Láska / srdce | Inšpirácie pre duchovný rast

L Á S K A / ღSrdce

Láska sa učí horieť od toho, kto horí.
Iba láska, ktorá sa prejavuje mnohorakým spôsobom, môže dnešnému svetu dať to, čo neustále hľadá.
Kresťan vie, že láska je dôvodom, kvôli ktorej Boh nadväzuje vzťah s človekom.
Život učí, že pravá láska dokáže robiť zázraky. Milujúci človek dokáže zmeniť človeka, ktorý prestal milovať.
Neexistuje nič, čo by urobilo službu lásky zbytočnou. Kto sa chce zbaviť lásky, zbavuje sa sám seba ako človeka.
Aj vták, aj duša majú po dve krídla. Jedným krídlom je príkaz lásky k Bohu a druhým príkaz lásky k blížnemu. Kto chce lietať, potrebuje obe krídla. Jedno krídlo na lietanie nestačí.
Milovať si vyžaduje veľkú odvahu. Lebo milovať, to znamená vzdať sa svojej prevahy nad tým druhým, ustúpiť v spore, odpúšťať mu jeho chyby a jeho nedostatky prijímať s trpezlivosťou a súcitom.
Láska k Bohu bez lásky k blížnemu nie je pravou láskou. Platí zásada, že Boha, ktorého nevidíme, nemôžeme milovať, keď nemilujeme blížneho, ktorého vidíme.
Láska k Bohu sa živí z lásky k blížnemu a láska k blížnemu nachádza svoj prameň v láske k Bohu.
Pripomeňme si, že láska dáva radosť životu, bolesť mu dáva cenu a viera svetlo. Môžeme hovoriť o troch tajomstvách: srdca, duše a svedomia.
Láska je dar. Dar od Boha pre iných si nesmieme ponechať, prípadne len vyvoleným z neho nadeliť. ❀ღ✿

Je ťažko porozumieť, prečo príkaz lásky je taký dôležitý? Odpoveď je jednoduchá. Sme deti lásky. Voláme sa Božími deťmi.
Kto spočíta prebdené noci, slzy, modlitby, sebazápory tých, ktorí milujú, aj keď ich láska je pošliapaná, odmietaná, zradená? Kto im dáva silu aj vtedy milovať? Ľudská sila zaiste nestačí.
Hriech zabil lásku v srdci, rozume, citoch, slovách, skutkoch.
Kto nám dáva túto silu milovať? Na základe čoho vieme zabudnúť na seba a byť tu pre toho druhého? Milovať vie a môže len ten, kto vie a má vedomie, že je milovaný.
Radi by sme milovali, ale, aby boli ľudia podľa našej vôle. Takých ľudí je v okolí málo, ak sa vôbec nájdu.
Šťastie lásky nespočíva v tom, aby sme boli milovaní, ale v tom, že milujeme.
Nesmieme zabudnúť, že láska je to jediné, čo Božie deti odlišuje od detí diabla.
Láska je prameňom radosti a zdravia, nenávisť je cestou k hrobu.
Láska je podstatou nášho života a cieľom nášho snaženia na zemi. Láska je najsilnejšia moc, sila, zbraň, akú mohol nám dať Boh. Lásku dal Boh do srdca každému človeku bez rozdielu. Láska nie je rezervovaná len pre niekoho. Všetci máme milovať, byť milovaní slovom i skutkom. Láskou nemáme šetriť. Láska sa nesmie rezervovať. Láska nemôže vydierať. V láske máme rásť, rozvíjať a vkladať ju do konkrétnych skutkov každodenného života

Láska je najistejšie spojivo s Bohom a blížnymi. Láska je to najčistejšie ovzdušie, po ktorom vieme túžiť. Láska je čistá voda, ktorá dokáže uhasiť smäd. Láska je teplo dlane milujúceho človeka. Láska je úsmev, ktorý napovie viac ako mnohovravnosť. Láska je požehnanie, ktoré dáva silu, chuť, odvahu žiť.
Každý človek potrebuje milovať a byť milovaný.
Je nevyhnutné ukázať, že Božia láska nás pobáda k úprimnému zápasu a vyhýbaniu sa hriechu, ktorý je negáciou lásky.
Láska posilňuje a očisťuje našu ľudskú schopnosť milovať - povyšuje ju do nadprirodzenej dokonalosti Božej lásky.
Láska k Otcovi nám pomôže vyjsť v ústrety bratom a sestrám.
Cesta dobra má jedno meno: Láska - v nej možno nájsť kľúč od každej nádeje.
Láska je konštruktívna sila na každej, pre ľudstvo pozitívnej ceste.

