NOVÁ EVANJELIZÁCIA
Nová evanjelizácia predstavuje paradox radostnej zvesti, ktorá ide proti prúdu sveta. Slová, ktoré Ježiš Kristus adresoval apoštolom, keď im povedal, že ich posiela ako ovce medzi vlkov a žiadal od nich vydanie osobného svedectva (porov. Mt 10,16-19), patria aj nám. Počet obetí dnešných kresťanov je alarmujúci a bije na poplach. Evanjelizačná výzva, ktorá rezonuje v srdci kresťana, uvedomujúc si hĺbku slov svätého Pavla: „Beda, keby som nehlásal evanjelium“ (1 Kor 9,16), je každým dňom naliehavejšia. Dnes nemôžeme hovoriť už len o potrebe evanjelia, ale pod tlakom narastajúceho zla vo svete, si musíme uvedomiť prioritnú naliehavosť a nevyhnutnosť evanjelia nielen vo svete reálnom, ale i vo svete virtuálnom, kde sa dnešný človek utieka, priam skrýva a s hlbokou túžbou v srdci hľadá akúsi nádej, zmysel života, pochopenie a prijatie, ktoré v realite nenachádza.
1. DEFINÍCIA POJMU NOVÁ EVANJELIZÁCIA
Vzhľadom na stálu neurčitosť pojmu, ktorý sa za posledné desaťročia používa čoraz častejšie a naliehavejšie, je nevyhnutné predstaviť rôzne pohľady na pojem nová evanjelizácia, ktoré budeme v práci prednostne čerpať z koncilových, pokoncilových a pápežských dokumentov. Najprv spomenieme pôvod slova, ktorý má korene už v Starom zákone, avšak svoje pravé naplnenie a zmysel nachádza v Novom zákone, v osobe Ježiša Krista. Preto evanjeliá Nového zákona sú základom pre novú evanjelizáciu ako v súčasnosti, tak do konca čias. V Katolíckej cirkvi sa pojem evanjelizácia a následne nová evanjelizácia, zaviedol do bežného používania až po Druhom vatikánskom koncile, inšpiráciou protestantskej náuky, ktorú si stručne predstavíme. Na záver zhrnieme aktuálne zaužívané významy pojmu.
1.1 Etymológia slova evanjelizácia
Pojem evanjelizácia spájame so slovom evanjelium, ktoré je gréckeho pôvodu euangelion. Marek evanjelista ho predstavuje ako spis o Ježišovi, život samého Ježiša, ale aj ako samotnú osobu Ježiša (porov. Mk 1,1), ktorého narodenie zvestovali už anjeli ako radostnú zvesť (prov. Lk 2,10). Teda samotná zvesť o ňom predchádzala jeho osobu, ktorá sama v sebe je radostnou zvesťou, z ktorej následne vznikol spis - evanjelium, ako ho najčastejšie chápeme v dnešnej reči. Ale výraz sa spája nielen s dobrou zvesťou o osobe Ježiša Krista, ale aj so spásou a Božím kráľovstvom. V gréčtine evanjelium značilo dobrú zvesť alebo oznámenie víťazstva. „Pax Romana, významné udalosti v živote cisára, boha a spasiteľa, sa oslavovali ako také evanjeliá. No kresťanský spôsob reči celkom isto prevzal slovo evanjelizovať zo Starého zákona, s osobitným významom, ktorý už vtedy malo: zvestovať spásu.“[1] Zo Svätého Písma poznáme aj prednostných adresátov radostnej zvesti; teda už tu môžeme nepriamo pozorovať prvotné rozdelenie ľudí do jednotlivých skupín, ktorým sa má ohlasovať evanjelium: chudobným v duchu (porov. Mt 5,3; Mk 10,17-23), hriešnikom (porov. Lk 15,1; 18,9-14; Mt 21,31), pohanom (porov. Mt 8,10; 15,21-28), maličkým (porov. Mt 11,28; Lk 9,48; 10,21), srdciam, čo túžia počuť Božie slovo (porov. Sk 13,7), ľuďom, ktorí túžia vedieť, čo treba robiť, aby boli spasení (porov. Sk 16,30); teda všetkým ľuďom na svete, ktorí potrebujú Božie milosrdenstvo, čo je charakteristickou črtou celého ohlasovania. Evanjelista Matúš to jasnou rečou hovorí: „Choďte teda, učte všetky národy a krstite ich v mene Otca i Syna i Ducha Svätého“ (Mt 28,19). „Toto evanjelium, píše svätý Irenej, apoštoli najprv kázali. Potom z vôle Božej nám ho odovzdali v Písmach, aby sa stalo základom a stĺpom našej viery.“[2] Pojem evanjelizácia sa však v týchto časoch ako taký nepoužíval, len ho odvodzujeme od slova evanjelium, ktorého pôvod sme si práve vysvetlili.
