby sa poznalo, či človek bude rovnako verný aj vo veľkom. Okrem toho Ježiš poukazuje na to, že v živote nie je nič malé. Nič nie je malé, keď to robíme preto, aby sme splnili jeho vôľu. Nič nie je malé, čo sa deje z lásky.
Kto je verný v najmenšom, je verný aj vo veľkom! Koľko malých vecí je v terajšom každodennom živote? Čo všetko je potrebné? Je treba upratať zo stola; odpovedať; vykonať určitú nudnú a stále sa opakujúcu prácu; riadiť auto; dokončiť štúdium; pripraviť jedlo; niečo zariadiť; hrať na nejaký nástroj; zdvihnúť papier; ponúknuť úsmev; niečo napísať; rozdeliť sa o nejakú radostnú udalosť...
Ako máme vykonať tieto skutky? Tak, že sa nikdy nedáš strhnúť chvatom. Tak, že budeš všetko robiť dokonale. Tak, že premietneš celé svoje bytie do vykonania tejto veci. Vernosť v malom je to isté, ako dobre žiť prítomný okamih! Áno, aj v mimoriadnych životných situáciách: pri ťažkej nehode; pri nejakej prírodnej katastrofe, ktorá i na teba doľahne; smrť drahého človeka; úspech, ktorý ti môže vstúpiť do hlavy; nečakané dedičstvo; nejaká veľká nepredstaviteľná mrzutosť...
21-ročný mladík Fuad sa naučil dobre žiť v láske v obyčajných životných situáciách v malom. Pred niekoľkými mesiacmi sa stala zvláštna príhoda. Pri návrate do Libanonu z Európy zastavili ho niekoľkí ozbrojení muži, asi 3 km od letiska, smerom do Bejrútu. Je to mohamedánska zóna a nastáva ťažká chvíľa.
Muži čítajú v jeho preukaze: Kresťan-maronita.
- Áno, som kresťan, maronita, - prisvedčil Fuad.
- Pôjdeš s nami, - odpovedajú.
Vyšetrujú ho a chlapec pochopil, že je s ním koniec. Jeden z milicistov ho prevezme a vedie na most, na ktorom bolo zavraždených niekoľko kresťanov.
Fuad sa počas cesty snaží ukľudniť a myslí na to, čo Boh chce od neho v tejto chvíli. Milovať toho blížneho? Snaží sa vzbudiť si lásku k tomuto človeku. Keď došli k mostu, milicionár sa zastaví, pozrie sa na neho a zvolá:
- Vrátime sa späť!
Boh ho zachránil, pretože bol verný v malom. Kristus je pre nás vzorom v slove i v skutkoch. Je stále svetlo. On, verný Otcovi až po smrť na kríži, je pre nás kvasom a soľou. Aj my máme robiť podobne. Sme kresťania, a to nás zaväzuje k vernosti rovnako v maličkostiach, ako aj vo veľkých veciach, lebo tak si to praje náš Boh. Nikto nebude veľký, slávny, ale i svätý, keď bude o tom len snívať. Sen sa musí zmeniť v životnú prax.
Jakub apoštol nás poúča slovami: „Tak aj viera: ak nemá skutky, je sama v sebe mŕtva" (Jak 2,17). A to je myšlienka i pre nás do nášho života. Amen.