Meditácia na 24.11.2012
Meditácie Ľubomíra Stančeka
Sobota 33. týždňa v Cezročnom období | Lk 20, 27 - 38
K Ježišovi prišli niektorí saduceji, ktorí popierajú zmŕtvychvstanie, a pýtali sa ho: „Učiteľ, Mojžiš nám napísal, že ak niekomu zomrie brat, ktorý mal ženu, ale bol bezdetný, jeho brat si ju má vziať za manželku a splodiť svojmu bratovi potomka. Bolo teda sedem bratov. Prvý sa oženil a zomrel bezdetný. Vzal si ju druhý, potom aj tretí a takisto všetci siedmi. Ale nezanechali deti a pomreli. Napokon zomrela aj žena. Nuž ktorému z nich bude žena manželkou pri vzkriesení? Veď ju mali siedmi za manželku." Ježiš im povedal: „Synovia tohoto veku sa ženia a vydávajú. Ale tí, čo sú uznaní za hodných tamtoho veku a zmŕtvychvstania, už sa neženia, ani nevydávajú. Už ani umrieť nemôžu, lebo sú ako anjeli a sú Božími synmi, pretože sú synmi vzkriesenia. A že mŕtvi naozaj vstanú, naznačil aj Mojžiš v stati o kríku, keď nazýva ‚Pána Bohom Abraháma, Bohom Izáka a Bohom Jakuba`. A on nie je Bohom mŕtvych, ale živých, lebo pre neho všetci žijú." Tu niektorí zákonníci povedali: „Učiteľ, dobre si to povedal." A už sa ho neodvážili na nič vypytovať.
Posilňujme vieru vo večný život!
Tento novembrový čas nejedného z vás priviedol k úvahám či diskusiám o tom, či jestvuje život po smrti. Možno ste čítali knihu Život po živote od amerického lekára Moodyho, ktorý sa zaoberá Lazárovým symptómom. Príbehy, ktoré opisuje, sa stali tým, ktorí prežili klinickú smrť a boli prebudení k životu. To ešte nemusí nikoho presvedčiť o existencii života po smrti, ale mnohých pri čítaní trápi veľa nejasností, ako napríklad chápať odosobnenie, veľké svetlo, tunel, úžasný pocit radosti a podobne. Práve v tomto dušičkovom čase nám chce vniesť svetlo do našich pochybností sám Ježiš dnešným evanjeliom, kde sa opisuje stretnutie Pána Ježiša so saducejmi, ktorí popierajú vzkriesenie.
Saduceji položili Pánu Ježišovi otázku, ktorá sa dotýka zmŕtvychvstania tých, čo telesne zomreli. aj my často stretávame saducejov. Skupina saducejov hľadala konflikt, aby sa postavili proti Ježišovi. Trieda saducejov pochádza z kňazskej prísnej triedy a viac sa stali skupinou politickou ako náboženskou. Môžeme ich brať ako druhú židovskú sektu, ktorá je menšia ako trieda farizejov, s ktorými sa nezhodujú, pretože oni učia prísnejšie a zjavenie Božie ohraničili do Piatich kníh Mojžišových. Popierajú zmŕtvychvstanie, nesmrteľnosť duše, neveria v život po smrti a v anjelov.
Preto rozprávajú vymyslenú udalosť Ježišovi, ktorá je namierená proti nemu. Odvolávajú sa na Mojžišov zákon, ktorý nariaďuje: „ ... ak niekomu zomrie brat, ktorý mal ženu, ale bol bezdetný, jeho brat si ju má vziať za manželku a splodiť svojmu bratovi potomka" (Lk 20,28). Hovoria tiež o jednej žene, ktorú po smrti jej manžela mali jeho siedmi bratia za ženu. Preto sa pýtajú Pána Ježiša: „Nuž, ktorému z nich bude žena manželkou pri vzkriesení? Veď ju mali siedmi za manželku" (Lk 20,33).
