Nádej si osvojuje očakávania, ktoré podnecujú činnosť ľudí; očisťuje tieto očakávania, aby ich zamerala na nebeské kráľovstvo; ochraňuje pred malomyseľnosťou, je oporou vo chvíľach opustenosti a rozširuje srdce v očakávaní večnej blaženosti.
Nádej na eschatologickú Božiu budúcnosť umožňuje projekty budúcnosti vo vnútri dejín; tým, že nás oslobodzuje od strachu z existencie, oslobodzuje nás k práci pre druhých.
Keď žijeme v nádeji, v dôvere očakávame príchod Božieho kráľovstva a túžime po budúcom šťastí, ktoré môže dať len Boh.
Nádej je zbraňou, ktorá nás chráni v boji o spásu; v skúške zabezpečuje radosť; prejavuje sa a živí modlitbou, ktorá je súhrnom všetkého, po čom v nás (nádej) vzbudzuje túžbu.
Človek, ktorý dúfa, je presvedčený, že Boh ľudstvo naozaj miluje, a to napriek množstvu prekážok zla a slabosti ľudí, stvorených pre ustanovenie Božieho kráľovstva.
Nádej nás uisťuje, že Boh nám dá silu a odvahu, ktorú potrebujeme na dokončenie svojho života, a že v ňom nájdeme plnosť a šťastie, ktoré nemôžu dať stvorené veci.
Kto má vieru v Boha a dáva sa Bohu celý a celkom, ten prežíva lásku ako znamenie víťazstva a dostáva do života nádej, ktorá tu na zemi utrie každú slzu a poteší všetky bôle.
Nádej je bezpečná a pevná 'kotva duše'.
Nadšenie vzbudené nádejou chráni pred egoizmom a vedie k radosti z kresťanskej lásky.
Blahoslavenstvá povznášajú našu nádej k nebu ako k novej zasľúbenej zemi; vyznačujú nádeji cestu cez skúšky, ktoré očakávajú Ježišových učeníkov.
Nádej zodpovedá túžbe po šťastí, ktorú Boh vložil do srdca každého človeka.
Nádej neutešuje, ale dáva odvahu.
Tak zostáva iba nádej, že v dejinách sa ako posledný ukáže zmysel a nie nezmyselnosť, právo a nie bezprávie, pravda a nie lož, šťastie a nie beznádejné utrpenie.
Iba Boh nás môže pravdivo súdiť, ale skôr ako by to urobil, dal nám žolíka, ktorým je sviatosť zmierenia.