Meditácia na 21.09.2012

Meditácie Ľubomíra Stančeka

Piatok 24. týždňa v Cezročnom období | Mt 9, 9 -13

separator.png

Ježiš videl na mýtnici sedieť človeka menom Matúša a povedal mu: „Poď za mnou!" On vstal a išiel za ním.
Keď potom Ježiš sedel v dome za stolom, prišli mnohí mýtnici a hriešnici a stolovali s ním a s jeho učeníkmi. Keď to videli farizeji, hovorili jeho učeníkom: „Prečo váš učiteľ jedáva s mýtnikmi a hriešnikmi?"
On to začul a povedal: „Lekára nepotrebujú zdraví, ale chorí. Choďte a naučte sa, čo to znamená: ‚Milosrdenstvo chcem, a nie obetu.` Neprišiel som volať spravodlivých, ale hriešnikov."

separator.png 

Poď za Ježišom!
 

Je piatok, končíme v práci, urobili sme uzávierky, poupratovali všetky veci na stolíkoch a robíme si plány na víkend. Keby som sa vás teraz opýtal, či ste mali nejaký deň v týždni, ktorého ste sa obávali, myslím, že by sa vás našlo dosť. Náš život je akosi spojený s prekonávaním ťažkostí - raz menších, inokedy väčších.

Dnešné evanjelium nás zastavilo pri mýtnici. Pri nej zaznela tá veta, ktorá mnohým vyrazila dych. Ani nie pre jej obsah, ako skôr pre jej adresáta: „Poď za mnou!" (Mt 9,9).
Mýtnica - miesto, ktorého sa ľudia tak stránili. Opäť nie pre ňu samú, ale pre tých, ktorí pri nej stáli. Lebo všetko okolo nás nie je o veciach, ale o ľuďoch, o vzťahoch. Služba mýtnika už nebola službou, ale tvrdým biznisom, ktorý urážal ľudskú dôstojnosť. Veď ak si predstavíme ono drancovanie, ktoré museli obyvatelia miest a dedín trpieť, iste by sme ani my tomuto stavu neboli naklonení. Na toto `stresové` miesto prichádza Ježiš. Evanjelium nehovorí nič bližšie o tom, čo sa tam všetko dialo. Je to iste zvláštne, lebo okolostojaci iste čakali, ako sa bude Ježiš správať k Matúšovi. Čakali, že mu už niekto povie pravdu do očí. Nebojácne - tak, ako to vie len Ježiš. A naozaj. Ježiš mu naozaj povedal pravdu o ňom samom: „Poď za mnou!" V týchto slovách sa totiž skrývala pravda o Matúšovom živote. Stále išiel niekam inam. Cesta, ktorou kráčal, ho viedla do izolácie. Lakomstvo, túžba po ovládaní, tvrdé srdce... nikdy nevedú človeka k slobode. Bolo teda treba urobiť krok späť. Žiť bez podrazu, klamstva a otroctva.

Celá stať dnešného evanjelia je životným svedectvom obrátenia samého pisateľa evanjelia. Sám nám ho porozprával, podobne ako sme dnes svedkami mnohých obrátení. Toto je však veľmi krátke. Možno preto, aby nám neuniklo to podstatné. „Poď za mnou!", to bol moment oslobodenia, chvíľa dotyku Božieho milosrdenstva. A ona nepatrí iba sv. Matúšovi, ale aj nám.

Aj táto sv. omša je výzvou obrátiť sa a zanechať tú svoju mýtnicu. Ježiš chce byť hosťom v tvojej rodine, práci, v škole, ale najmä u teba. Túži, aby si s ním začínal i končil svoj deň. Treba sa rozhodnúť a pustiť ruku zo stoličky na mýtnici. Viem, strach z neistoty je veľký, ale pri Bohu niet neistoty.

Ako bohoslovec som mal možnosť spoznať mnohé cesty ku kňazskému povolaniu. Čoraz menej sa objavujú tradičné cesty, väčšina seminaristov prechádzala tvrdými životnými situáciami, bránili sa, kým povedali Bohu: „Áno". Jeden z nich rozprával svoj príbeh: „Nikdy som nechcel byť kňazom. Vieru som bral tradične, chladne. Bolo mi dobre tam, kde som bol. Mojím plánom bolo vyštudovať a dobre sa oženiť. Všetko sa darilo, ale kdesi vnútri bol zvláštny pocit. Akoby som plánoval a plával proti prúdu. Dievča bolo inteligentné, dobré i veriace. Aj moja viera bola vzkriesená. Ale nebolo to ono. A hoci som sa pokúšal presvedčiť seba samého o dobrej životnej voľbe, neunikol som. `Poď za mnou!`, bolo silnejšie. Veľa som sa modlil, niekoľko ružencov denne. Po dlhšom čase som sa s dievčaťom v pokoji rozišiel a ja som našiel Boží pokoj." Toľko svedectvo, dnes už kňaza.

Boží hlas nie je iba pre kňazov a zasvätených. Počuje ho každý, kto ho počuť skutočne chce. Započúvajme sa v nasledujúcich dňoch voľna do ticha, v ktorom hovorí Ježiš. Staňme sa jeho nasledovníkmi v každodennom dosahovaní dobra. Amen.

YouTube | Gloria.tv