1.2 Druhý vatikánsky koncil a nová evanjelizácia
V Katolíckej cirkvi sa pojem evanjelizácia začal častejšie používať až po Druhom vatikánskom koncile, k čomu svojimi pohľadmi prispela aj protestantská teológia. O jeho rozšírenie sa v tomto čase zaslúžila i biskupská synoda o evanjelizácii v roku 1974 a exhortácia Pavla VI. Evangelii nuntiandi - o ohlasovaní evanjelia v dnešnom svete, zo dňa 8. decembra 1975. Svätý Otec v nej rozvinul myšlienky Druhého vatikánskeho koncilu o Cirkvi v súčasnom svete, ktorou hlavnou témou bolo ohlasovanie evanjelia. Pojem evanjelizácia v ňom vysvetľuje ako bohatú, komplexnú a dynamickú realitu, ktorá zahŕňa ohlasovanie Krista tým, ktorí ho nepoznajú (kerygma), kázanie, katechézu, vysluhovanie sviatostí, sebaobnovu. Teda všetko, čo spadá pod názov missio Ecclesiae. Evanjelizovať znamená „prinášať radostnú zvesť celému ľudstvu, ľudí vnútorne pretvárať a vytvárať z nich nové ľudstvo. (...) skrze krst a život podľa evanjelia. Účelom evanjelizácie je práve dosiahnuť túto vnútornú premenu a ak treba, nejako ju vyjadriť slovom.“[3] Je dvojitou výzvou, ktorá v prvom rade spočíva vo vnútornej premene a má vplyv na druhú, vonkajšiu - ohlasovanie radostnej zvesti kresťanským svedectvom života a Božím slovom. Teda prostredníctvom evanjelizácie sa pretvára a realizuje ako človek, tak i celá Cirkev.
Ján Pavol II. dňa 9. marca 1983 v príhovore biskupom Latinskej Ameriky vysvetlil, že novosť evanjelizácie, vzhľadom na nové prežívanie skúsenosti viery a jej hlásanie, spočíva v novom zápale, v nových metódach a v nových prejavoch.[4] Nová evanjelizácia neodmieta minulosť a nie je duplicitou predchádzajúcej evanjelizácie, ale je predovšetkým duchovnou akciou, ktorá vyžaduje schopnosť osvojiť si odvahu v hľadaní a v aplikácii nových spôsobov ohlasovania. Nakoľko evanjelium je zdrojom stále nových inšpirácii, predstavuje i odvahu vydať sa na nové cesty, ktorých podmienky sú podstatne zmenené. V postsynodálnom Apoštolskom liste Christifideles laici - o povolaní a poslaní laikov, zo dňa 30. decembra 1988, poukazuje na to, že evanjelizovať sa nemá len povrchne, nejakým okrasným spôsobom, ale do hĺbky. A to takým spôsobom, aby evanjelizácia presiahla celý život človeka.[5] Má pretvárať vedomie, činnosť, myslenie, hierarchiu hodnôt človeka, čím tak pozitívne ovplyvní aj jeho život a prostredie, v ktorom sa nachádza. Evanjelizácia znamená aj svedectvo, hlásanie, vyučovanie a výchovu. V encyklike Redemptoris misio - o trvalej platnosti misijného poslania zo dňa 7. decembra 1990, Ján Pavol II. evanjelizačnú aktivitu rozlišuje na tri situácie. Prvá sa týka ľudí, ktorým Kristus nie je známy alebo im chýba dostatočná znalosť; túto aktivitu pápež označil za pohanskú misiu. Do druhej skupiny zaradil veriacich, ktorí sú verní evanjeliu a sú dostatočne horliví vo vydávaní svedectva, teda sa jedná o evanjelizáciu bežného pastoračného účinkovania. Tretiu skupinu tvoria ľudia, ktorí stratili zmysel pre živú vieru a Krista, alebo sa už ani necítia ako členovia Cirkvi. V tomto prípade je potrebná nová evanjelizácia alebo reevanjelizácia.[6] Všetky tri oblasti vyžadujú iný evanjelizačný prístup a osobitnú citlivosť voči jednotlivým osobám. To znamená, že aj evanjelizátori musia v pokore prijať svoje limity, uvedomiť si vlastné svedectvo života, učiť sa jeden od druhého a vnímať znamenia čias.
