R A D O S Ť / Šťastie
-
Čokoľvek by človek prežil, stále ostáva poloprázdny. Pozemské šťastie a limitované poznanie, chápe človek ako ohraničené a preto kráča ďalej. Koľkokoľvek takýchto ohraničených vecí spoznáme, ťahá nás to ísť stále ďalej. Nikdy nebudeme hotoví, plní a nasýtení, každý koniec je pre nás novým začiatkom.
-
Dnešný svet nám ponúka často prirodzenú radosť, ktorá pochádza väčšinou z konzumného života. Skutočná radosť pochádza od Krista a prejavuje sa skutkami opravdivej lásky. Takáto radosť vytrvá aj v pokušeniach i vo všedných dňoch, ktoré sú možno pre nás niekedy nezaujímavé.
-
Musíme byť šťastní za každú cenu, okamžite, inak sa nám to nemusí podariť; to, čo chýba, môže nás obrať o šťastie; vždy nám bude niečo chýbať; ak bez toho nemôžeme byť šťastní, nebudeme šťastní nikdy.
-
Dá sa hovoriť o radosti, keď nevieme zniesť sami seba, prijať seba, tú ťarchu nášho ducha, či žalár vlastného “ja“...?
-
Akonáhle sa zastavíme, aby sme ho pozorovali, uchopili, rozplynie sa. Musíme sa pozrieť do tváre pravde, obete, povinnosti alebo i smrti, aby sme si uvedomili, že sme šťastní; v tomto okamihu, ako sa ho zriekame, uvedomujeme si, že sme sa vlastne zbavili len okov, že sme obetovali len svoje trápenie.
-
Šťastie v sebe nesie niečo hlboko bolestné a ťažké; žiada od nás, aby sme znovu prijali údel, ktorému sme chceli uniknúť.
-
Keď sa stráca pokoj a s ním aj radosť, je najvyšší čas zmobilizovať sily, zastaviť sa, poznať príčinu, pravý stav. Už snáď prepukol utajený, ale známy nám syndróm choroby, už dlhšie sa necítila pravá radosť. Nebol to v ostatnom čase len “život sebaklamu“? Je potrebné si rýchlo uvedomiť, že opravdivá radosť nemôže byť tam, kde sa niekto sám seba berie príliš vážne.
-
V milosti šťastia je ľahké konať dobré skutky, bez problémov dokážeme vykonať i tie najťažšie veci, lebo šťastie, podobne ako láska, sa chce dávať a šíriť; zrazu všetko do seba zapadá, dáva zmysel.
-
Opravdivá radosť má hlboké korene v srdci. Nezriedka ju sprevádza veselosť, veľmi dobre sa však znesie aj s vážnosťou. Veselosť je spravidla čosi vonkajšie, niekedy je i hlučná; radosť je trvanlivá, kým veselosť prichádza a odchádza. Bez vnútornej radosti niet ani vonkajšej.
-
Ak správne chápeme radosť, tak si uvedomujeme, že sme výlučným majetkom svojho Pána.
-
Uvedomujeme si, že radosti ľudskej duše patrí nevyhnutne nájdenie súčasne kvalitného obsahu i cieľa života; potom pochopíme tie dve prikázania, na ktorých spočíva celý Zákon a Proroci.
-
Je niečo hlboko fascinujúce vo výraze «byť zle šťastný». My všetci sme zle šťastní; sme šťastní nevedome, nemotorne, zatrpknuto.
-
Šťastiu treba poskytnúť úver: treba byť šťastný vopred, treba nachádzať šťastie v dôvere i v nešťastí.
-
Radosť sa z dobra rodí, dobrom žije a kvitne, ale dobro i pôsobí, pretože sama dobrom, dokonca tým najvyšším je a k dobru volá, povzbudzuje a dáva silu. Radosť bez dobra a dobro bez radosti sú ako úsmev bez lásky a láska bez úsmevu. Poznáme veľkú radosť, ale sú aj malé, sotva postrehnuteľné radosti. Každá z nich, ale rovnako jasným svetlom svieti. Áno, sú veľké i malé dobrá a každé dobro dáva radosti jej priezračnosť, jej neomylne identifikovanú vznešenosť.
-
Je potrebné žiť pravú radosť. Radosť, ktorá sa nedá podplatiť, ktorá stačí sama o sebe a nedá sa pre žiadny zisk, tá, ktorá jednoducho je a svieti svojím vlastným svetlom, ktorá prichádza tam, kde sa jej páči a zostáva tak dlho, ako sama chce, ktorá robí život naraz priezračným, jedným okamihom ho napĺňa šťastím. Túto radosť si nemôžeme kúpiť.
-
Veľkých radostí je mnoho, ale ich úlohou je, aby boli medzníkom, aby označili nový smer životom, aby s neomylnou istotou povedali ľudskej duši, že na orloji ich života odbíja celá. Veľká radosť zaplaví dušu ako povodeň, a nedá sa jej postaviť na odpor. Neskôr, keď upadnú vody, pochybovač môže rozumkovať, pýtať sa po možnostiach omylov, presviedčať sám seba o náhodách a nedorozumeniach, a príde k presvedčeniu, že chvíľa, keď radosť sa mu sama dala a naplnila jeho život, pomenuje neskutočným snom.