Meditácia na 26.10.2012

Meditácie Ľubomíra Stančeka

Piatok 29. týždňa v Cezročnom období | Lk 12, 54 - 59

separator.png
Ježiš povedal zástupom: „Keď zbadáte, že na západe vystupuje oblak, hneď hovoríte: ‚Dážď príde,` a býva tak. A keď veje južný vietor, hovoríte: ‚Bude horúco,` a býva. Pokrytci, vzhľad zeme a neba viete posúdiť. Ako to, že terajší čas posúdiť neviete? Prečo sami od seba neusúdite, čo je spravodlivé? Keď ideš so svojím protivníkom pred vrchnosť, usiluj sa s ním cestou vyrovnať, aby ťa nezavliekol k sudcovi, lebo sudca ťa vydá drábovi a dráb ťa vrhne do väzenia. Hovorím ti: Nevyjdeš odtiaľ, kým nezaplatíš do ostatného haliera." 

separator.png

Poznaj svoje miesto vo svojej dobe
 

U starších a tých skôr narodených sa stáva, že pri rozhovore s mladšími si povzdychnú: Za našich čias to tak nebolo. Teraz je zlá doba. U mladých pri sledovaní objavov, pri rôznych informáciách o tom, čo čaká človeka v budúcnosti, sa stretávame zasa s túžbou žiť čo najdlhšie, prípadne chceli byť žiť v budúcnosti. Do tretice známy výrok filozofa: - Najväčšou múdrosťou človeka je: Prežiť čestne a zodpovedne svoj život. - Áno, to, čo bolo včera, nemôžeme zmeniť, len sa snažíme z toho poučiť. A to, čo bude zajtra, nad tým sa nemusíme trápiť, keď to, čo prežívame teraz, prežijeme tak, ako máme.

Pán Ježiš nám hovorí: „Ako to, že terajší čas posúdiť neviete? Prečo sami od seba neusúdite, čo je spravodlivé?" (Lk 12,56). Pán Ježiš si nás povolal do tohto sveta, za týchto okolností. Keby si bol prial, aby sme žili v minulosti alebo v budúcnosti, bol by sa o to postaral. Z toho sa dá vycítiť aj nesprávne vyučovanie niektorých náboženstiev o prevteľovaní. O tom však na inom mieste.

Staroba, choroba, rast rokov, toto všetko je znamením doby pre nás, že sa blíži stretnutie s Bohom. Pravda, toto si nechceme pripomenúť. Preto sa stáva, že podstatné zamieňame s nepodstatným, prvoradé s druhoradým, potrebné s nepotrebným. Pán Ježiš to povedal slovami: „Keď zbadáte, že na západe vystupuje oblak, hneď hovoríte: Dážď príde, a býva tak. A keď veje južný vietor, hovoríte: Bude horúco, a býva. Pokrytci, vzhľad neba a zeme viete posúdiť. Ako to, že terajší čas posúdiť neviete? Prečo sami od seba neusúdite, čo je spravodlivé?" (Lk 12,54-57).

Tieto slová hovoria o našej častej nezodpovednosti k Božím veciam. Máme starosť o pominuteľné veci, ale o večné nie. A predsa večné veci sa nedajú odkladať. Na to nám poukazuje Ježiš v podobenstve o ceste s protivníkom na súd. Dlžník je obžalovaný na súde, pretože nechce platiť. Jediná možnosť je využiť cestu na súd a dať si to ešte cestou do poriadku, pretože je isté, že súdny spor prehrá a ocitne sa vo väzení až dovtedy, kým nezaplatí dlh do posledného haliera. Zmysel podobenstva je v tom, že dlžníkmi sme my všetci a ten, čo nás pozýva na súd, aby sme mu vrátili dlh, je Ježiš Kristus. V tomto kontexte sudcom je Pán Boh. Boh nám dáva poslednú príležitosť, aby sme využili vážnosť prítomnej hodiny a vyrovnali sa s ponukou Pána Ježiša žiť pre neho a s ním. Náš súd sa blíži, preto je potrebné rýchlo konať, a to pokiaľ sme ešte na ceste, čiže tu na zemi, ináč nám hrozí väzenie.

Čo je znamením našej doby? Čo od nás žiada Boh v tejto hodine?

Život, do ktorého sme sa dostali, nemá obdobu v dejinách ľudstva. Úžasný vedecko-technický pokrok nesie so sebou ťažkosti, ktoré boli v minulosti neznáme. Dnes sa často hovorí o ekológii, znečistení našej planéty, a to nielen pevniny, že vysychajú stromy, zväčšuje sa neúrodnosť, narastá púšť, ale zamorujeme si rieky, oceány, moria. Ovzdušie je nedýchateľné. Vedci zistili ozónovú dieru, ktorá spôsobuje rast teploty v ovzduší, takzvaný skleníkový model, a ešte jedno, a to najpodstatnejšie. Človek stratil nielen svoju tvár a jeden druhému sa stáva cudzím, ale stratil aj pohľad na svoju dušu, prestal sa zaujímať o to najpodstatnejšie: Načo som vlastne na svete?

Preto toto evanjelium bije na poplach, aby sme využili všetky svoje schopnosti, danosti, aby sme teraz, a nie zajtra, vedeli spoznať to, čo od nás na prvom mieste žiada a chce Boh. Doba a ťažkosti nás upozorňujú, aby sme sa zamysleli aj nad svojou budúcnosťou, aby sme sa zamysleli nad svojou smrťou. A to nejde bez Krista. Vráťte sa späť ku Kristovi! Dnes, hoci nie je ani advent, ani pôst, platia slová Jána Krstiteľa: „Pripravte cestu Pánovi, vyrovnajte mu chodníky! Každá dolina sa vyplní a každý vrch a kopec zníži..." (Lk 3,4-5).

Uvedomujeme si svoje postavenie, svoju situáciu. Sme vrchol stvorenia Boha. Sme stvorení na obraz Boží. Nám Boh určil, aby sme panovali nad rybami mora, nad vtáctvom neba a nad všetkou zverinou, čo sa hýbe po zemi. Nám Boh určil: Milovať budeš Pána, Boha svojho, milovať budeš svojho blížneho ako seba samého! Znova a znova si uvedomme, že musíme žiť s Bohom, a to každý na svojej ceste. Prežiť prítomnosť a prežiť ju s Bohom - je najcennejšia vec. Amen.

YouTube | Gloria.tv