Pápež Benedikt XVI. zriadil Pápežskú radu na podporu novej evanjelizácie, ktorá sa zameriava na obyvateľov prvého a druhého sveta - Európu, USA a Južnú Ameriku, a je pomocou už existujúcej Kongregácii pre evanjelizáciu národov[7] so zameraním na krajiny tretieho sveta. Predseda tejto Pápežskej rady - Rino Fisichella, odôvodňuje, že kvôli riziku nezohľadnenia komplexnosti povahy a ochudobnenia samotnej evanjelizačnej činnosti, nevytvára ani on nijakú vyčerpávajúcu definíciu novej evanjelizácie. Napriek problematickosti vytvorenia definície vysvetľuje, že nová evanjelizácia si „vyžaduje schopnosť vedieť zdôvodniť svoju vieru, predstaviť Ježiša Krista, Božieho Syna, jediného Spasiteľa ľudstva. V miere, v akej toho budeme schopní, budeme schopní ponúknuť našim súčasníkom odpoveď, ktorú očakávajú.“[8] Nová evanjelizácia tak vychádza z presvedčenia, že milosť mení srdce až po obrátenie a tiež z dôveryhodnosti nášho svedectva. V dňoch 7. - 8.októbra 2012 sa konalo 13. valné zhromaždenie biskupskej synody o Novej evanjelizácii, ktoré tiež neprinieslo novú definíciu pojmu evanjelizácia, ale Pápež Benedikt XVI. na ňom pripomenul, že dielo novej evanjelizácie spočíva v tom, že sa nám predkladá krása a trvalá novosť stretnutia s Kristom; evanjelium máme urobiť stredobodom nášho života. Je časom nového prebudenia, povzbudenia a svedectva. Potrebu novej evanjelizácie zdôraznil najmä v tradične kresťanských krajinách. Pripomenul trojitý aspekt chápania evanjelizácie, ktorý v slovnej obmene poznáme od Jána Pavla II. Najskôr ide o evanjelizáciu ad gentes, ohlasovanie evanjelia tým ktorí nepoznajú Ježiša Krista, v druhom rade ide o postupný rast vo viere v bežnom živote Cirkvi a napokon ide o novú evanjelizáciu zameranú na tých, ktorí sa od Cirkvi vzdialili.[9] Evanjelizačnú činnosť Cirkvi zveril Panne Márii, ktorú označil za Hviezdu novej evanjelizácie.