Lásku k blížnemu sprevádza úprimný záujem o spravodlivosť.
Dve alebo viaceré duše spojené v Kristovom mene, ktoré nielenže sa neboja a nehanbia otvorene si pred sebou navzájom vysloviť svoju túžbu milovať Boha, ale ktoré povýšili vzájomnú jednotu medzi sebou v Kristovi za svoj ideál - také duše predstavujú vo svete božskú moc.
Pravý kresťan má vraj tri srdcia: srdce matky, dieťaťa a sudcu. Matky - aby všetkých miloval ako matka, srdce dieťaťa - aby žil nevinne ako dieťa, a srdce sudcu, aby bol vždy prísny a spravodlivý na seba.
Na lásku k Bohu mám len dnešok.
Filozofi vysvetľujú nesmrteľnosť duše jej jednoduchosťou - nemôže sa rozdeliť, nemôže sa rozpadnúť, nemôže teda zaniknúť. Teológia to vysvetľuje krajšie - človek nemôže zaniknúť, pretože Boh ho pozná a miluje; a keďže každá láska tiahne k trvaniu, Božia láska trvalosť nielen chce, ale ju i spôsobuje.
Ľudská láska nepripúšťa „skúšku“.
Človek srdca vie oceniť silu Tvorcu svojho blížneho.
Vzájomný pokoj je predpokladom pokoja s Bohom, ktorý je Láska.
Boh prijíma obetu iba z lásky a vzájomného pokoja.
Márna je naša snaha pred Bohom, ak sa nezakladá na bratskej láske a jednote.
Láska ešte nikoho neochudobnila.

Čo si od nás praje Ježiš? Ježiš si praje žiť lásku.
Za pravú lásku sa nemusíme hanbiť; s pravou láskou sa nemusíme skrývať; pravá láska patrí na svietnik, aby svietila všetkým; pravá láska je soľ, ktorá pomôže zničiť hnilobu, ktorá zakonzervuje, uchráni, ktorá je potrebná pre život.
Pravda, ktorú som objavil pomocou viery a získal cestou prirodzenej činnosti rozumu, ma vedie k láske, lebo vrcholom kresťanského života, kresťanskej dokonalosti, je láska.
Najúžasnejšia, najfantastickejšia, najneslýchanejšia, najneuveriteľnejšia a najnepochopiteľnejšia je skutočnosť, že prostredníctvom svojho tela môžeš dať život niekomu inému, ktorý ešte nikdy predtým nežil a ktorý môže žiť stále, naveky... A navyše robíš to v akte, v ktorom sa vyjadruje a dáva aj tvoje srdce - a tvoje telo sa stáva priesečníkom lásky a života!

Vnútorná láska je láskavosť srdca, ktorá v nás vyvoláva láskyplné prijímanie ktoréhokoľvek človeka.
Na celom svete je obrovský hlad po láske.
Celý svet je piesňou o Božej láske.
Ak chceme skutočne milovať, musíme sa odpútať najmä od seba. Musíme nezištne dávať a milovať až do konca; toto oslobodzovanie je dlhodobou prácou a namáhavé, je však zdrojom vyrovnanosti a tajomstvom šťastia.
Láska je dar Boží. Mali by sme použiť všetky dostupné ľudské prostriedky na jej získanie, ale v prvom rade musíme o lásku prosiť, očakávať ju a pokorne s otvoreným srdcom ju privítať.

Ten, kto skutočne miluje druhého, pochopí jeho slabosti a nedokonalosti.
Aké je ľahké a dôležité pripomínať a pomáhať oceniť pravdu: Boh ťa miluje! Je pravdivá tak vo chvíľach horlivosti a nadšenia, ako aj vo chvíľach sucha a znechutenia.
Láska rodí dôveru.

