P O S L U Š N O S Ť
- Čím je nakoniec poslušnosť? Je úplnou láskou. Keď si naplno láskou, nerobíš viac svoju vôľu, ale vôľu druhého, nevolíš si viac svoju osobnú iniciatívu, ale usiluješ sa podporiť iniciatívu druhého. A ak náhodou druhý – blížny, ktorý je vedľa teba alebo žije s tebou, urobí to isté voči tebe, v tejto výmene lásky je Láska. Vtedy to, čo z toho vzíde, už nie je tvoja iniciatíva alebo iniciatíva druhého, tvoja vôľa alebo vôľa druhého, ale vôľa Božia.
- Boh, ktorý jediný je dobrý, dokonale pozná, čo je pre človeka dobré a z lásky k nemu mu to predkladá v prikázaniach.
- Odmietavejší postoj k poslušnosti majú tí, ktorí skutočnú slobodu nikdy nepoznali, ktorých od detstva príliš obmedzovali; im sa potom nezávislosť zdá takým vznešeným ideálom, že každá podriadenosť je iba hrubším alebo jemnejším stupňom otroctva.
- Nikdy sa nepodarí vidieť, ak nebudeš poslušný.
- Poslušnosť Ježiša k Otcovi je aj nad súcit a dobrotu jeho srdca.
- Prekážkou poslušnosti je vždy nevera a pýcha; kto nie je pokorný, nie je ani poslušný.
- Čím viac si je človek vedomý svojich osobných vlastností, čím viac si na sebe zakladá, tým sa cíti povolanejší, aby súdil o všetkom i o tom, čo má byť predmetom jeho poslušnosti.
- Boh vkladá do srdca oko, keď do toho, kto poslúcha, vlieva svetlo kontemplácie.
- Ak budeš hluchý voči hlasu toho, kto rozkazuje, budeš aj slepý.
- Poslúchaj s náklonnosťou srdca, aby si mohol vidieť okom kontemplácie
- Poslušnosť je chudoba od seba samých. Hovorí sa, že je to najťažšia vec; pretože je ešte ľahké zrieknuť sa niečoho alebo niekoho, čo je stále "mimo" mňa, ale zrieknuť sa seba samých sa zdá obtiažnym.