Pápež František, tak isto ako jeho predchodcovia, doposiaľ nevytvoril nijakú definíciu evanjelizácie, len nanovo pomáha ľuďom pochopiť jej úlohu. Dňa 30. mája 2015 prijal členov Pápežskej rady na podporu novej evanjelizácie na plenárnom zasadaní, ktoré sa konalo na tému: Vzťah medzi evanjelizáciou a katechézou. Podľa neho nová evanjelizácia znamená uvedomiť si milosrdnú lásku Boha, aby sme sa aj my stali nástrojmi spásy pre druhých a katechéza je vnútorný priestor, kde život kresťana dozrieva pretože zakusuje milosrdenstvo Boha.[10] Vo svojej homílii zo dňa 12. júla 2015, na paraguajskom Campo grande de Ñu Guazú, podal vysvetlenie takto: „Koľkokrát si predstavujeme evanjelizáciu ako točiacu sa okolo tisícov stratégií, taktík, manévrov, trikov, snažiac sa obrátiť osoby našimi argumentáciami. Dnes nám to Pán hovorí veľmi zreteľne: v logike evanjelia sa nepresviedča argumentovaním, stratégiami, taktikami, ale jednoducho učením sa byť pohostinnými, vedieť prichýliť.“[11]
1.3 Protestantská náuka
V 17. storočí, ktoré je známe aj ako storočie protestantskej ortodoxie, vzniklo moderné prebudenecké hnutie, ktorého teológovia nachádzali prebudenia v Biblii a v histórii. Hnutie bolo charakteristické vzdelanosťou, ktorá spočívala v individuálnom čítaní Biblie a kresťanskej literatúry, toleranciou vzniku nových náboženských skupín a duchovným zápalom, ktorý varoval pred sekularizáciou sveta a najmä podporoval horlivé hlásanie evanjelia. Slovo – prebudenie – však vzbudzovalo u ľudí rôzne predstavy, ako napríklad prebudený hriešnik, prebudená cirkev, vzrast evanjelizačnej a misijnej činnosti a iné. Nemecký pojem erweckung znamená prebudenie alebo oživenie. Anglický výraz revival vykladá tento istý pojem ako prebudenie zo spánku. Historicky sa tento pojem označuje za oživenie duchovného života, evanjelizáciu. Podľa protestantského kazateľa Llyoda-Jonesa prebudenie spočíva v tom, že Duch Svätý zostúpi na väčší počet ľudí naraz a ľudia si zrazu uvedomia jeho prítomnosť a majestát Boha. Duch Svätý tomuto zhromaždeniu ľudí predsedá, vedie ho, riadi a prejavuje svoju moc.[12] Koncom tohto storočia spojením evanjelických, mystických a špekulatívnych prvkov vznikol v Nemecku nový smer prebudenia zbožnosti - pietizmus. Jeho charakteristika spočívala v horlivej túžbe kázať evanjelium. Zdôrazňoval druhé narodenie a city. Jeho prívrženci učili, že kresťanstvo vyžaduje posvätenie, filantropiu a evanjelizáciu. Rozvinuli misiu, venovali sa sociálnej práci a usilovali sa o morálnu obnovu sveta.[13] Druhé radikálne protestantské hnutie, ktoré vzniklo v tomto storočí v Anglicku, bol puritanizmus. Puritáni kládli dôraz na zbožnosť a prísnosť mravov.
Od 18. storočia sa v protestantizme, popri prebudení, objavuje i anglický výraz evangelical, ktorý sa s nemeckým výrazom evangelish tiež príliš nestotožňuje. V nemčine sa voľne prekladá ako protestantský, luteránsky, reformovaný. Angličtina tento výraz tiež stotožňuje s určitým typom protestantizmu, ktorý zdôrazňuje osobné obrátenie a evanjelizačnú angažovanosť, ale prikláňa sa skôr k slovu metodistický alebo evanjelikálny. 18. storočie je považované za Veľké prebudenie, ktorého predchodcom bola protestantská reformácia zo 16. storočia. Za proroka prebudenia a zakladateľa amerického revivalizmu[14] je považovaný kalvín George Whitefield (1714 - 1770), ktorý „prvý zdôraznil znovuzrodenie ako centrum zvesti evanjelia, prvý začal agresívnu evanjelizáciu, prvý kázal pod holým nebom, prvý zhromaždil veľké zástupy konvertitov, prvý angažoval laických kazateľov, prvý začal putovnú kazateľskú činnosť a prvý nadviazal spojenie s americkým prebudením.“[15] Evanjelikálne prebudenie v tomto čase je spojené i s menami bratov John a Charles Wesley, zakladateľmi metodizmu. Takéto prebudenie jestvovalo i v rámci anglikánskej cirkvi, z čoho vznikol anglikánsky evanjelikalizmus. Evanjelikáli sa snažili o obnovu cirkvi v rámci štátom prijatých cirkevných štruktúr.