Saduceji hovoria, že preto nemôže byť život po smrti, lebo potom by nasledovali komické scénky. Takto sformovaná predchádzajúca otázka je smiešna. V skutočnosti však akou nie je, pretože aj dnes je mnoho podobných otázok. Keď sa dnes hovorí o živote po smrti, veľa ľudí v život po smrti neverí, zosmiešňuje a nesprávne si to vysvetľuje. Pre jednu skupinu tento život je zlučiteľný so životom, ktorý žijeme tu na zemi. Vraj preto sa snažia tu na zemi žiť naplno, a to je všetko, čo od života očakávajú. Druhá skupina hovorí o druhom živote ako o tajomstve, ktoré vábi človeka. Je však nejasné, a preto sa podobá snívaniu o pozemskom raji, kde človeku nič nebude chýbať z materiálnych vecí, dobier a radosti. Teda druhý život po smrti vidia ako pozemský život vo vyššej kvalite. Jedni tvrdia, že žijeme len raz, a preto život treba užiť do poslednej kvapky. Druhí zasa sa odovzdávajú sneniu o mieste úžasného pokroku v pozemskom chápaní. Pravda, je ešte mnoho iných postojov medzi nami. Nesmieme zabudnúť spomenúť aj tých, čo žijú svoj život v spojení s Bohom. Ich chápanie o večnom živote je nejasné, niečo podobné akoby pred nami bola hmla, ktorá bráni úplnému poznaniu.
Môžeme sa aj my pýtať: Skutočne existuje zmŕtvychvstanie? Ak áno, ako sa uskutoční? Máme to veriť, ale ako sa o tom presvedčiť? V tomto duchu boli položené otázky saducejov a zaiste i mnohých z nás. Hovorili o manželstve a o jeho pokračovaní po smrti. Pán Ježiš im povie jednoducho, že ich zmýšľanie o týchto veciach je čisto pozemským zmýšľaním, preto sa netýka vecí, ktoré sú po smrti, ktoré si vyžadujú iné zmýšľanie. Preto im zdôrazní: „Synovia tohoto veku sa ženia a vydávajú. Ale tí, čo sú uznaní za hodných tamtoho veku a zmŕtvychvstania, už sa neženia, ani nevydávajú" (Lk 20,36). To neznamená, že prestanú byť ľuďmi, ale že na nich po smrti už neplatia prirodzené zákony. Nastala v základe celkom iná, nová skutočnosť, odlišná od tej na zemi, a preto ľudia v novom živote po smrti nie sú anjeli, ale nie sú už ani ľudia v pozemskom chápaní slova.
Ježiš vysvetľuje dva základné charakteristické rysy života po smrti:
1. Viac už nebudú môcť umrieť. Toto máme pochopiť tak, že sú oslobodení od všetkých biologických procesov. Tu sa nedá hovoriť o chorobách, starostiach, ťažkostiach a podobne.
2. Budú sa volať Božími synmi. Tento nový život úplne nahrádza život na zemi a môžeme ho chápať ako čosi celkom odlišné. Je to nové zrodenie.
V prvej časti odpovede Pán Ježiš poukazuje na dôležitý prístup k týmto veciam. Je to odpoveď nielen pre saducejov, ale i pre nás. Keď teda hovorí o živote po smrti, nemôže sa držať dôkazov, ktoré platia pre život tu na zemi, pretože pre život po smrti platí niečo úplne iné. Keď sa človek v tejto veci bude kŕčovite držať pozemského chápania veci po smrti, nevyhne sa nesprávnym a chybným názorom a dôjde k bludom. To je prvá časť odpovede Pána Ježiša. Pre niekoho sa môže zdať záporná, preto ju Ježiš ešte viac vysvetľuje, a to preto, aby dokázal saducejom, že tí, čo zomreli, skutočne vstanú z mŕtvych. Poukáže na doklad, ktorý saduceji poznajú a sú to slová týkajúce sa Mojžiša, ktorý je pre nich najväčším prorokom. Pán Ježiš hovorí: „ ... keď nazýva Pána Bohom Abraháma, Bohom Izáka i Bohom Jakuba. A on nie je Bohom mŕtvych, ale živých, lebo pre neho všetci žijú" (Lk 20,37-38).
Toto je vážna vec na zamyslenie. Sú to vážne slová. Veria, že Mojžiš žije, a tak vlastne hovoria proti sebe. Pán Ježiš viac nehovorí. Saducejom viac nič nedokazuje. On iba poukázal na text Písma, ktoré saduceji poznajú a dokázal, že tam sa hovorí o zmŕtvychvstaní. Tým jasne hovorí o nedostatku ich viery, o nedostatku úcty, ktorá patrí Bohu živému a pravému, keď popierajú to, čo je v Písme. Teda, keď veríme v živého Boha, musíme mu dôverovať a zveriť mu všetko. Uvedomujeme si, že Pán Ježiš ďalej nič nehovorí, ale to, čo povedal, je veľmi vážne. Popierať zmŕtvychvstanie po našej smrti by privádzalo pravého a živého Boha na úroveň pohanských bôžikov vytvorených z neživej hmoty, dreva či kovu. A predsa takýmto bôžikom nikto z nás nedôveruje. Pre vieru v posmrtný život je nám veľkým povzbudením správanie sa siedmich bratov z Druhej knihy Machabejcov.
