Meditácia na 28.11.2012
Meditácie Ľubomíra Stančeka
Streda 34. týždňa v Cezročnom období | Lk 21, 12 - 19
HERBÁR MYŠLIENOK ĽUBOMÍRA STANČEKA 2. 
Ježiš povedal svojim učeníkom: „Položia na vás ruky a budú vás prenasledovať, vydajú vás synagógam a uväznia vás, budú vás vláčiť pred kráľov a vladárov pre moje meno. To sa vám stane, aby ste vydali svedectvo. Zaumieňte si teda, že nebudete dopredu premýšľať, ako sa brániť, lebo ja vám dám výrečnosť a múdrosť, ktorej nebudú môcť všetci vaši protivníci odolať ani protirečiť. Budú vás zrádzať aj rodičia, bratia, príbuzní a priatelia a niektorých z vás pripravia o život. Všetci vás budú nenávidieť pre moje meno. Ale ani vlas sa vám z hlavy nestratí. Ak vytrváte, zachováte si život."
Kto žije s Kristom, nech nemá strach
Ak chce človek vstúpiť do nejakého klubu či športového oddielu, alebo ak niekto má za úlohu získať ľudí do nejakého spoločenstva, snaží sa záujemcom rozprávať o všetkom pozitívnom, čo ich v budúcnosti čaká. Niekedy sa aj schválne zamlčí realita, nedostatky a ťažké situácie sa ani nespomenú
Pán Ježiš tak nerobí. On hovorí otvorene: „Vztiahnu na vás ruky, budú vás prenasledovať, uvrhnú vás do väzenia, pre moje meno vás budú nenávidieť" (Lk 21,12). A dodáva: „Lebo ja vám dám výrečnosť i múdrosť, ktorej nebudú môcť všetci vaši protivníci odolať ani protirečiť" (Lk 21,15).
Na ktorú dobu myslí Pán Ježiš? Bolo tomu tak v prvých kresťanských storočiach, keď bola Cirkev prenasledovaná, ale môžeme povedať, že Kristova Cirkev je vlastne ustavične prenasledovaná, a to raz v jednej, raz v druhej krajine. A Ježišovo slovo akoby sa spĺňalo i dnes.
Mnoho našich bratov a sestier trpí i medzi nami pre vieru, pre svoje náboženské presvedčenie. Mnohí medzi nami si myslia, že nás musia pozbaviť zaostalosti, náboženských predsudkov a naučiť nás poprednému a vedeckejšiemu mysleniu. A preto tých, ktorí žijú v hlbokej viere, neraz stihne i prenasledovanie. Ale, najmilší v Kristu, je to dôvod k tomu, aby sme opúšťali svoj vzťah ku Kristovi? Je to dôvod na to, aby sme sa zriekli jeho spoločenstva, jeho lásky? Veď načo nám dáva Ježiš prisľúbenie i dnes?
„Lebo ja vám dám výrečnosť i múdrosť, ktorej nebudú môcť všetci vaši protivníci odolať ani protirečiť" (Lk 21,15).
Bratia a sestry, aby skutočne bolo tomu ak, ako hovorí Pán Ježiš, je potrebné si uvedomiť, že máme byť stopercentní kresťania. Pán Ježiš nám to dáva ako podmienku, aj keď ju priamo nevyslovuje. Duch Svätý nám napomôže vtedy, ak budeme vo svojom živote ľuďmi úplne podľa Krista, ak budeme ľuďmi Kristovho charakteru. Čiže takí, ktorí stoja za Kristom za každú cenu, ktorí sú ochotní za neho aj niečo obetovať. Všetci jednotne: veriaci, biskupi a kňazi sa musia spojiť so Svätým Otcom, podporovať ho modlitbami a vtedy nám aj Duch Svätý bude skutočne pomáhať, ak sa budeme usilovať o uskutočnenie Ježišovej modlitby: Otče, daj, aby všetci jedno boli. Modlitbu, ktorú sa modlil v predvečer svojho utrpenia za nás všetkých.
Povedzte, najmilší v Kristu, je táto jednota a vernosť Kristovi medzi nami úplná? Sme všetci spoločne oddaní veci viery a lásky ku Kristovi? Pokiaľ sa to nedosiahne, budú mať nad jednotlivcami moc. Preto sa takto snažme chápať Ježišovo slovo. Pán nám dáva záruku vnuknutia Ducha Svätého, čo sa týka výrečnosti a múdrosti, a to jeho vlastnej, ale i v nás samých musí byť snaha o spoluprácu s Duchom Svätým na svoju záchranu. Lebo len pre svoju vytrvalosť si zachránime život vo večnosti a šťastnej blaženosti. Avšak pokiaľ bude čo len iskierka vlažnosti alebo slabosti v našom náboženstve, pokiaľ pre nás jediné dobro nebude Kristus, pokiaľ sa budeme deliť a trieštiť, vtedy oslabovanie viery i v nás samých bude mať úspech.
Poučme sa z minulosti. Cirkev trpela v prvých storočiach, trpela v Anglicku za kráľa Henricha VIII., trpela vo Francúzsku počas revolúcie, bola kruto prenasledovaná, ale víťazne z týchto situácií vychádzali tí, ktorí zostali verní Kristovi.
Ako je to dnes u nás? Čo robíme, aby sa prehĺbil náš život s Kristom?
Pousilujme sa, milí bratia a sestry, o úplné zjednotenie vzájomnou modlitbou, prosbou k nebeskému Otcovi. Prosbou k Ježišovi Kristovi, aby on, ktorý najviac trpel, bol našou jedinou hľadanou útechou a posilou v našich utrpeniach i duševných úzkostiach. Aby nám on žehnal vždy k správnemu rozhodnutiu pre vernosť jemu samému. Aby nám on pomáhal v našich rozhodnutiach, ktoré budú pevné a nestrpia nijakú polemiku a špekulácie v otázkach viery a náboženstva.
Ak dokážeme takto uvažovať a konať, bratia a sestry, vtedy sa môžeme spoľahnúť na múdrosť a výrečnosť Ducha Svätého, že on sám nám vnukne vhodné myšlienky a patrične odpovieme i tým, čo sa pomýlili na svojej ceste životom.
Takto môžeme pochopiť, prečo Ježiš nehovorí len o kladoch a ideáloch v jeho Cirkvi, ale i o utrpení a prenasledovaní. Chce totiž, aby sme žili za každých okolností v jedinej pravde, ktorou je Ježiš sám. Amen.