Meditácia na 05.09.2012

Meditácie Ľubomíra Stančeka

Streda 22. týždňa v Cezročnom období | Lk 4, 38 - 44

separator.png

Keď Ježiš vyšiel zo synagógy, vošiel do Šimonovho domu. Šimonovu testinú trápila vysoká horúčka a oni ho prosili za ňu. Postavil sa nad ňu, rozkázal horúčke a tá ju opustila. Hneď vstala a obsluhovala ich. Po západe slnka všetci, čo mali chorých na rozličné neduhy, privádzali ich k nemu. On na každého z nich kládol ruky a uzdravoval ich. Z mnohých vychádzali aj zlí duchovia a kričali: „Ty si Boží Syn." On im pohrozil a nedovolil im hovoriť, lebo vedeli, že on je Mesiáš. Keď sa rozodnilo, vyšiel von a utiahol sa na pusté miesto. Ale zástupy ho hľadali. Prišli až k nemu a zdržiavali ho, aby od nich neodchádzal. On im však povedal: „Aj iným mestám musím zvestovať Božie kráľovstvo, lebo na to som poslaný." A kázal po judejských synagógach.

separator.png

Ježišova starosť o človeka
 

Snáď si ani nevieme predstaviť život bez bolestí a utrpenia. Hovorí sa, že kto netrpel, nevie pochopiť trpiacich a chorých. Spoločnosť na celom svete vynakladá značené sumy na zmiernenie a predchádzanie bolesti ľudského tela. Bolesť je tak stará, ako človek pozná hriech, pretože je jeho následkom. Boh však neprestal milovať človeka. Už pri opustení raja sľúbil, že pošle Vykupiteľa.

Pri čítaní evanjelia sa dozvedáme, že Ježiš prichádza na svet pre všetkých, aby všetkým hlásal Božie kráľovstvo. Jeho činnosť je misijná. Preto nechce účinkovať len v okolí Kafarnauma, ale ako sme dnes čítali, odpovedá apoštolom: „Aj iným mestám musím zvestovať Božie kráľovstvo, lebo na to som poslaný" (Lk 4,43). Tieto slová hovoria o veľkej starostlivosti Ježiša o všetkých ľudí.

Pán Ježiš musel mnohým pomôcť. Cítime to aj zo slov svätého Marka evanjelistu, ktorý nie je v stave opísať všetko a uspokojí sa len s poznámkou: „I uzdravil mnohých, ktorých trápili rozličné neduhy, a vyhnal mnoho zlých duchov...." (Mk 1,34). Výraz „mnoho" hovorí sám o sebe. Keď premýšľame o týchto slovách z evanjelia, akoby sv. Pavol z druhého čítania ich chcel doplniť poznámkou: „... stal som sa sluhom všetkých, aby som čím viacerých získal" (1 Kor 9,19). Taktiež službu Pána Ježiša pre všetkých môžeme prirovnať k službe nevoľníka, neslobodného človeka, ktorý bez odpočinku, bez odmeny, často bez uznania pracuje pre druhých. Pán Ježiš netúžil, ani nehľadal uznanie od ľudí. Ba naopak, často uzdraveným prísne prikazuje, aby nikomu o tom nehovorili. Jeho zaujímal iba človek, ktorý potreboval jeho pomoc a nič viac.

Môžeme to vyjadriť aj takto: Ježiš má starosť o telo, ale i o dušu človeka. Vidíme, že cez uzdravené telo túži sa dostať do ľudskej duše. Uzdravenie svokry Šimona Petra, o ktorom sme čítali, nie je len akési ľudské gesto. Svojím konaním chcel čosi viac. Ježiš vychádzal zo situácie, že každému človeku, bez skúmania kto je a čím je, sa má pomáhať. Nestačí len položiť ruku na plece a povedať potešujúce slovo: "Nech ťa Boh poteší," ale treba skutočne človeka potešiť. Máme mu konkrétne pomôcť a nenechať ho jeho vlastnému osudu. Tým naplníme slová Ježiša: „Lebo bol som hladný a dali ste mi jesť; ... bol som nahý a priodeli ste ma; bol som chorý a navštívili ste ma" (Mt 25,35-36). Môžeme povedať, že aj na nás sa vzťahujú slová: „Veru, hovorím vám: Čokoľvek ste urobili jednému z týchto mojich najmenších bratov, mne ste urobili" (Mt 25,40).