Láska pobáda človeka, aby prosil Boha o to, čo je v zhode s jeho vôľou.
Podľa Ježišovho príkladu kresťan je sám sebou, keď je "pre druhých“; toto sú znamenia veľkých ľudí - náš život má zmysel len v spojení so životmi iných.
Človek, ktorý má lásku, neskúma, aký úmysel majú druhí vo svojim konaní; nikdy si nemyslí, že robí lepšie než iní a nikdy sa nevyvyšuje nad svojho blížneho; naopak, myslí si, že druhí konajú vždy lepšie než on. Neurazí sa, keď sa pred ním uprednostní blížny; aj keď ním opovrhnú, zostáva spokojný, lebo si myslí, že si zasluhuje ešte väčšie opovrhnutie.
Niekoľko prejavov skutočnej lásky je účinnejších ako množstvo slov.
Stále intenzívnejšie by sme sa mali usilovať o vytvorenie nadšenej túžby milovať, ktorú budeme všade uplatňovať - aby láska vždy prevládala nad hriechom.
Skutok z lásky je rosou pre srdce; slová lásky sú slniečkom pre rast života.
Láska - triáda rozvrstvenia božského v ľudskom a ľudského v božskom.
Najlepšia cesta – cesta lásky.
Mať niekoho rád, znamená - vždy od začiatku žiť.
Obetavé srdce sa má vyznačovať nezištnou šľachetnosťou.

Nič nás tak nepobáda milovať, ako poznanie, že sme milovaní. Pravá láska je obohatením.
Kto môže, nech pochopí; komu je dané, nech dokáže odpovedať; kto poznal lásku a veľmi miluje, nech začne a pokračuje.
Kristova láska horí, zapaľuje. Spolupracovníkom Kristus z kríža nesľubuje raj na zemi, ale raj vo večnom živote.
V spojení života lásky s Kristovou obetou ľud tvoriaci kráľovské kňazstvo uvádza do činnosti dynamizmus lásky, ktorý sa vo svete hlása a postupne svet premieňa.
Božia láska vzbudzuje diela lásky.
Nič iné okrem lásky nemôže byť vysvetlením tajomstva kríža.
Duša v ničom nesmie hľadať seba. Miluje Boha čistou láskou a slúži mu pre neho samého.
Človek, ktorý má lásku, nie je pyšný: nemá záľubu vo vláde nad inými; nikdy ho nepočujete karhať ich správanie; nerád hovorí o tom, čo iní robia.
Láska je presne to, čo pre nás urobil náš Pán, keď si obliekol na seba plášť našich hriechov.
Zaľúbená osoba myslí na toho, koho miluje, túži byť s ním a chce sa mu podobať. Každý, kto Krista naozaj miluje, je unášaný dynamikou lásky a robí ďalší krok: Krista nasleduje.

Láskavosť plodí návyk dobrého zmýšľania o iných.
Láska prebýva v srdci človeka. Môžeme teda hovoriť o niektorých aspektoch „vnútornej lásky“.
Láska jednoducho zahŕňa všetky povolania, objíma všetky časy a miesta - jednoducho je večná a nekonečná...
Liečme ľudí láskou.
Treba odhaliť každému človeku, bez akejkoľvek diskriminácie, že Boh mu je nablízku a že ho nekonečne miluje.
Platí zásada, že pravá láska sa nikomu nevnucuje a preto neodpudzuje.
Srdce je náš skrytý a nedostupný stred a jedine Boží Duch ho môže preskúmať a poznať.
Nemyslím, že jestvujú tak tvrdé srdcia, ktoré by nemilovali, keby videli, ako sú milované.
Keď niečo dávame, máme to dávať z hĺbky srdca a nečakať odmenu. Ani nikdy nehovorme, koľko sme toho urobili pre iných. Keď sa modlíme alebo postíme, má to byť skutočné pokánie, nielen prejavené navonok, ale skutočne prežité v našom srdci.
Schopnosť vidieť dobrú stránku druhého, je najlepší protijed na zhubné tendencie, ktoré zvýrazňujú zlo a ohováranie také rozšírené v ľudskej spoločnosti.
Srdce je miestom zmluvy: medzi mojím ja - osobou a Bohom - osobou.
Srdce je miestom pravdy, kde si volíme život alebo smrť.
Človek participuje na moci a autorite Božej - dokáže aj nemožné - rozhovor na tému: čoho je schopné srdce človeka