Títo bratia boli predvedení pred pohanského kráľa, aby mučením ich prinútili zriecť sa viery. Ich viera v nový život po smrti bola im však odvahou v najťažších chvíľach. Krátko pred svojou smrťou druhý z bratov zvolal: „Ty zlostník, odstraňuješ nás síce z časného života, ale Pán všehomíra, pre ktorého zákony zomierame, vzkriesi nás pre večný život" ( 2 Mach 7,9). Tretí brat, ktorého majú zmrzačiť, vystiera ruky a hovorí: „Z neba som ich dostal, ale pre Božie zákony ich nepokladám za nič, lebo sa nádejam, že ich znova dostanem od neho" ( 2 Mach 7,11).
Naše presvedčenie o zmŕtvychvstaní je podložené sľubom daným od Boha. Hoci Machabejskí mládenci nevedeli, čo ich čaká po smrti, ale boli presvedčení o zmŕtvychvstaní, a to im dalo odvahu vytrvať pri mučení a smrti. Možno sa niekto chce spýtať, ako došli k takému silnému presvedčeniu. Pri tejto otázke si musíme pripomenúť, že bolo to v čase prenasledovania. Museli počítať, že môže dôjsť až k umučeniu. Preto príprava na tento krok sa nezačala vo chvíli, keď boli predvedení pred kráľa, ale na tento okamžik sa pripravovali už dávno predtým, keď prijímali učenie o pravom Bohu, a teda aj riziko, ktoré s ich vierou bolo spojené. Kto pozorne sledoval text, mohol objaviť jednu vážnu vec. Nie je možné veriť v zmŕtvychvstanie, v život večný, ak ho k tomu vedie čisto intelektuálny spôsob zmýšľania, bez osobitného zaangažovania sa a prijatia určitého rizika. Toto sa dotýka každého z nás. Žijeme predsa v časoch a vo svete, ktorý sa snaží prekrútiť a odmietnuť isté duchovné hodnoty. Tento nesúhlas sveta s vierou, ktorú praktizuje dnešný svet, je príčinou, prečo je ťažšie pochopiť tomuto svetu správanie sa siedmich bratov.
Námietky proti viere sú dnes menej viditeľné a násilné, ale sú oveľa nebezpečnejšie. Stretávame sa s popieraním duchovných hodnôt, ktoré sa dajú slušne vysvetliť. A predsa sme svedkami mnohých odpadnutí, ktorým však predchádza zrieknutie sa horlivého prostredia, ale i umenšenia vplyvu Cirkvi na spoločnosť. Táto ľahostajnosť vo viere spôsobuje vážne ťažkosti. Ak vážne nepočúvame a odvážne si neplníme povinnosti viery, ktorá nesie so sebou aj zrieknutie sa vecí tohto sveta, jeho zmýšľania, tak musíme si byť vedomí, že sa môže stať, že čoskoro prestaneme veriť vo zmŕtvychvstanie. Vytrvať vo viere znamená zjednotiť svoju životnú múdrosť s učením Cirkvi. Svätý Pavol apoštol toto poznal, keď v úryvku svojho Druhého listu Solúnčanom povzbudivo píše, aby vytrvali v modlitbe: „Napokon, bratia, modlite sa za nás, aby sa Pánovo slovo šírilo a oslávilo tak, ako u vás, a aby sme boli oslobodení od zvrátených a zlých ľudí; lebo nie všetci veria" (2 Sol 3,1-2).
Uvedomujeme si, že všetci sme vystavení škodlivým vplyvom ako Solúnčania. Kiež by nás Boh od toho uchránil! Svätý Pavol prosí Boha, aby posilnil veriacich a obdaroval ich vytrvalosťou vo viere. Doba dušičiek, ktorú prežívame, je vážny čas na uvažovanie o hodnote života, jeho cieli, a preto nech aj táto chvíľa uvažovania o existencii života po smrti nás posilní. Nech naša viera rastie a mocnie každým dňom nášho života, aby sme mohli prekonať všetky ťažkosti, lebo môžu prísť ešte väčšie ako tie, ktoré prežívame dnes, ale myšlienka, že sa to všetko raz skončí a príde odmena, nech je pre nás radostnou perspektívou do budúcnosti. Amen.