V 19. storočí sa evanjelikalizmus rozšíril na cirkevné zbory, čomu sa pričinil William Dodge (1805 - 1883), ktorý viedol americkú pobočku medzinárodnej Evanjelickej aliancie. Misijná činnosť sa naďalej úspešne rozvíjala. Išlo o ohlasovanie evanjelia s cieľom konverzie na protestantskú vieru. Vo všeobecnosti pojem evanjelizácia sa veľmi často používal (a stále sa i v tomto zmysle používa), ako synonymum pojmu misia. Preto potreboval definovať svoju odlišnosť. Tá spočívala v tom, že na rozdiel od misie v pohanských krajinách, sa zvestovanie na kresťanských územiach od druhej polovice 19. storočia, začalo označovať ako evanjelizácia.[16]
V 20. storočí sa pojem evanjelizácia v anglickej literatúre stále používal ako synonymum slova misia, čo o nemeckých krajinách nevieme, nakoľko bežne dostupné slovníky a história sa tejto téme nevenujú. Medzi najdôležitejšie druhy chápania evanjelizácie a misie tohto času patria: 1. misia a evanjelizácia je to isté, teda je to len pomiešanie pojmov, 2. evanjelizácia sa orientuje na pokrstených a misia na nepokrstených, 3. misia je to, čo koná Boh = misio dei (trinitárske) a evanjelizácia je činnosť cirkvi, 4. misia je úloha zboru, evanjelizácia len jednou z oblastí tejto úlohy, ďalšími oblasťami sú bohoslužba a služba.[17]
21. storočie je v protestantskej teológii bohaté na výklady chápania tohto pojmu od rôznych teológov. Jedným z najznámejších je David B. Barret (1927 - 2011), ktorý rozoznáva v evanjelizácii dva pohľady. Prvý chápe ako kázať, ohlasovať, oznamovať evanjelium bez ohľadu na to, či ho ľudia príjmu i keď je to jeho zámerom, a druhý pohľad tento pojem vysvetľuje ako zvestovanie, privádzanie k viere a skutočné obrátenie.[18] Aktuálne pojem evanjelizácia protestantská tradícia vysvetľuje v užšom význame, kde odlišuje tri etapy duchovných premien - prebudenie, obrátenie a obnovenie, a v špeciálnom význame, ktorú delí na individuálnu a kolektívnu, ktorá sa ďalej delí na masovú a obyčajnú. Metódu masovej evanjelizácie vypracoval americký evanjelikálny pastor Billy Graham (1918 - súčasnosť) a rozdelil ju na ďalšie tri etapy: prípravu, evanjelizačnú pobožnosť a etapu prehĺbenia výsledkov evanjelizácie.
V katolíckej cirkvi sme sa inšpirovali protestantským delením do dvoch úrovní: individuálnej a kolektívnej, ktorým môžeme prirovnať napríklad ľudové misie a farské rekolekcie.
1.4 Význam slova a jeho výzvy v súčasnosti
V súčasnosti pojem evanjelizácia v Katolíckej cirkvi najčastejšie používame v troch významoch:
1. vo všeobecnom význame, v súvislosti s apoštolátom, čo sa spája s misiami, predstavuje všetku činnosť zameranú na oslavu Boha;
2. v užšom význame, ktorý je označením pre hlásanie dobrej zvesti ako prvého radostného posolstva ľuďom, ktorí ho ešte nepočuli alebo neprijali. Teda „je to prvé ohlasovanie, prvé stretnutie s evanjeliom, ktoré vzbudzuje túžbu a potom rozhodnutie vstúpiť do spoločenstva veriacich.“[19] Toto obdobie sa spája s katechumenátom, systematickou prípravou na krst;[20]
3. význam pojmu evanjelizácia poznáme ešte v špeciálnom význame predstavujúcom konkrétnu pastoráciu, ktorá slúži na reevanjelizáciu[21] kresťanov katolíkov, ktorí vo svojej viere ešte nedozreli.