V krátkosti môžeme povedať, že veriaci kresťan, ktorého viera je živá a ktorý skutočne žije z viery, nemôže žiť bez toho, aby si nepovšimol v praxi konkrétnu pomoc druhému, keď ho vidí v núdzi. Kresťan by nemal robiť rozdiel v tom, kto potrebuje pomoc, čo je to za človek, lebo Ježiš jasne hovorí, že čokoľvek urobíme blížnemu pre Krista, robíme akoby samému Kristovi. Ježišovi ide predovšetkým o dušu človeka. Upozorňujú nás na to Markove slová: „I uzdravil mnohých... a vyhnal mnoho zlých duchov" (Mk 1,34).

Vyháňanie zlých duchov, hoci sa to týkalo konkrétnych ľudí, má pre nás byť upozornením k vážnemu zamysleniu sa. Ono je symbolom smutnej skutočnosti. Mnohí totiž potrebujú vyhnať zo sŕdc nie zlých duchov, ale treba ich oslobodiť od slabostí, vášní, hriešnych návykov, lebo ak v ich srdci má zvíťaziť Kristus a jeho evanjelium, musí najprv dôjsť k očisteniu, k odstráneniu toho, čo tam nepatrí. Toto nám prikazuje robiť, aby sme budovali v našich srdciach, ale i v srdciach svojich blížnych, kráľovstvo Božie. Ježiš na to prišiel na svet, aby presvedčil ľudí o tom, ako mu záleží na záchrane nesmrteľných duší. Táto záchrana sa začína oslobodením sa od zlého. A na to je často potrebný dobrý príklad, dobré slovo či povzbudenie od druhého.

My veriaci sa máme aj na to pripraviť. Potrebujeme jeden druhého. Vzájomná spolupráca a príklad nám pomôže prežiť náš život plnšie. Ako sa človek dobre cíti v prítomnosti takého človeka, ktorý nie je egoista, ktorý sa vie tešiť i smútiť spolu s ním, ktorý nepozná definíciu „niečo za niečo", ale pre pomoc blížnemu vie zabudnúť na seba... Máme mnoho takých príkladov. Spomeňme si na Matku Terezu, Don Bosca, Vincenta de Paul, Dcéry kresťanskej lásky - vincentky, ktoré sa starajú o chorých, chudobných, a to bez nároku na odmenu tu na zemi. Vedia pomôcť telu, ale aj duši. Aj keď netúžia po sláve a uznaní, predsa ich obdivuje aj neveriaci svet.

Matka Tereza je nositeľkou Nobelovej ceny, ale aj iných vyznamenaní na svete. Sv. Vincent bol chudobný, a predsa o ňom hovorili, čo bola aj pravda, že bol najbohatším človekom, pretože vedel jednou rukou prijímať a druhá to hneď darovala, a to tam, kde to bolo najviac potrebné. 

Áno, život si nevieme predstaviť bez bolestí a utrpenia. Sme ľudia nielen moderní, ale i veriaci, a preto si uvedomme ešte viac svoje poslanie aj v tejto oblasti. Buďme si viac bratmi. Buďme ľudskejší, neohraničujme sa, že to sa netýka mňa, lebo dnes môže potrebovať niekto teba a zajtra ty iného, a to nielen po stránke telesnej a materiálnej, ale aj po duchovnej. A keď toto pochopíme v praxi, tak dnešné evanjelium a naša úvaha nebola stratou času, ale veľkým prínosom pre náš život. Amen.

YouTube | Gloria.tv