Priblížením súborov činností a cieľov, ktoré spadajú pod pojem evanjelizácia, sme sa snažili vysvetliť, že pre svoju ekleziologickú univerzálnosť a všeobsiahlu kristocentrickosť je istým spôsobom neuchopiteľný, nedá sa jednoznačne zadefinovať, ani ohraničiť do nijakej poučky. Preto stále nemá svoju vlastnú jedinú a jednoznačnú definíciu. Zostáva nám teda uspokojiť sa s charakterom a cieľom evanjelizácie.
Pokračovanie článku nájdete tu: 2. TEOLOGICKÉ VÝCHODISKO VYCHÁDZAJÚCE Z UČENIA DRUHÉHO VATIKÁNSKEHO KONCILU A PÁPEŽSKÝCH DOKUMENTOV
autor článku: Júlia Kubicová
Pozn. kvôli autorským právam úmyselne neuvádzam odkazy v plnom znení.
[1] LYONNE, S.: Evanjelium. In: Slovník biblickej teológie | [2] LYONNE, S.: Evanjelium, | [3] PAVOL VI.: Evangelii nuntiandi. | [4] Porov.: DOKUMENTY VATIKÁNSKYCH ÚRADOV: 13. riadne valné zhromaždenie Biskupskej synody, Nová evanjelizácia na odovzdávanie kresťanskej viery, Lineamenta.| [5] Porov.: JÁN PAVOL II.: Christifideles laici. | [6] Porov.: JÁN PAVOL II.: Redemptoris missio. | [7] Pozn.: Kongregácia pre evanjelizáciu národov bola ustanovená bulou Inscrutabili Divinae pápeža Gregora XV. dňa 22. júna 1622. | [8] DOKUMENTY VATIKÁNSKYCH ÚRADOV: Príhovor predsedu Pápežskej rady na podporu novej evanjelizácie Mons. Rina Fisichellu na stretnutí zodpovedných za novú evanjelizáciu. | [9] DOKUMENTY VATIKÁNSKYCH ÚRADOV: Synodus Episcoporum bulletin, 13. riadne plenárne zhromaždenie Biskupskej synody 7. - 28. októbra 2012, Nová evanjelizácia na odovzdávanie kresťanskej viery. | [10] Porov.: Pápež František prijal členov Pápežskej rady na podporu novej evenjelizácie. | [11] FRANTIŠEK: Homília v paraguajskom Ñu Guazú: Evanjelizovať znamená byť pohostinnými. | [12] Porov. LLOYD-JONES D. M.: Revival Can we make it happen? | [13] Porov. HANES, P.: Dejiny kresťanstva | [14] Pozn. revivalizmus je smer, ktorý sa snažil oživiť vieru kresťanov prostredníctvom vystúpení mimo kostolov. Tieto prísne kázne o nebezpečí pekla boli sprevádzané emocionálnou hudbou a horlivou modlitbou. | [15] HANES, P.: Dejiny kresťanstva | [16] Porov.: SCHARPFF, P.: Geschichte der Evangelisation. Giessen | [17] Porov.: HVOŽĎARA, M.: Rozmery evanjelizácie. | [18] BARRET, D.: Evangelize! A hisrotical survey of the concept. | [19] VALOVIČ, E.: Náčrt katechetiky | [20] Pozn. Cirkevní otcovia v dokumente Ordo initiationis christianae adultorum - obrad kresťanského zasvätenia dospelých z roku 1972, stavia evanjelizáciu pred katechumenát, teda tieto pojmy odlišuje. | [21] Pozn.: pod pojmom reevanjelizáca rozumieme opätovnú evanjelizáciu, teda znovu ohlasovanie evanjelia kresťanom, ktorí pod vplyvom sekularizácie odpadajú od viery.